Autosportfoto

Z Ostrej Lúky na Jankov Vŕšok

Záver kopcovej sezóny očami Igora Drotára.

SEAT-URPINER PAV Zvolen – Ostrá Lúka 14.9.2008
JANKOV VŘŠOK Bánovce nad Bebravou - 27.-28. 9 2008


Ako by si charakterizoval deň strávený na "kopci" hneď po konaní rely v Tatrách ?

Igor Drotár:

Po Tatrách sme odchádzali do Zvolena na Ostrú Lúku s veľmi dobrým pocitom, kde nás čakalo ďalšie z podujatí pretekov do vrchu. Tak trošku mierne unavený sme prišli nad ránom do Zvolena, po týchto dvoch dňoch závodenia ale zase výborne rozjazdený samozrejme s tým, že na Ostrej Lúke sme boli minulý rok a de facto nemali sme možnosť trénovať ani tu trať si nejako pripomenúť. V nedeľu ráno prvá tréningová jazda bola doslova tréningová, lebo som sa spamätával a snažil som si v mysli vybaviť čo nasleduje na trati počas jazdy.



Prakticky celkom dobre to dopadlo, nemali sme žiadny technický problém aj keď v poslednej štvrtej jazde v nedeľu som bol po celom dní trocha unavený a čo je typické pre kopce čakanie a málo jazdenia a moje reflexy a únava s predošlých dní piatkového a sobotňajšieho závodenia v Tatrách, plus streda a štvrtok tréningy, jednoducho bolo toho veľa a sem-tam sa vľúdila nejaká maličká chybička. Moje reakcie neboli sto percentné a vybehol som troška aj mimo trať, čo sa nakoniec ukázalo ako veľmi zaujímavé, lebo niektorý diváci to pochopili ako štýl mojej jazdy a pritom to bola náhoda.



V podstate to čo sme chceli sme aj dosiahli, zvíťazili sme v triede a v absolútnom poradí sme boli na štvrtom mieste.

S podujatia sme odchádzali s veľmi dobrými pocitmi aj s rely ako aj s kopca, spokojnosť z jazdenia tak aj výsledkov.

Po návrate domov sme sa začali pripravovať hneď na ďalšie automobilové preteky do vrchu Jankov Vŕšok.




Posledným podujatím MSR sa konali automobilové preteky do vrchu Jankov Vŕšok. Ako sa ti darilo?

Igor Drotár:

Jankov Vŕšok sme absolvovali, tak ako všetky kopce bez najmenšieho problému s dobrým pocitom. Povedal som si, že nejdem robiť nejaký super výsledok ale chcem sa trošku zoznámiť s autom vo veľkých šmykoch a zároveň aj pozabávať troška obecenstvo pretekou, dá sa povedať že celý kopec som prešiel v jednom veľkom šmyku čo sa ľuďom veľmi páčilo a koniec koncov aj mne sa to veľmi páčilo. Bola to uvoľnená a bezprostredná jazda a aj časy a umiestnenie neboli najhoršie.



Obrovskou inšpiráciou viesť WRC bokom po trati, bolo vidieť prichádzať ľudí do nášho depa s radosťou v očiach, kde si pýtali plagáty ktoré som im podpisoval a chvíľami som mal pocit veľkého pretekára.

V podstate tento pocit vo mne vyvolali ľudia, ktorým som rozdal 800 plagátov a z toho 300 podpísaných.

V triede sme zvíťazili a v celkovom hodnotení sme obsadili veľmi slušné štvrté miesto.



Na konci tohto preteku nás to posunulo smerom hore v záverečnom hodnotení, aj keď sme neabsolvovali všetky preteky, lebo sa nám kolidovali s rely súťažiami.

V sezónne 2008 automobilových pretekov do vrchu sme obsadili 5. miesto v celkovom hodnotení Majstrovstiev Slovenskej republiky, 1. miesto v skupine A, 3. miesto v kategórii produkčné vozidlá.

Miro Relovský