Autosportfoto

TEST Honda Civic 1,8 Executive

Hravo sme prekonávali aj výšky nad dva kilometre: Len pred necelým mesiacom sme testovali najnovšiu Hondu Civic s dieselovým motorom a teraz nám importér poskytol benzínovú verziu rovnakého modelu. Čo sa týka interiéru, odporúčame prečítať si test dieselového modelu. Benzínový Civic sme sa rozhodli podrobiť náročnému testu v talianskych Dolomitoch a pri spiatočnej ceste aj v rakúskych Alpách.

V horskom prostredí, prešpikovanom serpentínami, neprehľadnými zákrutami a nekonečnými stúpaniami sme jazdili v trojici (celková hmotnosť pasažierov 250 kg). Pre úplnosť dodajme, že všetky dni boli zaliate slnkom, vozovka suchá, len na vrcholoch stúpaní - passo Pordoi (2 239 m nad morom), passo di Sella (2 241 m n. m.), Grossglockner - Hochtor (2 504 m n. m.) - nás vítali zvyšky snehu. Na celej trase sme nenašli jedinú (!) dieru vo vozovke, asfalt bol bezchybný, ba aj tam, kde ho nedávno opravovali, bol prejazd bez akéhokoľvek natriasania.

Vari ani netreba dodávať, že hneď po prechode cez rakúsko - slovenskú hranicu v Bergu nás „privítala" dobre zamaskovaná diera na vozovke, v ktorej nie je problémom preseknúť pneumatiku. A potom sme už prestali počítať ďalšie výtlky, nekvalitné záplaty a hrboľatý asfalt....

Avšak nepredbiehajme a vráťme sa do zahraničia, na super kvalitné cesty, medzi horských velikánov. Vchádzame do lyžiarskeho centra Corvara, obklopenom Dolomitmi. Dolomity (po taliansky Dolomiti) predstavujú horský masív, ktorý je súčasťou Álp. Väčšina územia leží v talianskej provincii Belluno, zvyšok územia zasahuje do provincií Bolzano a Trento. Zo západu pohorie ohraničuje rieka Adige a na východe údolie povestnej rieky Piava. Najvyšším bodom je Marmolada vo výške 3 343 m.

Civic s trojčlennou posádkou mieri z Corvary do známeho lyžiarskeho strediska Cortina d Ampezzo, pričom musíme prekonať 2 197 metrov nad morom (passo Valparola) a tiež passo Falzarego (2 105 m). Honda sa všade pohybuje s istotou, v zákrutách pri zjazde spoľahlivo drží stopu a brzdy reagujú znamenite, teda okamžite a dostatočne razantne. Po zjazde do údolia sa môžeme dotknúť kolies bez toho, aby sme sa popálili na niektorom disku.

Hoci nerovnosti na vozovke nie sú, v podvedomí cítime, že podvozok má primeranú tuhosť a po návrate na Slovensko sa presviedčame, že naozaj výborne tlmí všetky nerovnosti. K príjemnému cestovaniu prispievajú anatomicky tvarované sedadlá, sklená strecha s odsúvateľnými clonami, cez ktorú môže pasažier na zadnom sedadle pozorovať masívne skaly pod modrou oblohou, minimálny vnútorný hluk, ako aj malý polomer otáčania.

Vodič má za vozidlo oveľa lepší výhľad ako v pôvodnom modeli ôsmej generácie, čo je zásluha lepšie riešeného umiestnenia zadného spojleru. Taktiež chválime presné radenie; jednotlivé stupne sa zaraďujú pohotovo, čo si pochvaľujeme najmä v prudkých stúpaniach pri jazde nahor. Striedavo využívame druhý a tretí stupeň zo šiestich, pričom sa nám darí spoľahlivo udržiavať zvolené tempo okolo 50 - 60 km/h.

Pochopiteľne, v stúpaní sa dvíha priebežná spotreba do závratných výšok, priemer sa rýchlo šplhá nad 10 litrov, no v horskom prostredí sa nám napokon darí udržiavať ho pod 12 litrov. Bonusom je takmer nulová spotreba pri zjazdoch (tu displej ukazuje celkový priemer 1,5 litra).

Na displeji, ktorý udáva prejazdené kilometre, sme posunuli čísla v priebehu štvordňového testovania zo 7 500 na 9 200. Priemerná spotreba, po absolvovaní 1700 km, je lichotivých 7,3 litra, na jednu nádrž benzínu dokážeme absolvovať približne 700 km. Keď na diaľnici využívame režim ECO, najčastejšie sa na nás „usmievajú" z prístrojového panelu zelené symboly (teda signál úspornej jazdy). Ich sfarbenie na modro signalizuje zvýšenie spotreby. Samozrejme, pri stabilnej jazde s aktivovaným tempomatom môžete po rovine jazdiť stovkou aj za päť litrov.

Najvyšším vrchom v Rakúsku je povestný Grossglockner ( 3 798 m n. m.), presnejšie povedané jeho Hochalpenstrasse v dĺžke 33 kilometrov. Je to zážitok, ktorý sa slovami ťažko opisuje. Po zaplatení poplatku 32 € sa pred nami odvíja úžasný film. Na trase je množstvo ostrých zákrut do protismeru (Kehren), na vrchole (Hochtor) prekonávame nadmorskú výšku 2 504 metrov. Trúfajú si sem cyklisti, motocyklisti, automobily všetkých rozmerov, ba aj plne obsadené autobusy. Rakúšania všetkým ponúkajú na vozovke bezchybný asfalt, širokú vozovku a viacero nádherných vyhliadok, kde sa dá bez problémov zaparkovať! Snehové bariéry a vysoké vodopády sú úchvatné.

Kto sa rozhodne pre odbočku na výšinu cisára Franza Josefa (Kaiser Franz Josefs Hohe), ktorá sa vypína 2 369 m nad morom, na toho čaká rovnako úžasný výhľad z výšky do hlbokého údolia na ľadovec Pasterze. Alebo na vrchol najvyššej rakúskej hory Grossglockner. Mimochodom, aj tu je dostatok parkovacích miest (pre osobné autá slúži trojposchodové kryté parkovisko). Motorkári - medzi nimi nechýbajú ani odvážne mladé ženy - majú na odstavenie svojich strojov vlastnú plochu. Na tomto mieste je tiež múzeum automobilizmu najvyššie na svete, kde sú vozidlá od počiatku histórie automobilizmu vrátane repliky prvej trojkolky Karla Benza z roku 1886. A nechýbajú ani staré motocykle.

Vrchol najvyššej rakúskej hory Grossglockner v tvare pyramídy sa nachádza v skupine Glockner, ktorá patrí do komplexu Vysoké Taury (Hohe Tauern) na hraniciach spolkových krajín Korutánsko a Tirolsko. Pod vrcholom sa nachádza najväčší a najdlhší (10 km) ľadovec v Rakúsku Pasterze. Rozloha ľadovca predstavuje približne 19 km², pričom jeho hrúbka je 120 metrov. Ako uvádza Wikipedia, dĺžka ľadovca sa v súčasnosti skracuje približne o 10 metrov ročne. Ústup majú na svedomí vysoké letné teploty a malé snehové zrážky v zime. Na ústupe je tento ľadovec od roku 1851 (od prvého merania sa jeho objem zmenšil na polovicu), pravidelné merania sú od roku 1880 a najviac ustúpil v roku 2003.

Prvý výstup na Grossglockner úspešne absolvovali Sepp a Martin Klotz s Martinom Reicherom a ďalšími dvoma mužmi 28. 7. 1800. Vysokohorskú cestu na vrchol budúcej Hochalpenstrasse budovali z oboch strán v rokoch 1933 - 1935, po druhej svetovej vojne ju modernizovali. Prvý prejazd Vysokých Taur absolvoval 22. 9. 1934 s autom Steyr 100 hajtman Salzburgu Franz Rehrl s ďalšími troma pasažiermi. Jeho auto bolo špeciálne upravené, štvorvalcový motor mal objem 1,2 litra, výkon 32 k, pričom dosahoval maximálnu rýchlosť 100 km/h a jeho spotreba na 100 km bola 10 litrov.

Do Bratislavy sa vraciame bez akýchkoľvek známok únavy, aj Honda Civic 1,8 s najvyššou výbavou Executive si spokojne pradie pred servisom importéra, než sa s ňou definitívne a neradi rozlúčime.
Nakoniec si však nemôžeme odpustiť jednu kritickú pripomienku: navigácia má nadmieru zložité ovládanie. Šofér nemá šancu orientovať sa pri jej nastavovaní počas jazdy, no ani spolujazdcovi sa nepodarilo okamžite nastaviť všetky potrebné údaje. A tak sme zopárkrát „kufrovali" - teda absolvovali niekoľko zbytočných odklonov od zamýšľanej trasy... Definitívne nastavenie si potom vyžiadalo pomerne dlhú zastávku.

Základné údaje testovaného auta
Honda Civic 1,8 Executive
Objem motora (cm3) 1 798
Výkon (kW/k) 104/140
Krútiaci moment (Nm) 174
Max. rýchlosť (km/h) 215
Zrýchlenie 0 - 100 km (s) 8,7
Kombinovaná spotreba (l/100 km) 6,1

Cena testovanej verzie 23 390 €
Najlacnejšia verzia 15 590 €

+ Plusy
Príjemný podvozok, ticho v kabíne
Presklená strecha s posuvnými clonami
Primeraná spotreba aj vo vysokohorskom prostredí 
- Mínusy
Zložité ovládanie navigácie

Fotogaléria: Honda Civic 5 doors