Autosportfoto

Jozef Béreš – Rally je môj život - 2.časť

V predošlom spomínaní sme skončili jedným veľmi úspešným obdobím jazdenia Jožka Béreša. Potom ako sa jeho manželka Marika musela venovať materským povinnostiam pri výchove terajšej hviezdy Slovenských tratí, nastúpilo u „Jóžiho" obdobie keď si horúce sedadlo vedľa neho vyskúšalo niekoľko spolujazdcov.

Niekoľko sezón ho navigoval Vojto Bodoň. Jožko ešte aj teraz veľmi v dobrom spomína na ich spoločnú súhru a ešte aj teraz mu je ľúto že Vojto ním nesedi v aute aj dnes. Vraj to je veľmi pohodový pokojný a vyrovnaný človek, ktorý si s ničím nemal ani najmenší problém. Jožko je človek, čo sa snaží z auta dostať maximum. Tak to bolo aj pred nemenovanou súťažou na juhu Slovenska, keď Jožko do rána zakladal do svojho súťažiaka požičané vačky a Vojto išiel žúrovat do baru. Ráno sa samozrejme stretli až na štarte, kde prišiel Vojto priamo z baru. Čo čert nechcel, auto po niekoľkých kilometroch zastalo. Vtedy Vojto vyriekol, "mal si ísť so mnou do baru, a boli by sme súťaž dokončili".

Po niekoľkých rokoch Jožko prijal ponuku STYLLEX-u a konečne začal jazdiť na vysokej úrovni v profi teame. Prvé podujatie vo farbách Styllexu absolvoval na Rally Šumava s vozidlom BMW M3. Pri tejto súťaži ho navigoval ešte Vojto Bodoň, pretože jeho nový spolujazdec Michal Kočí mal doma radostnú udalosť v podobe prírastku do rodiny. Počas jeho ďalšieho účinkovania v teame Styllex ho už navigoval Michal Kočí. Michal bral úlohu spolujazdca veľmi vážne a všetko robil na profesionálnej úrovni. Celý team mal presné informácie o všetkom. V tej dobe používali špičkovú techniku pochádzajúcu z továrenských teamov Majstrovstiev sveta. Takmer všetky autá boli v podstate továrenské.

Spomeňme aspoň Ford Escort Cosworth RS od Van Marela alebo Nissan Pulsar, ktorý prišiel do Košíc ešte v továrenských farbách a s menovkou Stig Blomqvist na okne. Jožko vždy s radosťou spomína na najlepšie roky svojho života za volantom súťažného auta. Styllex bol už v tej dobe pojem v rally a svojim jazdcom sa postaral o tie najlepšie podmienky aké na tú dobu boli možné.

Jožko navštívil rallyškolu Johna Hauglanda v Nórsku. Po zvezení Hauglanda vedľa Jožka Johny konštatoval, že Jožko je veľmi rýchly, nebojí sa a na jeho jazdu je pekné sa pozerať, proste „diváci ťa musia mať radi" konštatoval keď vystúpil z auta. Po vzájomnej výmene v sedačkách šiel Johny postatne kľudnejšie, menším šmykom. Jožko si myslel že pomaly. Opak bol pravdou, čas na meranom úseku bol lepší. Aj také veci prežil Jožko v počas svojho pôsobenia s Styllexe a teraz je veľmi rád že Styllex zobral pod svoje krídla aj mladšieho z rodu Bérešovcov, Ďodiho. V kútiku duše môžme ľutovať že na Slovensku nie je viac takých teamov ako je Styllex pod vedením Petra Kočiho.

Po rokoch v top teame sa Jožko začal starať o seba sám. V roku 1995 si Jožko zaobstaral v tom čase jedno z najlepších rally áut Toyota Celicca 4WD a to na prekvapenie všetkých, vo farbách mäsokombinátu TAURIS a.s. S týmto autom sa Jožko trápil niekoľko súťaží.

Kedže zmena je život, aj Jožko po niekoľkých rokoch zmenil auto aj team. Presadol do Mazdy 323 GTR v teame AMK TRANSPETROL SENICA a na sedadlo spolujazdca sa posadil Henrich Kurus. Aj keď Jožko je veľmi bezpečný jazdec, ktorý búra len výnimočne, alebo takmer vôbec, hneď na ich prvom spoločnom preteku v Poľsku Heňa poriadne vyplašil. Dali, ako sa hovorí "strechu", ale aby to nebola len taká obyčajná strecha, tak do potoka. Po roku účinkovania v Transpetrole prišla zmena techniky. Toyota Celica GT4. Bol to ťažký rok, lebo proti nemu Styllex postavil tiež Toyotu, ale v novšej špecifikácií a za volant posadil Majstra Európy Enrica Bertoneho. Pre divákov to bola veľmi pekná sezóna.

Po niekoľkých sezónach pôsobenia v špičkových slovenských teamoch prišiel čas v ktorom prežil Jožko nejedno trápenie s technikou a rôznymi nástrahami rallyšportu, keď si začal sám stavať vlastné autá. Boli to Mazdy 323 GTR ale aj Nissan Pulsar GTi-R. Ale o tom až nabudúce.

Marek Podobník
L-Racing s.r.o.

Jozef Béreš – Rally je môj život - 1.časť