Autosportfoto

4×4 verzus známa tvár: Igor Bázlik

Skladateľ, aranžér, dirigent, koncertný klavirista, hudobný dramaturg, režisér... Jedna z najvýraznejších osobností slovenskej hudobnej histórie - jeho tvorba obsahuje okolo 1500 skladieb (z toho 2 opery, 4 muzikály, okolo 600 populárnych skladieb). Od roku 2001 pôsobí s Monikou Stanislavovou ako „Duo Evergreens". MGR. ART. IGOR BÁZLIK (68).

Rodák z Banskej Bystrice už v detstve prejavil výrazné hudobné nadanie (okrem iného absolútnym sluchom). Po absolvovaní Konzervatória (štúdium klavíra, kompozície a dirigovania) pracoval o.i. v Československom rozhlase ako redaktor, neskôr ako hudobný režisér. Spolupracoval s textármi zvučných mien (spomeňme napr. Jána Štrassera či Tomáša Janovica). Získal striebornú a bronzovú bratislavskú lýru (piesňami Chvála humoru a Obzri sa za mojou piesňou). Zhudobňoval M. Váleka, J. Kostru (celú Ave Evu), L. Novomestského... Patrí medzi najvšestrannejších hudobníkov, dodnes tvorí, diriguje a koncertne hrá na klavíri. Taktiež má na svojom konte niekoľko CD titulov - posledné s názvom „Black & White Old Piano Keys".

Predovšetkým predpokladám, že vo vašom hektickom spôsobe života auto nemôže chýbať. Na akom jazdíte?
- Vekom som asi zmúdrel, alebo snáď ani nie? (smiech) Každopádne, jazdím už štyridsaťštyri rokov a automobil je pre mňa rovnako dôležitý ako zubná kefka. Vyhovuje mi štandard, hoci v mladosti som si doprial množstvo luxusných doplnkov z Tuzexu. Bezpečnostné pásy, bočné zrkadlá, hmlovky, prídavné reflektory, „dvojitý" výfuk... To všetko sa v tých časoch muselo dokúpiť zvlášť. Mám rád vozidlá na dieselový pohon, učarovali mi v roku 1987. Spomínam si na Peugeot 309 GLD. V Bratislave som bol druhým zákazníkom, ktorý si ho kúpil. Mimochodom, prvým bola manželka známeho fotografa. V meste milujem sólo jazdu na Smarte „for two", samozrejme turbodiesel. Výhodou je, že s ním zaparkujem všade, čo v Bratislave nebýva samozrejmosťou.

Na čom ste sa pôvodne naučili riadiť?
- Vodičský preukaz som si robil v roku 1963. Na škodovke, dodávke. Pred skúškou som mal za sebou viacero tzv. čiernych jázd. Môj inštruktor ma zobral na fotbalove hrisko s bežeckou dráhou a nechal ma jazdiť spiatočky. Potom povedal: „So spiatočkou už môžete ísť aj na dovolenku." Človeku to dobre padlo.

Čo vás na cestách vie rozhnevať?
- Do istej miery všetko. Na rozdiel od minulosti si to však už toľko nepripúšťam. Držím sa pravidla „múdrejší ustúpi" - nie schybí - a vypláca sa mi to.

Skúšali ste šoférovať aj niečo iné, ako automobil? Napríklad skúter alebo motocykel?
- „Šoferák" mám aj na motocykel, hoci som si ho nikdy nekúpil. Ale zišlo sa mi to v zahraničí pri mori, kde som sa pohyboval iba na motorke. Je fakt, že motocykel som vnímal až ako druhoradú vec. Zadovážil som si kolobežku na benzínový pohon! To boli jazdy!

Dá sa jazda automobilom nazvať súčasťou vášho relaxu?
- Ale áno. I keď vnímam šoférovanie ako „nutné zlo". Ak sa mám trmácať niekde dvestopäťdesiat kilometrov, uprednostním skôr vlak či lietadlo.

Máte za volantom aj nejaké neduhy (telefón, prepínanie skladieb na CD)?
- Už osem rokov nefajčím, ale predtým som si cigaretu doprial aj pri šoférovaní. Telefonujem tiež, hoci zriedka. SMS-kovaniu sa vyhýbam, počúvanie rádia či cédečiek však nepovažujem za hriech.

Dokázali by ste zhodnotiť svoje šoférske schopnosti? Dostali ste sa už do dopravnej kolízie?
- Od roku 1966 dodnes som nemal jedinú vážnejšiu haváriu. Malé kolízie áno, ale spôsobili ich iní. Tiež sa mi do cesty priplietla líška či iná zver. Buď nado mnou bdie strážny anjel alebo predvídam dosť dobre.

Znesiete, keď vám niekto rozpráva do šoférovania?
- V mladosti mi to dosť prekážalo. Teraz je to samozrejme už iné. Vozím takých, čo mi takrečeno do šoférovania „nekecajú" (smiech).

Robíte často priestupky? Dostali ste už pokutu?
- Denne prekračujem rýchlosť, samozrejme ak som si istý, že nemerajú. Ak viem že za mnou nikto nejde, nepoužívam blikače. V meste nerád používam bezpečnostné pásy. Občas prejazd cez križovatku na žltú... Pokutu dostanem v priemere tak raz za dva roky. Nie sú to však vážne priestupky.

Máte nejaký nesplnený motoristický sen (iný automobil)?
- Najradšej mám vôňu nového automobilu. Za tie roky som ich kúpil asi dvadsaťšesť. A štyri ďalšie, ojazdené. Dôležité je, nech je to teda akékoľvek auto, aby nebolo poruchové a bolo bezpečné. Kedysi som mal tri štvorkolesové motorky a mám prianie ešte raz takú vlastniť.

Lákalo by vás zviesť sa v off-roade 4x4?
- Prečo nie? Bolo by to fajn.

Čomu sa momentálne venujete pomimo témy o automobiloch?
- Venujem sa samozrejme predovšetkým hudbe. A ak to vyžaduje situácia, tak bezpečnej jazde.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: www.music-moni.sk a archív autora