Autosportfoto

Uplynulo dvadsať rokov od prvého triumfu čs. kamiónov Tatra a LIAZ

Po napínavom dueli, ktorý doposiaľ nemal v dejinách dakarského podujatia obdoby, delilo víťazný československý kamión značky Tatra od ďalšieho výrobcu z Československa LIAZ necelých desať minút! V rámci okrúhleho výročia sa spoločne vráťme o dve desaťročia späť na trasu Paríž, Alžír, Agadez a Dakar. Desiaty ročník štartuje.



Padnú všetky rekordy: tento rok prekročí počet účastníkov 600. Dakar slávi desiate výročie existencie a prípravy na toto jubileum sú snáď u všetkých tímov veľmi intenzívne. Na štart nastúpi celkom 602 posádok (182 motocyklov, 311 automobilov a 109 nákladných vozidiel), teda historické maximum. Do cieľa ich však dôjde len pätina, taká obtiažna je súťaž. Po štyroch etapách sa štartovné pole zúži o plnú polovicu!!! V tejto súvislosti predseda FIA Jean-Marie Balestre kritizuje TSO (Thierry Sabine Organisation), ktorá „jednoznačne zvýhodňuje veľké továrenské tímy a amatérom ponecháva úlohu outsiderov“. „Čo je to za rallye,“ pýta sa Balestre, „keď niektoré prototypy jazdia až rýchlosťou 200 km/h, čo možno porovnať s pretekmi F1?“ K hlasom odsudzujúcim vedenie súťaže sa však pripojí aj Claude Brasseur, ktorý v rozhovore pre rozhlasovú stanicu France-Inter povie: „Tohtoročná koncepcia rallye nemá nič spoločného s odkazom Thierryho Sabina.“ Celkové náklady na desiaty Dakar predstavujú čiastku pol miliardy frankov, na rallye prispeje 1200 rôznych sponzorov – napríklad Peugeot investuje 50 miliónov, Camel a Rahier 30 miliónov...



Pre nás je dôležité, že úspech kamiónov Tatra a LIAZ z roku 1987 neprejde bez povšimnutia zahraničných tímov. Tatra vedená Karlom Lopraisom skončila hneď za dvojmotorovým monštrom DAF TurboTwin II. Holanďana Jana De Rooya na druhom mieste, Jiří Moskal s liazkou bol tretí, pričom kraľoval v triede sériových truckov. Na štarte sa pred versaillskými bránami objaví celkom 14 tatroviek a polovičný počet liazov, z toho štyri „ostré“ kamióny Motokovu. Tatrovácku ekipu zastupujú posádky Karel Loprais – Radomír Stachura – Ing. Tomáš Mück, so šesťkolkou Zdeněk Kahánek – Otakar Měřínský – Zdeněk Hajdůšek. LIAZ nasadí výkonnejšie a odľahčené vozidlá typu 111.154 s trojicami Miroslav Krejsa – Jaroslav Joklík – Josef Brzobohatý a Jiří Moskal – František Vojtíšek – Ing. Pavel Záleský. Celková príprava a štart štyroch čs. vozidiel, sponzorovaných Motokovom, stojí v tomto čase dva milióny devízových korún. Veľkú pozornosť púta najväčší a najťažší voz súťaže, Tatra 8×8 s trojlístkom Serge Samson – Josef Kalina – Vlastimil Buchtyár, ktorá má zaisťovať servis ostatným kopřivnickým kamiónom. LIAZ okrem doprovodných vozidiel poskytne aj vodičov, a to Radka Fencla, Bohuslava Vonšovského, Ladislava Fajtla, Pavla Svobodu a Aleša Fotra.



S Tatrou 815 6×6 na ručné ovládanie sa do takmer pravekých podmienok (kde po niekoľkých dňoch začne človek poznávať, koľko vôle a vytrvalosti v ňom skutočne je) vydá aj trojlístok Regazzoni – Reverberi – De Montcorgé. Vicemajster sveta formuly 1, Švajčiar Clay Regazzoni, nemôže žiť bez rýchleho volantu. „Vždy som bol zvyknutý na klasický dvanásťvalec,“ porovnáva Ferrari s Tatrou „Mr. Rega“ a pokračuje: „Minuloročné druhé miesto Tatry hneď za dafom rozhodlo o tom, na koho sa obrátiť. Verím, že som urobil dobre. Nejdem však pretekať, pretekal som kedysi.“

O tom, že sa československé kamióny môžu priblížiť k tým najvyšším métam a budia zaslúžený rešpekt, svedčí aj vyjadrenie Jana De Rooya vo francúzskom liste L‛Équipe: „Jediný problém československých kamiónov je skutočnosť, že im chýba väčšia rýchlosť. Inak majú vynikajúcich jazdcov, ktorí dokonale využívajú svoje schopnosti najmä v pomalších etapách.“ Pekelne rýchly motocyklista Gaston Rahier sa na konci deviateho ročníka na adresu čs. vozidiel vyjadril: „Mať československé kamióny ako doprovod, musel by som zvíťaziť. Moje MANy vôbec nestačili!“ A či sa cítia tatrováci i liazáci na stupne víťazov? Každý si namiesto maršalskej palice vezie v kútiku duše prianie, a to sa s pribúdajúcimi kilometrami bude približovať...



Konkurencia sa však rovnako náležite vyzbrojí. Vo firme DAF je pre Jana De Rooya postavený úplne nový TurboTwin, ktorý vlastnosti svojho predchodcu umocní na druhú. Koncepčne zostane rovnaký, ale každý z motorov dostane tretie, veľké centrálne turbodúchadlo, ktoré zásobuje ešte dve menšie pre každú trojicu valcov. Výsledkom je celkovo spojený výkon 897 kW, teda 1220 konských síl! Nakročené medzi „lietadlá“ má aj druhý TurboTwin (pre Thea Van de Rijta s označením 95×2), ktorý je variáciou na svojho predchodcu (má však „iba“ 740 kW) a aj pre neho má byť kamiónová kategória príliš malým sústom. Na ich dych berúcu suverenitu vsádza najmä redakcia populárneho francúzskeho týždenníka „VSD“ (skratka znamená vendredi – samedi – dimanche = piatok – sobota – nedeľa), populárneho 180-stránkového ilustrovaného časopisu na voľné chvíle, ktorá nad vysokofavorizovaným tímom prevezme patronát. Trochu skepticky sa ku štartu dafu na Dakare‛88 stavia iba konkurenčný parížsky ilustrovaný týždenník Paris Match.
Šéf stajne a zároveň jazdec číslo jeden Jan De Rooy sa rozhodne netají prianím zvíťaziť v absolútnej klasifikácii. Dva dvojmotorové stroje doprevádzajú dva jednomotorové trucky DAF FAV 3600 s trojicami Peter Vanmaris – Marius Giebels – Tonny Tessens a Leon Dieker – Martin Ketelaars – Vernon Smith.

Okrem plejády Mercedesov (z 58 vozidiel je 28 miniatúrnych Unimogov), na ktorých čele znovu stojí víťaz Rallye faraónov 1987 Georges Groine (ktorému sa mimochodom opäť nebude dariť – siedma priečka s viac ako dvadsaťštyrihodinovým mankom na konte rozhodne nie je úspechom), sa na štarte objavia aj štyri Renaulty a dva poľské kamióny Jelcz S 442, opäť štartujúce za pomoci finančnej podpory parížskej firmy CI–TA. „V minulej súťaži štartovali po prvýkrát dva kamióny za účasti talianskych navigátorov, ale pre nedostatok skúseností do Dakaru nedorazili,“ hovorí Bronislav Jutarski, riaditeľ organizácie Jelczských automobilových závodov. „Pre súťaž sme opäť pripravili dva kamióny 4×4 s kompletnou poľskou posádkou a veríme, že tentokrát už do Dakaru dorazíme.“ V úspech veria i dvojice Jerzy Mazur – Julian Obrocki a Tomasz Sikora – Jerzy Franek v debutujúcich trojosých truckoch STAR 266 6×6. Ani jedna z poľských posádok sa však nedostane ďalej než na juh Alžírska... Okrem zn. MAN nechýba ani dvojica talianskych vozidiel Industrial Vehicles Corporation, ktoré sa tiež prezentujú ako málo odolné a skončia už v Alžírsku.

Za zmienku stojí účasť španielskej značky Pegaso, ktorá s dvojicou „ostrých“ kamiónov – idúcich už po druhýkrát v žltých farbách cigaretového koncernu Camel (na rozdiel od deviateho ročníka však tentoraz bez korieb) – vsádza na trojice Del Val – Lazcano – Toledano a Servia – Sabater – Juncosa; v úlohe rýchlej asistencie sa predstaví trio Mora – Adell – Puig. So štvrtým kamiónom, ktorý vznikol prestavbou ťahača návesu, odštartuje Belgičan Bezemer. A značka s bájnym okrídleným koňom v znaku si znovu nevedie zle. Del Val v Arlite atakuje celkovú piatu priečku! Spoločne so Salvadorom Serviom dochádzajú v jednotlivých etapách hodne vpredu medzi najlepšími. V mauritánskej Mudžérii však musia obaja odstúpiť zo 7. a 8. priečky pre neustále sa opakujúce poruchy a nedostatok náhradných dielcov.
Súťaž v kráľovskej triede sa vyvíja podľa očakávania. Čelo pelotónu ovládnu obidva dvojmotorové dafy, v Tamanrassete už vedie Johannes De Rooy s hodinovým náskokom pred Van de Rijtom. Napravia si tak reputáciu z predohry, v ktorej sa obidva premotorované prototypy šmýkajú bahnitým prológom na prázdnych pneumatikách. „Lietajúci Holanďan“ postupuje poradím ako nôž maslom. Do cieľa jednotlivých etáp dochádza v prvej desiatke absolútneho poradia a po desiatich dňoch rallye je na celkovo neuveriteľnom 6. mieste, znižujúc stále náskok vedúceho Vatanena. Aké asi musia mať pocity profesionálni piloti rallye a F1, idúci so špičkovými súťažnými automobilmi, keď ich toto monštrum predbieha?



Ani druhý kamión DAF nechce zostať pozadu a Van de Rijt „žmýka“ zo svojho stroja maximum. Dodnes sa vedú diskusie o tom, či De Rooy mohol skutočne vyhrať absolútne a mnohí vtedajší účastníci si myslia, že áno: jeho kamión mal k tomu všetky predpoklady a trať bola rýchla. Ale desiateho januára dôjde k veľkej tragédii. Tesne pred štartom hovoria čs. jazdci s posádkou TurboTwinu 95×2, ktorá sa pár minút nato vydá v ústrety smrti. „De Rooy pôjde asi dvesto za hodinu, ale nám to až tak nejde, budeme o niečo pomalší,“ odpovedá Van de Rijt na otázku „Tak ako dnes pôjdete? Aká je taktika?“ Josefovi Kalinovi. Môže v tejto chvíli čo i len jeden z nich tušiť prvú veľkú kamiónovú katastrofu na Dakare?

DAF riadený Van de Rijtom sa v rýchlosti na hranici 150 km/h niekoľkokrát prevráti, nakoľko Holanďania neodhadnú záludnosť terénnej nerovnosti. „Špeciál“ sa mierne vznesie a po dopade na pravé predné koleso, zaryté do mäkkého podkladu, sa premení na zošrotovaný vrak. Predné koleso ale prenikne až do kabíny a vytrhne z nej sedačku s 31-ročným navigátorom Keesom Van Loevezijnom, ktorý k nej zostane pripútaný mŕtvy ležať štyridsať metrov od vraku. Theo Van de Rijt a 24-ročný mechanik Chriss Ross – obaja majúci len slabú nádej na prežitie – sú z trosiek dafu vyslobodení a s ťažkými zraneniami okamžite prevezení do nemocnice. Keď sa o nehode dozvie vedenie továrne DAF, odvolá zo súťaže TurboTwin 95×1 trojice Jan De Rooy – Ivo Geusens – Hugo Duisters, aj dva jednomotorové dafy a vydá prehlásenie, že sa značka z Eindhovenu už nikdy v budúcnosti Dakaru nezúčastní. Jan De Rooy po tejto tragédii na túto súťaž na dlhé roky zanevrie. Každopádne – žiadna televízna reportáž sa nezaobišla bez záberov na tieto kolosy so šprintérskymi schopnosťami!
Po tragickom zvrate súťaž v tejto kategórii začne byť opäť vyrovnanou súťažou skutočných nákladných áut a vedenia sa ujme LIAZ s Jiřím Moskalom (ktorý je spoločne s Miroslavom Krejsom dovtedy na 3. a 4. pozícii). Krejsu však (rovnako ako doprovodný kamión riadený Alešom Fotrom už v prológu) zastaví porucha prevodovky. Tatry, ktoré sa do tej chvíle držia v druhej polovici prvej desiatky, začnú mohutne útočiť. Kopřivnickým automobilom sa však cestou do Arlitu nevyhnú problémy: Kahánek skončí na 26. priečke a Lopraisova posádka dokonca na 36. mieste, keď dva a pol hodinovú stratu „vyfasujú“ po chybe v navigácii. Aj napriek tomu sa postupne prepracujú dopredu na tretiu a štvrtú pozíciu v celkovom poradí.



Lenže výborne jazdiaceho Zděnka Kahánka (ktorý okrem štvrtej pozície vedie triedu trojnápravových kamiónov) cestou do Tessalitu poškodené listové perá odpruženia zadných náprav odsúdia spoločne s Měřínským a Hajdůšekom do úlohy turistov. Z tatrováckych pilotov je práve Kahánek jednoznačne najrýchlejší, je absolútne chladnokrvný a pokiaľ vie, čo je strach, nedá to na sebe nikdy poznať. Na svojom treťom Dakare odstupuje z prvej priečky v sériových kamiónoch, čiže čs. jazdci vedú obidve kamiónové kategórie. Z priečky, ktorú mu do tejto chvíle nikto nemôže zobrať... Nebyť týchto patálií, mohlo to znamenať kolosálny úspech.
Vďaka nekvalitným listovým pružinám opustí súťaž na území Mali aj – citujme Josefa Kalinu – „potvorka“ osemkolesová Tatra, hoci prívlastku „nezničiteľná“ sa už nikdy nezbaví. Najväčší a najťažší automobil v súťaži dokáže zdolať dve tretiny celej trate a odstúpi z poslednej klasifikovanej priečky, zo 141. miesta. Pred touto posádkou už odstúpilo 279 iných... Škoda, že nekvalitné súčiastky od subdodávateľa (dodávateľom nešťastných pružín sú Moravské železárny v Prostějove) zmaria výborné výkony kopřivnických vozidiel a ich posádok. Mimochodom, trio Samson – Kalina – Buchtyár a ich „Gulliver medzi trpaslíkmi“ prekonajú na desiatej rallye hranice svojich síl. „Kedysi som jazdil automobilové súťaže, ale musím priznať, že tohto roku som sa zviezol tak ako snáď nikdy predtým,“ vyjadrí sa po návrate z rallye Vlastimil Buchtyár.



V tejto kategórii sa odohraje dramatický súboj o prvenstvo, ktoré medzi sebou zvedú Karel Loprais a Jiří Moskal. Bratovražedné zápolenie o minúty prebieha až k Ružovému jazeru a skončí nečakaným triumfom československých kamiónov i ich posádok! Moskalova strata činí len 9:21 min.; akokoľvek majú liazáci na rozdiel od štvorkolky výkonnejší motor, menšiu hmotnosť vozidla, veľmi dobrú prevodovku a na začiatku pretekov takmer päťhodinový náskok, nestačí im to. V poslednej etape, ľahkom a krátkom úseku im štyri kilometre pred Dakarom „odíde“ turbodúchadlo, kamión musí výrazne spomaliť, čoho využije ku svojmu prvému triumfu Karel Loprais. „Bolo to veľké sklamanie,“ spomína na udalosť starú dvadsať rokov pilot František Vojtíšek. „Ale Karlovi som to prial, bral som to vtedy ako úspech Československa.“ A dvojnásobný vicemajster Európy v pretekoch Európskeho pohára truckov na okruhoch z rokov 1989 a 1990 dodáva: „Hodne ma štvalo, že sa hovorilo, že sme Lopraisa museli nechať vyhrať. Bol to nezmysel. Naopak s Karlom som sa vtedy hodne zblížil a dodnes sa i s našimi rodinami stretávame.“

Nad Dakarom vlaje československá zástava a 600-tisíc televíznych divákov v celej Európe tlieska československým výrobkom. „Keď sme s kolegami z LIAZu zrátali čas stratený opravami, tak sme vyšli rovnako. Deväť minút, to nie je na 14 000 kilometroch nič. Som presvedčený, že sme podali rovnaký výkon. Dajme tomu, že sme mali viac šťastia,“ komentuje svoje dojmy navigátor víťaznej Tatry Tomáš Mück. Dodajme, že každý člen posádky víťaznej Tatry dostane po príjazde domov zvláštnu odmenu desaťtisíc korún, každý člen druhého LIAZu šesťtisíc korún.



„Tatra využívala spoľahlivosť, najmä nezávislé polonápravy a bola jediným kamiónom v pretekárskom poli s takýmto technickým riešením. Avšak rovnako ako LIAZ ide o vozidlo, ktoré viac vychádza zo sériového výrobku, než aby bolo vyložene pretekárskym strojom,“ hodnotí prednosti Lopraisovej Tatry 4×4 športový denník L‛Équipe.
Tretí Lutz Bernau na nákladiaku MAN už stráca cez štyri hodiny, výborne zajazdia Francúzi Piatek a Raimondi, ktorí so šesťkolesovými tatrovkami obsadia 13. a 16. miesto.
Veľkým prekvapením 10. ročníka sa stane posádka Houssat – De Saulieu – Bottaro s hasičským „špeciálom“ značky Perlini 105 F. Talianska firma vyšle pri svojej premiére do Afriky tri kamióny, dva z nich však alžírske peklo nevydržia a tento trojlístok hneď v prvej špeciálke inkasuje desaťhodinovú penalizáciu. Ale konkurencii predvedú silný potenciál – tak značne nebezpečný do ďalších ročníkov – a dochádzajú medzi najlepšími. Nakoniec obsadia solídne štvrté miesto, aj keď s viac než dvanásťhodinovou stratou na Lopraisa. Je paradoxné, že Perlini zvíťazí v hodnotení sériových kamiónov (neskôr bude triumfovať aj na Rallye faraónov 1988 dvojnásobným úspechom). Dôvod? Perlini ako „čistokrvný špeciál“ po vyhlásení zákazu štartu špeciálnych kamiónov totiž v prvej polovici deväťdesiatych rokov takmer bezkonkurenčne ovládne triedu sériových nákladných automobilov!