Autosportfoto

Igor Drotár brúsi svoju zbraň

Prešovská legenda Igor Drotár stratil na víťaza Dobšinského kopca 2013 Martina Koiša len 370-tisícin sekundy. Napriek druhému miestu v triede E1+2000 si konečne užil bezproblémovú jazdu s novým špeciálom Škoda Fabia. Igor si tak pred ďalšími pretekmi môže vyladiť svoju novú „zbraň" s pretekársky chladnokrvným pokojom v duši.

Tridsiaty ročník Dobšinského kopca (20.-21. júla) sa niesol v znamení skvelej atmosféry, lámania rekordov a radosti zo športových výkonov. Pre Igora Drotára sú každé preteky takým malým-veľkým sviatkom. Atmosféru v malebnom údolí Dobšinej umocňovala vysoká účasť prihlásených, prestíž európskeho podujatia, plné ulice, skvelý program a v neposlednom rade nádherné počasie. Radosť trieliť hore kopcom a zákernými zákrutami vo vražednom tempe. Radosť pretekať...

„Tak ako každý rok, aj teraz som sa na Dobšinský kopec veľmi tešil. Páči sa mi nielen nádherný kraj, ale aj úprimní a milí ľudia, ktorí tam žijú a z ktorých ide pozitívna energia. Aj keď to tam neprekvitá bohatstvom, žijú tu ľudia s veľkým bohatstvom v duši," začal Igor svoje pútavé rozprávanie.

Organizátori pripravili bohatý sprievodný program. „V piatok som sa zúčastnil aj na niekoľkých skvelých akciách, ako bol krst knihy k 30. výročiu Dobšinského kopca, kde mi dokonca venovali jednu stranu. Hlavne som sa tam stretol so zaujímavými a skvelými ľuďmi. Kultúrny program pokračoval tiež vynikajúcim koncertom kapely IMT Smile, čo sú moji veľmi dobrí kamaráti z Prešova. Naozaj sme si to všetci užili naplno," zhodnotil voľný piatok prešovský pretekár.

Víkendový program pokračoval v sobotu dvomi voľnými tréningami a v nedeľu dvomi ostrými jazdami. Hovorí opäť Igor: „Do soboty som sa zobudil s veľkým nadšením, čo ma čaká. Bol som pripravený na prvú jazdu, keď ma usporiadateľ poprosil o zdržanie: pán prezident Gašparovič ma chcel osobne odštartovať no a stihli sme sa aj trochu porozprávať. Poznáme sa ešte z dávnejších čias, z pretekov na Pezinskej babe. Prvá jazda nevyšla podľa mojich predstáv, mali sme menšie technické problémy, i keď výsledný čas troch minút bol lepší, než som vzhľadom na ťažkosti očakával. Hore na kopci som sa ešte raz porozprával a pospomínal na staré časy s pánom prezidentom."

Dobré počasie a teploty nad 20-stupňov Celzia zohrievali statočne pogumovaný asfalt. „Moji šikovní mechanici stihli poruchu odstrániť. Druhý sobotňajší tréning bol, dá sa povedať, našou skutočnou premiérou s novým autom, pretože všetko fungovalo tak, ako malo. Napriek tomu som kopec vyšiel ešte s obavami, no vedel som, že v nedeľu bude kde zrýchľovať. Mal som z dobrého tréningového času veľkú radosť," zhodnotil Igor sobotňajší výkon.

Uličky malebného mestečka lemovali stany, pod ktorými tímy pripravovali svoje stroje na nedeľňajšie ostré jazdy. Autá od výmyslu sveta - skutočné veterány, autá nižších kategórií, superrýchle kapotované vozidlá, formuly aj prototypy - takzvané „placky." „S pocitom dobre vykonanej práce som sa znovu vybral do ulíc absolvovať sprievodný program. Chcem sa touto cestou poďakovať aj organizátorom, ktorí sa postarali o výborný program a odviedli skutočne profesionálnu prácu na podujatí svetovej úrovne. V sobotu večer som si stihol zaspievať so skvelou kapelou a zdá sa, že sa to ľuďom aj páčilo," zasmial sa Igor Drotár.

V nedeľu sa pretekári zobudili pripravení ukázať, čo v nich a v ich strojoch skutočne je. Množstvo štartujúcich znamenalo pre neskoršie zaradených jazdcov - so silnými vozidlami dlhé čakanie. Prišla prvá ostrá jazda: „Moja prvá súťažná jazda bola ešte o 2 sekundy lepšia, než v sobotu. Bol som síce o sekundu pomalší od Martina Koiša, no vedel som, že v druhej jazde s novými, tvrdými pneumatikami z rally stihnem stratu dohnať. Potreboval som stiahnuť 1,3 sekundy. Išiel som si krásne, no jeden pretekár, čo štartoval pred nami, spravil s autom hodiny; to niekoľkých jazdcov, vrátane mňa, dosť zdržalo. Napriek tomu sme sa s Martinom rozhodli jazdu neopakovať, pretože všetko je vždy tak, ako má byť. V konečnom hodnotení ma od víťazstva delilo len 370-tisícin sekundy."

Igor Drotár si do cieľa prišiel po 2. miesto v triede E1+2000 a 16. v absolútnom hodnotení, s celkovým súčtom časov 5:42,717 s, pričom jeho najlepší čas bola prvá nedeľňajšia jazda s hodnotou 2:51,094 s. Rezervy sú vždy a Igor so svojím tímom ich poznajú: „Vieme, že máme rezervy, ako napríklad v maximálnej rýchlosti. Mojich maximálnych 216 km/h muselo konkurovať s Koišovou maximálkou 227 km/h, ale aj Bérešovou 247 km/h. Používali sme pneumatiky na rally, nabudúce určite vezmeme so sebou špeciálne kopcové zmesi, tak ako moji konkurenti. Určite spravíme aj pár zmien v nastaveniach auta. Uvidíme, ako sa nám bude dariť na technickejšom Jankovom Vŕšku pri najbližších pretekoch," povedal Igor a na záver skonštatoval: „Konečne som si však s naším novým autom zajazdil tak, ako sa patrí."

Najbližšie uvidíme Igora Drotára aj s neodmysliteľným spolujazdcom Vladom Bánocim na Rallye Tatry (26.-27. júla). Ďalšie preteky Majstrovstiev Slovenska do vrchu budú na Jankovom Vŕšku (3.-4. augusta).

Martin Trenkler/RPM