Autosportfoto

Hyundai Veloster 1,6 Extreme

Hyundai sa vymanil z konfekcie. Už v štandardnej výbave má extravagantný Hyundai Veloster niekoľko pozoruhodných prvkov. Celkovo ponúka dva stupne výbavy (Unique a Extreme) v kombinácii výlučne s motorom 1,6 GDI (103 kW/140 k) a šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Výrobca však ponúka aj novú 6° prevodovku DCT s dvoma spojkami.

V základnom vybavení sú 17-palcové disky z ľahkých zliatin, hmlovky, LED svetlá na denné svietenie, ABS + EBD, ESP s brzdovým asistentom, elektronický systém riadeného prešmykovania kolies TCS, manažment stability vozidla VSM, šestica airbagov, kožený volant (nastaviteľný v dvoch osiach), manuálna klimatizácia a palubný počítač. Štandardom sú taktiež vyhrievané predné sedadlá a zadné parkovacie senzory.

Kto chce mať tempomat, kovové pedále, inteligentný kľúč do vrecka a štartovanie tlačidlom, automatickú klimatizáciu, systém ISG (Stop&Go za 350 €), či Bluetooth, musí sa rozhodnúť pre drahšiu verziu Extreme.

Navyše, za príplatok 900 €, je k dispozícii čiastočne otvárateľné, panoramatické strešné okno s roletou a za ďalších 300 € aj zadná parkovacia kamera s vyznačenými čiarami, kadiaľ sa bude pohybovať vozidlo.

Na prvý pohľad je Veloster nízke športové kupé, čiastočne podobné na Hondu CR-Z, ale nesie aj prvky hatchbacku. No v skutočnosti je oveľa nekompromisnejší crossover - priamo určený pre radosť z jazdy a zábavu. Netradičné a vari najcharakteristickejšie je asymetrické usporiadanie štyroch dverí: na ľavej strane má svoje dvere len šofér a bonusom pre neho je podávač bezpečnostného pásu. Na pravej strane (pri chodníku) sú samostatné dvere pre spolujazdca vpredu i pasažierov na zadných sedadlách. Napokon cez štvrté dvere môžete nakladať batožinu.

Nízky profil karosérie výrazne zlepšuje aerodynamiku. Vpredu si všimnete krátky previs, línia strechy sa plynule zvažuje dozadu. Čierne bočné stĺpiky zvýrazňujú športový charakter. V skutočnosti môžeme hovoriť o kupé 2+2, lebo dlhú cestu by pasažieri sediaci vzadu zrejme dlho nevydržali, keďže sedenie je trošku núdzové. No nie je to zasa až také kritické.

Na druhej strane, vpredu je miesta ako pre kráľa. Sedadlá sú nielen pohodlné, ale aj výborne anatomicky tvarované a navyše vyhrievané, s dostatočne dlhým sedákom. Dajú sa posúvať vo veľkom rozsahu a takisto ich môžete nastaviť na výšku, takže ani vyšší šofér nemá problém. Ten môže mať čiastočne pri nastupovaní - Veloster je s výškou 1,4 metra veľmi nízke auto - no rituál nastupovania sa dá časom nacvičiť.

Pochvalu si zaslúži premyslene usporiadaný prístrojový panel, zásluhou ktorého v kabíne prevláda dynamická, športová a zároveň príjemná atmosféra. Ergonómia je bezchybná, nechýba trojblik smeroviek a ovládanie jednotlivých prvkov i samotného vozidla je maximálne jednoduché. Pri ikonke čerpadla je šípkou vyznačená pozícia nalievacieho hrdla - v prípade Velosteru mieri vľavo. Volant je nastaviteľný na výšku i pozdĺžne a má sympaticky malý priemer. Zaujímavo (netradične) sú tvarované rukoväte dverí.

Prejdime teraz k samotnej jazde. Testovali sme najlepšie vybavenú verziu Extreme a prvá vec, ktorú sme si všimli, bolo sploštenie obrazu áut za nami. Vnútorné spätné zrkadlo tak urobí aj z dodávky športiak. Na rozdiel od Hondy CR-Z alebo modelu Civic je však výhľad cez priečku na zadnom skle oveľa lepší - Hyundai tento oriešok rozlúskol perfektne.

Tým, ktorí chcú jazdiť ekonomicky, pomáha v preraďovaní rýchlostných stupňov dobre čitateľný indikátor pred vodičom - medzi dvoma kruhovými, dobre tienenými prístrojmi v cylindrických tubusoch, pripomínajúcimi motocyklové výfuky. Pri vytáčaní motora na trojke indikátor nekompromisne odporúčal hneď zaradiť šestku. Kto však chce jazdiť športovo, tomu určite odporúčame využívať vyššie otáčky - nad 5 500, až 6 000.

Tempomat ovláda šofér tlačidlami na trojramennom volante, rovnako aj rádio, kým tlačidlom Trip pod pravým ramenom ovláda informačný displej. Počas dlhšej jazdy sme si uvedomili, že pedál akcelerácie je vysunutý smerom k vodičovi a teda po 500 km už jeho pravá noha začne pobolievať. Toto však môže byť len subjektívnou chybičkou krásy - inak je Veloster skutočne veľmi zábavné auto.

Podvozok výborne tlmí nerovnosti vozovky a na dobrom povrchu auto nekompromisne drží zvolenú stopu aj pri rýchlom prejazde zákruty. Brzdy reagujú presne tak, ako to vyžaduje situácia - nie sú priveľmi ostré, ale na druhej strane dostatočne účinné. Motor má priame vstrekovanie paliva a reaguje okamžite. Pri vyšších otáčkach aj dostatočne razantne.

Čo sa týka spotreby - celkový priemer v kombinovanom režime 6,9 litra na 100 km považujeme za veľmi priaznivú hodnotu. Rovnako nás potešil aj dojazd na jednu nádrž benzínu - niečo nad 600 km. Pri rýchlosti 100 km/h sme mali spotrebu šesť litrov, pri 130 km/h to bolo 7,5 litra, no keď sme jazdili razantne, apetít motora citeľne vzrástol a priemerná spotreba sa ustálila až na 7,7 l / 100 km. V princípe sa však s Velosterom dá dlhodobo jazdiť s priemerom okolo siedmich litrov.

Jednoznačne môžeme konštatovať, že v prípade Velosteru sa Hyundai oslobodil od zaužívaných tvarov a vydal sa novou cestou. Inšpiráciou na nej boli motocykle. K tomu pribalil aj päťročnú záruku bez obmedzenia najazdených kilometrov.

Základné údaje testovaného auta

Hyundai Veloster 1,6
Objem motora (cm3) 1 591
Výkon (kW/k) 103/140
Krútiaci moment (Nm) 167
Max. rýchlosť (km/h) 201
Zrýchlenie 0 - 100 km (s) 9,7
Kombinovaná spotreba (l/100 km) 6,5

Cena testovanej verzie 25 500 €
Najlacnejšia verzia 19 000 €

+ Plusy
Športový imidž, usporiadanie dverí
Výborný podvozok, brzdy, vybavenie
Prijateľná spotreba, dojazd
- Mínusy
Plynový pedál je vysunutý k vodičovi