Autosportfoto

Príprava Dobšinského kopca bola hektickejšia ako v minulých rokoch

1. Jeden futbalový tréner po postupe mužstva do vyššej súťaže povedal, že nie prvý ani druhý ročník v novej súťaži ukážu silu mužstva, ale tá sa ukáže až v treťom či štvrtom roku. Cez víkend bola už štvrtýkrát v Dobšinej Európa. Aký bol teda uplynulý ročník. Zostalo niečo z eufórie a elánu z roku 2012, alebo sa už z ME v Dobšinej stáva rutina?

Samozrejme že príprava Dobšinského kopca sa už pomaly stala rutinou záležitosťou. Náš užší organizačný team vie dopredu kto za čo je zodpovedný, kto má čo na starosti. Spolupráca s Mestom Dobšiná bola fantastická aj napriek všetkým problémom ktorým sme čelili. Ani jeden ročník nie je rovnaký a tak tomu bolo aj tohto roku. Napriek tomu že náš „kopec" organizujeme už desiatky rokov, podarilo sa nám utvoriť skvelú partiu ľudí, ktorá dlhodobo spolupracuje a bez ktorej by pretek nebol tam kde je a to je hlavný dôvod že to vôbec ešte na takejto úrovni dokážeme organizovať. Počas štyroch ročníkov zaradených do najvyššej kopcovej kategórie, teda Majstrovstiev Európy sa vystriedalo na postoch len málo ľudí, či partnerov alebo sponzorov. Vnímam to ako fakt, že „Dobšinský kopec" má už svoje meno, svoju značku na ktorú môžeme byť hrdí v celej Európe.

2. Ako hodnotíš štartové pole pretekárov, ktorí sa v Dobšinej zišli. Zaujal ťa niekto viac ako iný?
Veľa divákov bolo sklamaných že k nám neprišiel držiteľ rekordu a úradujúci Majster Európy Simone Faggioli. Do posledných týždňov pred pretekom sme boli v stálom spojení a Simone sa tešil na našu, preňho veľmi obľúbenú trať. Nakoniec rozhodol športový šéf tímu, ktorý zrušil štart na DK a uprednostnil domáci taliansky šampionát v ktorom taktiež bojuje o popredné priečky. Aj napriek tomu do Dobšinej zavítali ďalšie hviezdy Európskeho šampionátu spolu z desiatich krajín, medzi ktorými boli aj najlepší slovenskí a českí jazdci. Boli to nádherné súboje. Na čele pretekov mimo neohrozeného Beneša to bol hlavne boj medzi talianským pilotom Faustom Bormolinim a luxemburským Davidom Hauserom , či dráma v skupine N medzi našim domácim pretekárom Vlastom Majerčákom a macedónčanom Igorom Stefanovskim, ktorí skončil rozdielom necelých 3 desatín v prospech macedónčana, no i napriek tomu si Vlasto traťový rekord znova privlastnil v druhej jazde. Súboj o Majstra Slovenska medzi Ďodim Bérešom a Igorom Drotárom sa žiaľ skončil už v prvej súťažnej jazde pre banálnu poruchu hadice turba na Jožkovej Fábii WRC. Okrem týchto súbojov prebiehali desiatky menších v skupinách, triedach, vrátane kvalitných európskych historikov. Veľmi pekne reprezentovali aj všetci domáci pretekári za čo im úprimne ďakujem a myslím si že na Slovensku asi ani nie je tak silný región na motoristických nadšencov a pretekárov ako náš.

3. Pred kopcom sa nazbieralo viacero problémov (nadchod, obchádzka).
Niečo sa vyriešiť podarilo, niečo nie. Čo vám pred pretekmi robilo najväčšie vrásky? To si ani neviete predstaviť aká to bola hektická situácia, keď ešte dva dni pred pretekom sme nemali k dispozícii všetky povolenia. To čo sa stalo na Hnilci nám neskutočne skomplikovalo situáciu. Niekoľko týždňov sme sa borili s možnými následkami, dokonca aj s možnosťou zrušenia preteku, čo by malo katastrofálne následky pre ďalšie možné zaradenie do šampionátu ME. Vďaka tomu že slovenský prezident Andrej Kiska prevzal osobne záštitu nad celým podujatím sme sa snažili prostredníctvom armády, neskôr súkromného sektoru objednať špeciálny tankový most na krátkodobé premostenie poškodeného úseku na našej pôvodnej obchádzkovej trase cez Hnilec. Žiaľ, aj napriek tomu že sme boli na takýto náročný presun technicky a finančne zabezpečený, všetko to stroskotalo na jednotlivých povoleniach a ďalších nespočetných problémoch. Nemá to však nič spoločné s našimi úradníkmi či už na úrovni okresu alebo KSK, práve naopak všetci boli konštruktívni a snažili sa situáciu riešiť, čo sa napokon aj podarilo. Chcel by som sa verejne poďakovať všetkým okresným, krajským orgánom , Polícii SR, SSC za prístup a ochotu riešiť tento problém, ktorý sa vyriešil dosť šalamúnsky. Napokon bola ako oficiálna hlavná obchádzková trasa zvolená cesta cez Hnilčík, Smolník, Medzev a Moldavu, avšak odporúčane ostali varianty aj cez Úhornú alebo Revúcu v smere J - S, s krátkodobým prepustením vozidiel počas prestávky aj po trati Dobšinského kopca . Táto varianta bola stanovená ako núdzové riešenie a verím že sa to vo veľkej miere negatívne nedotklo cestujúcich, ktorí chceli využiť práve prechod cez Dobšinú.

Vrátim sa ešte aj k nášmu novému nadchodu, ktorý si zaslúži svoju pozornosť. Medzinárodný pozorovateľ FIA , Angličan David Grace bol uveličený z toho čo sa podarilo v posledné dni na kopci zmeniť. Našou pýchou je znova divácky nadchod, ktorý ako som už v predchádzajúcich príspevkoch spomínal je našou jedinou spásou pre bezpečný prechod divákov počas súťažných jázd v priestore prvej zákruty. Ten sme museli z pôvodného miesta premiestniť a konštrukčne celý prerobiť a prebudovať, čo nás stálo veľa energie a finančných prostriedkov. Nadchod už stojí na mestskom pozemku a sme radi že nás už nikdy nikto nebude finančne vydierať ako sa to stalo v minulosti, keď sme museli zaplatiť 3000 EUR za to aby mohli diváci v sobotu a nedeľu prejsť 50 m po dvojmetrovom páse lúky k nadchodu. Žiaľ aj s takýmito a podobnými problémami dnes musí väčšina organizátorov zápasiť.

4. Na prvý pohľad sa zdalo, akoby v tomto roku bolo divákov menej. Máte už nejaké štatistiky, či sa záujem oproti minulým rokom nejako zmenil?
Áno, zaznamenali sme menší útlm divákov aj počas koncertov a aj počas sobotňajších tréningov. Po minulé roky k nám počas troch dní zavítalo zhruba 20 000 návštevníkov, tento rok to bolo slabšie. Je to dôsledok asi viacero skutočností. Jednou z nich je okrem nedostatku peňazí , obmedzená propagácia, kúpna sila obyvateľstva, počasie, atď. Všetky tieto atribúty budeme analyzovať aby sme v budúcnosti pripravili podujatie, ktoré by bolo prístupnejšie pre širokú verejnosť. Mrzí nás že nemôžme upustiť od výberu vstupného, ktoré tvorí jednu časť našich príjmov, a tá je oproti obrovským výdavkom takéhoto podujatia stále maličká. Určite do budúceho roka prehodnotíme výšku vstupného, taktiež rozsah kultúrnych, sprievodných akcii, aby boli spokojní všetci návštevníci aj organizátori, či samotné Mesto Dobšiná.

5. Horúčava, no i búrka. Toto všetko sa v Dobšinej cez víkend vystriedalo. Čo vám ako organizátorom dalo zabrať najviac?
Počas sobotňajšej druhej tréningovej jazdy sa spustil, najprv slabý dážď, ktorý potom prešiel do mohutnej búrky doprevádzanej mohutnými bleskami. Na trati boli priamo ohrozovaní ľudia, dokonca jeden z bleskov udrel do vozidla časomeračov v cieli. Našťastie si to odniesla len technika a znečistená trať a veľa zmoknutých ľudí. Rozhodli sme sa nakoniec, hlavne z bezpečnostných dôvodov zrušiť druhú tréningovú jazdu hlavného poľa. Aj napriek škodám, ktoré nám vznikli sme si do nedeľňajšieho rána s traťou poradili a samotné preteky sa mohli uskutočniť v pravom horúcom, letnom počasí bez väčších prerušení spôsobených len odstraňovaním poškodených vozidiel.

Je veľa vecí, ktoré sa nám nie celkom podľa našich predstáv podarili. Pracovať počas posledných dní s niekoľkými stovkami organizátorov , zabezpečiť celú logistiku, dopravu, služby, tak aby všetko bolo pripravené v daný okamih, tak to je neskutočný adrenalín. Ak to všetko do seba zapadne, môže z toho byť vydarený víkend. My sme sa snažili v rámci svojich možností pripraviť podujatie v zmysle všetkých predpisov ale hlavne na podľa našich predstáv. Či sa nám to aspoň z časti podarilo to nech posúdia tí, ktorí nás počas Dobšinského kopca 2015 navštívili. Na záverečnej rade športových komisárov za účasti pozorovateľa FIA nám bolo tlmočené veľké poďakovanie za jedny z najlepšie organizovaných pretekov automobilov do vrchu, ktoré sa v posledných rokoch v rámci seriálu ME konali. A posledná dobrá informácia prišla práve dnes vo forme Záverečnej správy pozorovateľa FIA, ktorá nezaznamenala ani jediný negatívny bod, takže na rok opäť do videnia na Dobšinskom kopci predbežne v termíne 15. - 17. 7. 2016.

Marcel Kollárik
riaditeľ DK 2015