Autosportfoto

Citroen 11BL – 1955 Citroën Traction Avant

V máji roku 1934 predstavil André Citroën prevratný model. Bol ním automobil Citroën Traction Avant, v ktorom uplatnil po prvýkrát v sériovej výrobe celý rad progresívnych technických riešení.

Pohon predných kolies, samonosná celokovová karoséria, odpruženie torznými tyčami, motor zvrchu riadenými ventilmi a s mokrými vložkami valcov.

Vývoj modelu, ktorý začal v roku 1933 nebol lacný špás a firmu priviedol takmer na mizinu. André Citroën si stanovil príliš vysoké ciele. Chcel, aby auto dosahovalo rýchlosť 100km/hodinu, aby malo spotrebu maximálne 10 litrov na 100 km, predný náhon, nízko položené ťažisko a hydraulické brzdy.

Aby sa ľahlo ovládalo, uvažovalo sa o automatickej prevodovke Sensaude de Lavaud. Kvôli technickým problémom nakoniec ostali pri tradičnej mechanickej prevodovke. Úloha bola splnená a cieľ, ktorý dosiahli páni André Lefèbvre a Flaminio Bertoni boli v tridsiatych rokoch skôr scifi, ako štandard sériového vozidla. Mimochodom je to ten istý Bertoni, ktorého sme už v našom časopise spomínali v súvislosti s modelom Citroën Ami6. Ten je podpísaný aj pod ďalšími modelmi Citroënov: 2CV a DS, ale aj praktická viacúčelova dodávka Citroën HY.

Senzácia roku 1934
Zo starých filmov si ho pamätáme väčšinou ako čierny, ale boli aj v iných farebných odtieňoch a to nielen ako limuzína, ale aj kabriolet, kupé, alebo kombi.

Na premiéru, ktorá sa konala 18. apríla 1934, bolo pozvaných 6000 hostí. V slávnostne vyzdobených priestoroch nechýbali kvety, papierové konfety, bohaté občerstvenie. Rozdávali sa cigary ozdobené francúzskou trikolórou. Honosná premiéra bola potrebná, nakoľko André Citroën mal pripravenú výrobnú kapacitu až na enormne veľkú výrobu. Dobové materiály uvádzajú až 1000 kusov vozidiel denne, čo znie neuveriteľne aj z dnešného pohľadu výroby.

Vydarené spojenie umenia a techniky
Inžinier André Lefèbvre, víťaz Rallye Monte Carlo z roku 1928 a dizajnér Flaminio Bertoni, zvládli celú prácu na modeli Traction Avant sami za 18 mesiacov. Skĺbením vlastných skúseností a poznatkov v automobilovom priemysle sa im podarilo vytvoriť model, ktorý vydržal bez zmien takmer štvrťstoročie. Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že André Citroën sa nechal inšpirovať technológiou výroby amerického Forda, ktorý on ešte zdokonalil.

K dosiahnutiu náročného cieľa konštruktérsky tandem Lefèbvre/Bertoni zvolili samonosnú karosériu, vpredu uložený motor s predným náhonom a s nízko položeným ťažiskom. Nezávisle odpružené kolesá vytlačili čo najviac do rohov karosérie. Tým vyriešili viacero problémov. Vozidlo vďaka chýbajúcej kardanovej hriadeli a škrupinovej konštrukcii karosérie má relatívne malú hmotnosť, okolo 1000 kg. V interiéri zase vďaka chýbajúcemu strednému tunelu je podlaha takmer rovná. V interiéri bolo viac miesta a priestor medzi nápravami lepšie využiteľný. Výborné jazdné vlastnosti dosiahlo vozidlo vďaka nezávisle odpruženým kolesám a nízkemu ťažisku.

Prvý model označený 7CV mal objem motora 1303 cm³, vodou chladený štvorvalec spočiatku s výkonom 32 koní. S týmto motorom dosiahol maximálnu rýchlosť 95 km/hod. Ešte v tom istom roku prišiel Citroën na trh s modelom objemu motora 1911 cm³ a výkonom 33,8 kW (46k), s ktorým hravo prekročil maximálnu rýchlosť 100km/hodinu. Hoci o automatickej prevodovke sa uvažovalo, pre technické komplikácie ostal trojstupňový manuál.

Pestrá paleta modelov už od začiatku
Aj keď sa osemvalec nedostal nikdy do sériovej výroby, Citroën ponúkal širokú paletu modelov. Traction avant si bolo možné zadovážiť v troch objemových kubatúrach (1303 cm³ (7CV), 1911 cm³ (11 CV) a 2867 cm³ (15 CV) a to ako štvorvalec alebo šesťvalec a nespočetné množstvo karosérií s dvomi rozdieľnymi rázvormi. Tieto motory mohli pracovať v rôznych karosériách. Kratší a užší model označený ako Légère (7C a 11BL) mal rázvor takmer 3 metre. Bol ponúkaný ako štvordverová limuzína, dvojdverový kabriolet, alebo dvojdverové kupé označený Faux-Cabriolet. Dlhá verzia Familiale ponúkala tri rady sedadiel, na ktorých sa mohlo odviezť až 9 osôb. Úžitková verzia s rovnako dlhým rázvorom a výklopnými dverami vzadu bola v ponuke ako Commerciale. Strednou zlatou cestou boli verzie označené 11BN taktiež s karosériami limuzína, kupé a kabriolet. Verzie na stredne dlhom rázvore so silnejším motorom boli označené 15/6 a mohli byť ako limuzína alebo kabriolet. Kabriolety po roku 1945 vypadli z ponuky. V roku 1952 došlo k malým zmenám karosérie. Predné i zadné nárazníky sú rovné a v zadnej časti pribudol batožinový priestor, v ktorom sa skrylo i rezervné koleso. Stierače predného skla sú upevnené na ráme okna nie v hornej časti, ale v dolnej. A na bočných stranách kapoty klapky nahradili šikmé otvory.

Povojnová evolúcia
Počas vojny sa produkcia znížila na minimum, ale nezastavila. Už v roku 1946 nabehla sériová výroba spočiatku len s tromi typmi: 11 CV Légère, 11 CV Normale a 15/6 a výhradne len s čiernym lakovaním karosérie. Až v roku 1954 došlo k postupnému rozširovaniu farebnej palety ako i obnove variant Familiale a Commerciale.

1954 sa predstavil šesťvalcový model hydropneumatickým pružením. Ale to už prenikli na verejnosť správy, že je to test pre nový model DS. Napriek tomu ešte do roku 1957 ostal model Traction avant vo výrobe. Posledný kus opustil závod v Javel 25. júla 1957. Za 23 rokov produkcie 759111 kusov. Autá sa vyrábali nielen vo Francúzsku, ale i v Belgicku a v Anglicku. Takmer 60% z celkovej produkcie bolo vyrobených až po vojne. Najväčšie zastúpenie majú modely 11BL. Model 7CV sa na celkovej produkcii podieľal asi 11% a šesťvalcové modely len 6%.

Vďačný služobník
I dnes jazda v automobile Citroën Traction avant patrí k príjemným zážitkom. Cez široké do protismeru otvárajúce sa dvere sa pohodlne nastupovalo. V zornom poli vodiča bol jednoduchý a prehľadný prístroj, ktorý ukazoval aktuálnu rýchlosť, množstvo paliva v nádrži dobíjanie batérie a počet ubehnutých kilometrov. Zatiaľ čo predvojnové modely mali trojramenný volant typu banjo, povojnové v duchu módy dvojramenný bakelitový volant. Rýchlostná páka trojstupňovej prevodovky vychádza horizontálne z prístrojovej dosky a stupne sa radili podľa kulisy. Prvý stupeň vpravo dolu, druhý vľavo hore a tretí opäť dolu.

Ak bolo v aute teplo, jednoduchým otočným gombíkom sa otvorilo predné okno.
Stabilita vozidla aj pri vyššej rýchlosti je obdivuhodná a vozidlo ide ako po koľajniciach.
Pohodlné pruženie vozidla ideálne kopíruje terén a „nenadskakuje" ako mnohé predvojové autá. Presné riadenie, ktoré bolo spočiatku závitové a neskôr hrebeňové, citlivo reaguje na každý príkaz vodiča. Je to auto s výzorom predvojnového dedka, ale s jazdou povojnovej moderny. Ako hovorí jeden reklamný slogan „ Môžete s ním krúžiť po štvorci."

Dobre udržiavaný Citroën Traction avant má i dnes veľa priaznivcov a to nielen doma vo Francúzsku, ale i v Nemecku a vo Veľkej Británii. K obľube prispieva nielen archaický tvar a dobrá technika vrátane výborných jazdných vlastností, ale i priaznivá cena a uspokojivá dostupnosť príslušenstva a náhradných dielov. Tento pekný Žabožrút patrí do zbierky veteránov, rodiny Remenikovej z Martina. Časom vám ponúknem aj ďalšie ich klenoty.

Text: Valentin Zbyňovský