Autosportfoto

Ján Miloň – Preteky v Glasbachu boli celoživotným zážitkom

Mestečko Mallenbach - Glasbach ležiace na riečke Schwarza v bývalej Nemeckej demokratickej republike hostilo počas uplynulého víkendu jediné Nemecké podujatie zaradené do seriálu Majstrovstiev Európy pretekov automobilov do vrchu. V rámci jubilejného, 20. Glasbachrennen sa divákom predstavil aj Ján Miloň so Škodou Fabia WRC. Domov prináša cennú trofej v podobe víťazstva v triede E1+3000.

Jantár Team s jazdcom Jánom Miloňom boli na tomto podujatí jedinými slovenskými zástupcami, preto sme využili šancu na rozhovor s Jánom Miloňom, ktorý nám priblížil spomínané podujatie.

„Pretekov v Glasbachu som sa zúčastnil prvýkrát. Po 730 kilometroch, ktoré som musel z domu na preteky prekonať, ma tu čakal čulý pracovný ruch. Organizátor pripravoval trať a jej okolie, montoval ozvučenie, veľkoplošné obrazovky a tribúny pre divákov. Tých, napriek faktu, že bola ešte len streda bolo v okolí trate už v tomto momente množstvo a panovala tu naozaj príjemná atmosféra."

Skúsme si trochu spoločne priblížiť trať. Dá sa porovnať ku niektorej z našich domácich ?

„Tunajšia trať je oproti našim úplne iná. Jej dĺžka je porovnateľná s Pezinskou Babou, má celkovo päť a pol kilometra, ale je podstatne užšia ako trate, na ktoré sme na Slovensku zvyknutí. Lemujú ju trojité zvodidlá, čo bola pre mňa novinka a musím povedať, že tieto vysoké zvodidlá trať opticky ešte zužujú. Smeruje nielen do kopca, ale v dvoch prípadoch aj dolu kopcom. Navyše je neskutočne šmykľavá a pri množstve zákrut veľmi ťažko zapamätateľná. Jednoducho, ten, kto tu štartuje prvýkrát nemá šancu si ju celú dopodrobna pamätať, čo mi potvrdili aj český jazdci, ktorí sem jazdia na preteky pravidelne. Našiel som si v podstate tri body, ktoré boli veľmi nebezpečné a inak som preteky absolvoval viac menej na oči."

Hovoríš už o pretekoch. Tým však predchádzali sobotňajšie tréningové jazdy.

„V sobotu sme všetci absolvovali dvojicu tréningových jázd. Počasie bolo premenlivé, čiže som si vyskúšal aj jazdu na mokrom povrchu. Už som spomínal, že asfalt je tu neskutočne šmykľavý a práve na štarte do jednej z jázd som mal dojem, že sa asi ani nerozbehnem. Musel som úplne ubrať plyn až auto skoro zhaslo aby sa vôbec rozbehlo. Pri daždi sa po trati totiž nedalo poriadne chodiť ani peši, nieto ešte preniesť celý výkon Škody Fabia WRC na vozovku."

Poďme k samotným súťažným jazdám, ktoré sa konali v nedeľu.

„V našej triede sa mi podarilo vyhrať už tréning. V nedeľu však už išlo do tuhého a moji súperi poznali trať podstatne lepšie ako ja. Prvá jazda mi vyšla dobre, pri druhej som však zažil krušné chvíle, keď sa mi krátko po štarte na jednej strane odtrhlo uchytenie prednej kapoty a tá sa začala vždy keď som zaradil šiesty prevodový stupeň zdvíhať. Snažil som sa v aute nejako poskladať tak, aby som v prípade, že sa celá otvorí videl na trať aspoň cez škáru medi palubovkou a kapotou. Našťastie to druhý zámok vydržal a mne sa podarilo doviezť Škodu Fabia WRC bez jediného škrabanca až do cieľa, kde ma čakalo víťazstvo."

V úvode rozhovoru si hovoril o tom, že v Glasbachu panovala neskutočná atmosféra. Priblíž nám ju prosím trochu bližšie.

„Atmosféru, aká panovala na týchto pretekoch som ešte nikde nezažil a to sa v motoristickom športe pohybujem takmer pätnásť rokov. Nejde tu pritom iba o neskutočné množstvo divákov, ktorí tento kopec navštevujú. Ruku k dielu priložil aj organizátor, podobne ako u nás v Dobšinej nechýbala kultúra, ale čo ma prekvapilo tu, bolo nesmierne množstvo rôznych stánkov s občerstvením. A nielen v priestore depa, ale aj v okolí trate. V podstate každá zákruta bola vo farbách nejakého sponzora, v rádiu dva dni nemali iný program iba preteky do vrchu, všade boli veľkoplošné obrazovky na ktorých mohli diváci sledovať takmer celú trať, diváci neustále tlieskali a povzbudzovali všetkých súťažiacich. Neskutočná a fantastická zábava, niečo úplne iné ako to, na čo sme zvyknutí."

Hovoríš, že diváci boli úchvatní. Ako prijali jediného Slováka, nováčika na ich pretekoch.

„Tak z ich privítania mi doslova spadla sánka. Najskôr som nechápal, fanúšikovia za nami neustále chodili ešte pred pretekmi, stále nám tlieskali a pobúchavali nás po ramenách, či fotili sa s nami. Potom mi to zrazu došlo. Naše auto bol jediný exemplár WRC, ktorý tu štartoval a všetci diváci boli z toho auta doslova hotoví. Stretol som dokonca človeka, ktorý neváhal šliapať popri celej trati až do priestoru cieľa len preto, aby zistil ako funguje náš štartovací program."

Janko, na tvojej usmiatej tvári a rozžiarených očiach je jednoznačne vidno, že asi štart v Glasbachu neľutuješ.

„Samozrejme, že nie. Bolo to naozaj niečo, čo som ešte nezažil, niečo fantastické, niečo čo vo mne ostane po celý môj život. V žiadnom prípade neľutujem a ak sa bude dať, rád sa na tieto preteky vyberiem aj v budúcnosti."

Myslíš si, že by si po tomto zážitku vedel pomôcť niektorým našim organizátorom, aby tiež skúsili vylepšiť svoje podujatia a priblížiť sa aspoň trochu tomu, čo si práve zažil ?

„Tu nejde o dobrú radu, či vysvetlenie im čo v tom Nemecku robia lepšie ako my doma. Naši organizátori presne vedia čo treba pre jazdcov, ale aj divákov urobiť. Tu ide iba o to, že v Nemecku majú podstatne väčšie možnosti. Majú tu silnejších a možno aj ochotnejších partnerov a podstatne viac financií. Celé to je iba v tomto jedinom. Ak by mali tieto možnosti naši organizátori, aj u nás doma na Slovensku by podujatia boli väčšie a aj honosnejšie."

Ďakujem za rozhovor a prajem veľ ďalších úspešných pretekov

Jantár Team, Miro Majláth