Autosportfoto

Báječná Dobšiná! - Znova medzi priateľmi

Prenechajme aspoň dnes suchopárnosť tlačových správ iným a užime si spolu pridanú hodnotu uplynulého dobšinského víkendu. Čítajte a dozviete sa veci o ktorých ste asi netušili.

Priznávam sa. Cítil som, že to bude vydarený víkend. Totiž ešte skôr, než som stihol doraziť do Dobšinej, tak sa na mňa z nemenovanej sociálnej siete vyvalili veselé fotky a s odkazom - „Mám dcéru!". Áno, to sa náš rožňavský nezbedník úprimne radoval z prírastku do rodiny.

Preto logicky jednou z prvých vecí po príchode do Dobšinej bolo pogratulovanie, po oslave ešte nevyspatému, oteckovi. „Predstav si, presne pred piatimi rokmi, sa mi narodil aj syn," chválil sa mi Tomáško Ondrej, aktuálne riešiaci ešte nedoriešené meno pre dcérku. Žeby sa volala Michele, ako Michele Moutonová?, špekulovali sme veselo s Tomášom Kukučkom. Mimochodom Ondrejovci nie sú jediní, ktorí si termín pôrodu bukujú na Dobšinský kopec. Veď pred troma rokmi sa práve tu stal čerstvým dedom aj Janko Miloň. A potom, že nechoď do požehnanej Dobšinej.

A veru, že požehnaná tento rok naozaj bola. Zvlášť, ak si spomenieme, ako sme predvlani zažili prietrž mračien a ohrozený štart musel byť odložený. Bohovia to síce Dobšinčanov kompenzovali vlani, keď pršať začalo až po pretekoch, no tentoraz sa rozhodli pre bonus. Žiadny dážď, žiadne vážne havárie a prestoje. Všetko klapalo, ako švajčiarsko-dobšinské hodinky a neveriacky sme finišovali už v čase, kedy sme pred dvoma rokmi štartovali prvú súťažnú jazdu!

Cestou na štart som míňal veľké mená, ktoré už na tomto kopci ukázali svoje kvality a majú moju hlbokú úctu. Neodvážim sa ich ani menovať, aby som náhodou niekoho nechtiac nevynechal. Veď ich poznáte. Jednoducho rytieri našich kopcov v plnej zbroji. Pri jednom mene sa však predsa zastavím. Mladý zbrojnoš Denis Pavlík. Budúcnosť našich kopcov. Len nedávno to bolo úplné ucho a teraz už vystrkuje rožky na Peugeote 208 R2. „No, už to budú štyri roky od prvého štartu," priznáva mi s hanblivosťou dobre vychovaného tínedžera a vedľa stojaca mama tiež ako ja, nechce veriť, ako rýchlo ten čas letí. Poklepkávam mladého zbrojnoša po prilbe a želám šťastie, ktoré na dráhe Denis pretavil do pekného tretieho miesta v triede. Len sekundu za skúsenejšími Tomášom Fuskom a Vladom Hudym.

Ako vždy, v sanitke na štarte celý víkend zodpovedne dozerala na priebeh aj pani doktorka Vidóová, ktorá mala tento rok prvýkrát za úlohu pripraviť aj Medical Centre. V ňom boli pripravení jej kolegovia na čele s pani doktorkou Ďurovičovou a vyzbrojili sa naozaj poctivo. „Nikto nevedel, ako to má vyzerať. Pripravili sme to, ako sme najlepšie vedeli a potom si to chodil fotiť delegát FIA, aby to mohol použiť ako vzor pre ostatné preteky na ktoré chodí," usmievala sa spokojne príjemná pani MUDr. Anna Vidóová, ktorú som stretol aj pred týždňom na Slovakiaringu. Našťastie jej tím tento rok v Dobšinej nemal žiadnu prácu.

Odkedy sa tu od roku 2012 jazdí „Európa", tak takmer každý rok sa posúva aj traťový rekord. Ešte mám v čerstvej pamäti, ako sme zostali príjemne šokovaní, keď v tom rozpálenom nedeľňajšom popoludní Simone Fagiolli prekonal dovtedajší rekord Jara Krajčiho o osem sekúnd a stanovil novú čiaru na hranici 2:23,85"! „Taký víkend si v Dobšinej nepamätáme," vravel mi vtedy Janko Kuchár, ktorý si pamätá azda aj všetky ročníky. Vtedy štartovalo 122 pretekárov a aj napriek sobotňajšiemu dažďu bola trať obsypaná divákmi. Práve vtedy Simone začal svoju sériu rekordov, ktorú mu vlani chcel prerušiť Christian Merli. Dobšinátor však okamžite kontroval a vylepšil čas na rekordnú hodnotu 2:15,783"! Ktovie, možno práve toto krajana Merliho vyburcovalo tak, že v tomto roku naozaj na rekord úspešne zaútočil. Časom 2:15,425" prekonal rekord o tri desatiny a nič na tomto výkone neuberá ani fakt, že Fagiolli nakoniec na štart nenastúpil. Samozrejme, že som zisťoval prečo.

Simone Fagiolli je kopcový multišampión a v tomto roku nás prekvapil aj druhým miestom na slávnom Pikes Peaku, kde bol rýchlejší len „elektrický" Romain Dumas. Fagiolliho tím vždy „táborí" za potravinami, kam som musel zájsť, aby som Talianovi potriasol rukou aspoň za ten americký výkon a samozrejme, že som zisťoval čo sa deje. Problém so Simonem však je ten, že on prakticky vôbec nevie anglicky a ja vôbec neviem taliansky. Túto zradnú situáciu zvyčajne riešila tlmočníčka z tímu, ktorá tam však práve nebola a tak sme sa obaja s kávou v ruke a so smiechom nejako zhodli na tom, že mu je to veľmi ľúto, no mali technické problémy s motorom a hoci sa ich snažili odstrániť, tak do štartu prvej jazdy to nestihli a neodštartovali. Typický Simoneho úsmev a pokrčenie plecami vraveli za všetko. Nevedno, či by Merliho preskočil. Každopádne o rok bude mať Dobšinátor znova šancu vrátiť rekord do svojich rúk.

Cestou späť som prechádzal okolo Bérešovcov. Ďodi si tu už našiel nového kamaráta. Malý čierny zatúlaný psík sa dožadoval pozornosti a citlivému Ďodimu veľa netreba. Hneď mu doniesol misku s vodou a po chvíli som sa dopočul, že už mu našli aj nový domov. Mladý Béreš prišiel do Dobšinej s nádherným Fordom Escortom na ktorom kedysi v roku 1997 štartoval Armin Schwarz na Rally Safari a došiel na štvrtom mieste spolu s Denisom Giraudetom. Ďodi teraz v Dobšinej došiel s týmto autom piaty v MSR PAV a na Európe v absolútnom poradí bol dvadsiaty.

O kúsok ďalej stál aj nádherný McLaren 650S GT3 Janka Miloňa, ktorý tento rok jazdí hlavne Európu a tak sme sa vlastne videli takmer po roku. Janko sa mi posťažoval na Francúza Courroyeho, ktorý používa na svojom McLaren MP4 12C pravdepodobne nepovolenú prevodovku a rozhodol sa to vyriešiť protestom. Ak by sa to potvrdilo, tak by Francúz prišiel o víťazstvo v triede GT. Musíme si však počkať na výsledok.

Miloň bol počas víkendu štvrtým najrýchlejším pretekárom slovenského majstráku. O víťazstvo sa znova naťahovali Věro Cvrček a Igor Drotár. Prešovčan zajazdil absolútne najrýchlejší čas na „plecháčoch" v prvej jazde, no v druhej urobil niekoľko drobných chýb, ktoré ho v súčte odsúdili „len" na druhé miesto MSR PAV. „Veľmi som chcel a veľmi som tlačil," uvedomoval si Igor, ktorému však nikto nevezme titul najrýchlejšieho Slováka celého dobšinského víkendu a nový „plechový" rekord trate.

No vidíte. Hoci som sa vôbec neplánoval dostať k žiadnym číslam a výsledkom, tak som sa im úplne vyhnúť nedokázal. Nech už však budú čísla akékoľvek, tak na tom aj tak nezáleží toľko ako na skutočnosti, že sa do Dobšinej ľudia radi vracajú. A to určite nebude kvôli tým číslam. Je to kvôli ľuďom, ktorí do týchto pretekov dávajú celé svoje srdce na čele s Marcelom, Paľom, Slavom, Jankom a ďalšími a ďalšími úžasnými ľuďmi. Tak priatelia, nech sa vám darí aj naďalej a ja môžem písať o báječnej Dobšinej a stretnutí s dobrými priateľmi.

Pozrite si aj naše galérie z DK 2018