Obchodník, ktorý chcel predávať sny
Thierry Sabine. Život tohto muža bol bytostne spätý so Saharou. Štrnásteho januára 1977 za hranicou oddeľujúcou Niger od Líbye, na úpätí hory Emi Fezzan, stratil orientáciu a zablúdil. Tri dni a tri noci bez jedla, pitia a na pokraji smrti zápasil o holý život. Podľa zákonov prírody mal zomrieť, ale nestalo sa tak. Organizátor Abidžan - Nice, Jean-Claude Bertrand, mu vtedy povedal: „Všetko, čo odteraz robíš, je navyše!" Pre Sabina bol nútený pobyt v púšti tak silným zážitkom, že sa oň rozhodol podeliť s ostatnými.
Je pravda, že Thierryho snom bolo od tej doby usporiadanie pretekov, ktorých značná časť by viedla africkou púšťou. A je aj pravda, že od 14. januára 1977 do 14. januára 1986 (deväť rokov, deň za dňom!) už Thierryho život nebol ten istý. Namiesto toho, aby na Afriku na celý život zanevrel, rozhodol sa, že sa tam vráti a Saharu pokorí. Zamilovaný do afrických tratí, vzal si do hlavy zorganizovať nevšedné preteky. Povedal si, že privedie so sebou podobných dobrodruhov ako je on sám. Neskôr vyhlásil: „Privediem vás ku dverám dobrodružstva. Ale je na vás, aby ste ich otvorili a vyzvali osud."
Tak sa zrodil Paríž - Dakar. Dobrodružstvo, ktoré podľa jeho slov malo „pomôcť snívať ostatným".
Štrnásty január 1986. Zakladateľ a riaditeľ Rallye Paríž - Dakar Thierry Sabine, spevák populárnej hudby Daniel Balavoine, redaktorka časopisu Journal du Dimanche Nathaly Odentová, druhý pilot helikoptéry François-Xavier Bagnoud a rozhlasový technik Jean-Paul le Fur zahynuli v troskách vrtuľníku, keď za tmy a v piesočnej búrke za zlej viditeľnosti pár kilometrov pred cieľom v Gourma Rharous leteli hľadať stratených jazdcov.
Skončila jedna veľká epocha legendárnych pretekov.
Dvadsať rokov a jeden deň po tejto katastrofe organizátori dakarskej rallye slávnostne odhalili pamätnú dosku na jeho počesť v obci N'Gor (Senegal). Za prítomnosti starostu obce, zástupcu starostu Dakaru a ministra športu sa odohral slávnostný obrad „v jednoduchosti a s blízkymi ľuďmi, ako by si to želal Thierry Sabine", čo podčiarkol terajší riaditeľ Étienne Lavigne. Thierry Sabine bol veľmi oslavovaný za svoje činy. Mal zmysel pre objavovanie, jeho záujem o Afriku, zvlášť o Senegal, hlboko vtedy poznačil ľudí. „Chcel by som požiadať všetkých pretekárov Dakaru, ktorí budú v budúcnosti prechádzať touto cestou až ku konečnému cieľu, aby sa zastavili pred touto pamätnou doskou na počesť tohto veľkého muža," vyslovil želanie Daouda Faye, minister športu Senegalskej republiky.
Učiteľ je v nebi, jeho deti vyrástli. Ale škola sa neskončila. A dobrodružstvo pokračuje - už tridsaťdva rokov!
Diskusia k článku
Najnovšie galérie
Sandra 