Autosportfoto

Hurá, premiéra Konfidenta - EŠteBaka sa blíži!

Už niekoľko mesiacov chodím deň čo deň za svojím Velorexom, aby som ho rozptýlil a odohnal ustarostené vrásky z jeho handrovej kapoty.

Trpí depresiami a zakaždým, keď prídem, vypustí cez výfuk ťažké otázky: ,,Kedy konečne nastane ten môj veľký deň?

Kedy už budem hlavným hrdinom?

Kedy bude celé plátno patriť mne a nie trápnemu Kidovi alebo reklame na Škodovku, Kiu či Hyundai?"

Zakaždým som len bezradne krčil plecami, ale teraz mu konečne môžem odpovedať: ,,Kámo, dočkal si sa. Tvoj deň nastane 19.4.

Pekne si ťa vyštafírujem, dám ti nový olejček do prevodovky, povolím reťaz, aby patrične hrkotala, karosériu vyblýskam, naleštím a môžeme vyraziť na premiéru."
Po tejto správe vytryskli môjmu miláčikovi z očí slzy dojatia a slávnostným hlasom prehovoril: ,,Veď už bolo načase - od prvej klapky prešlo 21 mesiacov. Nemôžem zabudnúť, čo som si vytrpel pri natáčaní.

Ako ma špinili blatom, aby som vyzeral dobovo, ako mi Jirka počítal všetky zuby.

Ako ma takmer prešiel ruský tank, ako mi preťažovali pružiny, keď som musel voziť takmer celý filmový štáb, ešte šťastie, že rejžo je taká ľahká váha.

Ako ma môj Maroško povozil na prívesnom vozíku aj s celým štábom, ako sme z neho počas jazdy stratili zvukára. Nemôžem zabudnúť na neutíchajúce dažde, na režisérovu bezohľadnosť, keď mňa, citlivé autíčko, nútili hľadieť na chúlostivé sexuálne scény, v ktorých si to ruský vojak rozdával s čiernou cigánkou priamo predo mnou.

Ako mi lakomý Mádl odmietol kúpiť kradnutý benzín od Rusáka, ako ma Jirko takmer prekotil na úteku pred vojskami spriatelených armád. Našťastie, vždy bol pri mne môj ochranca a tatko stvoriteľ, môj Maroško, ktorý mi zakaždým pofúkal boľavé ranky a utrel slzičky."

Slová môjho Velorexa dojali aj mňa. Skoro som sa utopil v garáži, ktorú zalievali jeho slzy, ale uplával som to. Keď voda opadla, môj miláčik pokračoval: ,,Maroško môj jediný a jedinečný, zvestuj túto radostnú správu všetkým známym aj neznámym, pozvi ich 19.4. pekne na premiéru do kina. Je mi ľúto, že pod plátnom budem môcť stáť len ja. Moji bračekovia a darcovia súčiastok, bez ktorých by som nevznikol, mi budú môcť len nemo závidieť túto slávnu chvíľu.

Týmto ich všetkých pozdravujem. Keď prídem, pekne vám výfukom vydymím, ako bolo na pódiu." Ešte chvíľu sme pri sebe mlčky sedeli.

Voda zo sĺz sa už pomaly vyparila, keď sa môj miláčik ozval zasneným hlasom: ,,Vieš, Maroško môj jediný a jedinečný, toto je len začiatok. Vo svojej plechovej hlave vidím v budúcnosti ešte onakvejšie veci. Verím, že do roka pribudne na mojej sedačke k Oskarovi z Hollywoodu, ktorý nás iste čaká, aj Český lev za najkrajšie vozidlo vo filme za rok 2012."

Čo k tomu dodať. Verím mu. Veď kto by bol kedy predpokladal, že môj hadráčik sa aj desiatky rokov od svojho stvorenia bude tešiť toľkej sláve a popularite. Držím Vám palce pri sledovaní filmu a prajem príjemné zážitky.

Na úvod krátka pozvánka na film :


http://www.youtube.com/watch?v=3P-7nG1-STg&feature=youtu.be