Autosportfoto

Slnko, kopec a vysoké tempo Martina Koiša

Automobilový pretekár do vrchu Martin Koiš si na podujatí Dobšinský kopec 2013 pripísal „konečne" víťazstvo v triede E1+2000. Po nedávnych nehodách to sebavedomiu úspešného pretekára mohlo len a len pomôcť.

Malebné prostredie gemerských kopcov a obce Dobšiná akoby patrilo skôr turistike a cyklistom, než rozzúreným, revúcim (aj revúckym...) motorom. Každý rok o tomto čase sa rázovité mestečko premení na depo tých najrozmanitejších pretekárskych strojov. Tradičný a slávny Dobšinský kopec - to je 6 810-metrov dlhá trať s 30 zákrutami a prevýšením takmer 400 metrov. Šialene rýchle úseky striedajú technické zákruty, ale aj nebezpečné spády do rokliny.

Absolvovať takúto trať s časom 2:50,055 s a s priemernou rýchlosťou 144,17 km/h je v plechovom aute pre bežného smrteľníka prinajlepšom šialenstvo. Toto bol najlepší Martinov čas za ostatný víkend v Dobšinej. Dosiahol ho na prvej ostrej jazde v nedeľu ráno. Tú druhú popoludní mu mierne pokazil iný jazdec, ktorý po „hodinách" ostal stáť tak trochu v protismere... Preteky v triede E1+2000 vyhral nad stále sa zrýchľujúcim Igorom Drotárom (s novým kopcovým špeciálom).

Vynikajúce počasie prialo nielen jazdcom, ale aj veľkému množstvu divákov, ktorí celú akciu sledovali z priľahlých svahov a lúk.
Ako sa teda vyvíjal víkend z pohľadu bánovského pretekára? „Sobotňajšie tréningy boli skôr o získavaní sebavedomia a skúseností, keďže som len týždeň predtým havaroval na testoch na Jankovom Vŕšku. Prvý tréning bol dobrý, druhý ešte lepší, aj keď som mal menšie problémy s brzdami a Igor Drotár už začal ukazovať potenciál svojho auta. Do rána sme napokon závadu vyriešili a moje odhodlanie na ostrú jazdu bolo vysoké. Išiel som, čo sa dalo a jazda mi naozaj vyšla. Napokon odkedy jazdím Dobšinský jazdec (od r. 1998), som ešte nikdy nezajazdil taký dobrý čas, ako teraz. Druhá jazda už bola skôr strategická - udržať rozdiel medzi mnou a Igorom. Tú druhú jazdu nám mierne pokazil jazdec, ktorý po šmyku ostal stáť s autom v stope a v protismere - tam som stratil nejaké dve sekundy. Napokon sme sa s Igorom - ktorý riešil rovnaký problém - dohodli, že nejdeme opakovanú jazdu, aj keď nám to usporiadateľ umožnil. V konečnom dôsledku som triedu vyhral s odstupom necelých štyroch desatín sekundy."

Skutočne - v cieli ich po súčte časov oboch jázd delilo len 0,370 s. Čo hovorí na formu Igora Drotára a jeho nového kopcového špeciálu Škoda Fabia? „Som rád, že máme po dobe konečne vážneho konkurenta. Vieme, že Igor v ďalších skúškach obstojí a rovnako aj jeho auto, takže sa môžeme tešiť na zaujímavé súboje."

Tých sa tieto dve slávne mená slovenského motoršportu spolu s divákmi dočkajú na ďalšom podujatí Majstrovstiev Slovenska pretekov automobilov do vrchu na domácej trati Martina Koiša - na Jankovom Vŕšku.

Martin Trenkler/RPM