Autosportfoto

Emil Horniaček - legenda medzi spolujazdcami

Pri prehliadaní archívu mi padol do očí článok ktorý vznikol v roku 2008. Verím že kvôli aktuálnemu odkazu si aj dnes nájde svojich čitateľov. Niekedy, pri úvahách o budúcnosti, sa oplatí obzrieť za seba a zamyslieť kam smerujeme. Článok vznikol v marci 2008 a je publikovaný bez úprav v pôvodnej podobe.

Emil Horniaček – ktorý z fanúšikov rallyšportu by ho nepoznal z nespočetných štartov v slovenskom majstráku. Myslíte si, že o ňom viete všetko? Skúste sa spolu s nami bližšie zoznámiť s doterajšou kariérou a plánmi do nastávajúcej sezóny v rozhovore, ktorý sme pre vás pripravili.

Narodený : 3.4.1966 v Zlatých Moravciach
Znamenie : Baran – je zároveň povahou
Stav : Ženatý, manželka Renáta
Deti : Michaela 1991, Matúš 1993
Zamestnanie : súkromný podnikateľ
Záľuby : rally, horolezectvo, poľovačka, kone
Vzor : Seppo Harjane
Obľúbené jedlo : kuracie mäso, divina
Obľúbené pitie : mlieko, slivovica

Od 15 rokov aktívny horolezec, člen reprezentácie. Výstupy v Alpách, Ťan-Šan, Skalisté hory v severnej Amerike a mnoho iných lezeckých oblastí – „Keď sa raz rozlúčim s rally znova budem horolezec, skúsil som aj splavovanie divokých riek, paraglyding“.


Životopis v rally :

Začal som naskôr v Spišskej Belej s BOAS, no bolo tam málo adrenalínu a tak sme si v roku 1993 kúpili Škodu 130 LR s ktorou som spolu so Števom Slodičákom odštartoval svoju prvú Rally Žilina kde sme odstúpili pre poruchu rozdeľovača. Rally Tatry sa skončili podobne, keď sme nestihli vymeniť zohnuté rameno. Rok 1994 bola pauza.

1995 Škoda Favorit, jazdec Suranovský – víťaz A5, F2

1996 Škoda Felicia Kit Car 1500, jazdec Habermann – víťaz A7, F2, 3.miesto abs.

1997 Škoda Felicia Kit Car 1500, jazdec Habermann – víťaz A7, F2, 2.miesto abs., na Rally Rožňava Toyota Celica ST 185, prvý štart na Barumke

1998 rok zmien – Polanica : Toyota Celica, jazdec Habermann – 3. abs., 4 štarty s Lukáčom na Felícii v A5, Barum rally : Ford Escort sk. N, jazdec Suško – porucha motora, Rally Gemer a Velnie : Toyota Celica, jazdec Kulig - víťazi zónových majstrovstiev Európy, Rally Semperit : Mitsubishi, jazdec Pineles – technická porucha, Rajd Barborky : Mitsubishi, jazdec Pineles – 1. miesto abs.

1999 Toyota Celica, jazdec Suško – 2. miesto abs. SR, Toyota Celica, jazdec Kulig – víťazi zónových majstrovstiev Európy, MM CZ, Mitsubishi, jazdec Pineles

2000 Toyota Celica, jazdec Suško, Toyota Corola WRC, jazdec Kulig, Mitsubishi, jazdec Turski, Toyota Corola WRC, jazdec Kuzaj

2001 Kulig Corola abs. MSr, Mitsubishi Solowov

2002 Kulig Corola + Focus, Mitsubishi Solowov

2003 Triner Seat Cordoba WRC

2004 Riečica Subaru

2005 Tomáš Vojtech Peugeot 206 WRC

2006 Triner Škoda Fabia Kit

2007 Gabriš Mitsubishi

Emil prečo nejazdíš rally ako pilot?

Keď sme začínali so Slodičákom, tak dohoda znela : jednu súťaž ideš ty a jednu ja. Potom ako Slodičák vyhral prvú rally odmietol sadnúť na „horúce sedadlo“ spolujazdca a tak mi to zostalo. A po čase som si uvedomil, že ak by som sadol za volant a skúšal brzdiť vtedy ako jazdci s ktorými som jazdil asi by z auta moc nezostalo.

Diktovanie rozpisu v tempe „WRC“ a to všetko v poľštine? Prezraď ako sa to dá zvládnuť.

Tempo vo vozidle špecifikácie WRC je veľmi blízke veľmi rýchlemu N-ku. Rozdiel cca 3-6 sec. na km ani nepostrehneš, až na to že WRC lepšie brzdí a akceleruje ale v rýchlych zákrutách je to pre prácu spolujazdca dosť podobné. Diktovanie v poľštine je pre mňa také isté ako v slovenčine, dnes možno ľahšie lebo s poliakmi jazdím v poslednej dobe oveľa viac. Vo svete dnes bežne jazdia zmiešané posádky a tak sa to chce len dobre naučiť cudzí jazyk aby ti jazdec veril na 100% a všetko rozumel. Potom je to už len „brnkačka“. Pre mňa je poľština blízka a tak som to mal oveľa ľahšie, ale napriek tomu prvá súťaž na Gemeri v roku 1998 bola pre mňa veľkou školou – obrátený rozpis nie od 1 do 10, ale od 7 do 1 a samé č, š, ž. Kto ma vtedy stretol v Poprade tak musel mať z toho zábavu, neustále som si opakoval : za ščitem, přechodži, čoňč, šližky a pod. A podobné je to s češtinou.

Na naše pomery si vystriedal mnoho jazdcov. Prečo?

Lebo taký je život. Ľudia sa schádzajú aj rozchádzajú a závisí len od pováh či si sadnú alebo nie. V začiatkoch to boli časy hľadania. Keď som sa dal dokopy s Habermanom vyzeralo to na dlhodobú spoluprácu no po angažovaní do Stylexu a Habermanovej havárii sa odohralo veľa ,,zákulisných“ udalostí a ku koncu sezóny som bol zo všetkého tak rozčarovaný, že som chcel určitých ľudí napáliť nakoľko som vedel, že Beďovim snom je vyhrať MZCE a tak som po dohode so sponzorom a Igorom Suškom s ktorým som vtedy doma jazdil oslovil Janusza a niejak to zaklapalo a už som sa viezol a prichádzali ponuky. Vždy keď sa končila spolupráca s jazdcom bolo mi z toho smutno a teraz si možno mnohý pomyslia, že kecám no kto ma pozná a kto so mnou jazdil vie, že nekecám. Na 90% sa spolupráca končila kvôli tomu, že neboli peniaze na ďalšie pretekanie (Suško, Turski, Triner). Mnohé štarty ako s Ivom Lukáčom, Kuzajom, Januszom, Gabrišom boli dohodnuté len na určitý podnik a viac menej šlo o dobrý relax aj keď niekedy veľmi krátky ako s Leškom na Tatrách 2000. Najsmutnejší bol rozchod s Tomom Vojtěchom ktorého tak ako Janusza uvidím už len v tom našom rallyovom nebi.

Porovnaj aspoň niektorých jazdcov.

To je veľmi ťažké lebo s každým som jazdil v inom období. Beďo bol veľký talent mal cit na brzdy a hlavne sa nebál. Igor Suško obrovský nadšenec s ktorým sme dokázali celé hodiny jazdiť na tréningu, človek ktorý bol ochotný predať firmu len aby sa dalo jazdiť. Marcin Turski veľké dieťa a chalan s ktorým som zažil spolu s Januszom najviac srandy. Solowow cieľavedomý človek ktorý ide za každú cenu za svojim cieľom. Tomáš Vojtěch bol jeden úžasný kamarát a super tatko. Emil Triner čo o ňom niečo napísať? Jednoducho jazdec s ktorým som sa cítil zatiaľ v aute najbezpečnejšie. Janusz Kulig, ťažko o ňom napísať niečo čo už ľudia z médií nevedia, pre mňa bol tvrdý profík a jeden úžasný človek.

Prečo medzi nimi bolo tak málo Slovenských jazdcov?

V posledných rokoch ma nik neoslovil.

Vieš o nejakom dôvode prečo?

Asi preto, že kto chce so mnou jazdiť mi musí veľa zaplatiť. A to je jeden z najväčších bludov. Jediný jazdec ktorý mi kedy zaplatil za jazdenie bol Michal Solowow aj to mi ponúkol peniaze sám.(Michal je dnes najbohatší Poliak s majetkom cca 2,5miliardy USD.) To že som vždy vravieval že práca spolujazdca je nedocenená nebolo myslené v hodnotách peňažných. U nás ak som peniaze nedoniesol tak som ich nikdy od nikoho nedostal.

Emil, aké bude tvoje tohtoročné 2008 účinkovanie v seriály majstrovstiev SR?

Niečo je rozjednané ale zatiaľ nič isté.

Každý rok prekvapíš štartom v zahraničí, čo pripravuješ tohto roku?

???????. Niečo je rozrobené ale ešte nič konkrétne, Teoreticky je na dobrej ceste štart s Porsche Cayenne na Rally TransSibéria. (Rusko-Mongolsko)

Ako by si porovnal východiská slovenského rallye s realitou zabehnutou v zahraničí?

Realita je všade rovnaká a vôbec sa nezmenila, tak ako som to povedal asi pred 8-mimi rokmi – peniaze, peňeži, peníze, a prachy. Tieto malé potvorky vládnu rally svetom nie len u nás, ale aj vo svete. Môžeš byť talent od pána Boha, ale ak nemáš na čom jazdiť tak si môžeš svoj talent strčiť hoci za klobúk. A čo sa týka Slovenska a okolitého sveta? U nás je tento šport stále v plienkach, takže realita je ešte ťažšia.

Kde nás ako Slovákov najviac podľa teba „tlačí päta“?

Kde nás päta tlačí? V topánke zvanej slovenská povaha. V krčme pri pive kričíme, že Jano je ........ , že Fero je ........ , ja by som to spravil tak alebo tak, ja by som keby ........ , mohli by sme ........ , potrebovali by sme ........ , a podobné výroky. Keď však príde na lámanie chleba všetci sme tichúčko, však prečo by som si ja mal páliť prsty. No keď niekto niečo spraví, tak na ňom nájdeme tisíce chýb. Stále sme nepochopili, že v médiách je sila, ktorá vládne svetom a my im musíme vychádzať v ústrety. Potom sa začne o športe a o nás písať, čím sa staneme zaujímavými aj pre potencionálnych sponzorov. Až potom sa pre nás nájdu aj toľko potrebné finančné prostriedky.


Tibor Szabosi