Autosportfoto

Trans Orientale 2008: „Katro“ zaknihoval šiesty etapový triumf

Slovenský motocyklový reprezentant Jaroslav Katriňák si výborne počínal aj v štrnástej etape Rallye Trans Orientale 2008 z Petrohradu do Pekingu, ktorá viedla z Alxa Jougi do Bayan Hotu a merala 539 km. Štyridsaťdvaročný Martinčan zvíťazil s takmer štvorminútovým náskokom pred svojím najväčším súperom Palom Andersom Ullevalseterom z Nórska (+ 3:53 min) a vybojoval si už svoj šiesty etapový triumf na tomto podujatí. Na tretej priečke skončil vo štvrtok Talian Marco Borsi (+ 6:25 min). „Katro“ zásluhou prvenstva vo včerajšej etape zvýšil pred Nórom aj svoj doterajší viac ako dvadsaťštyriminútový náskok v celkovom hodnotení už na bezmála dvadsaťosem minút.
                                                                                                 

„Jaro po dojazde do cieľa štrnástej etapy povedal, že v živote nič také ťažké nejazdil a pevne verí, že ani nič ťažšie už v živote nepôjde,“ povedal manažér Slovnaft Environ Servis Moto Teamu Andrej Žipaj. „Podľa neho včerajšia štrnásta etapa bola o sedemdesiat percent ťažšia a náročnejšia ako najťažšia etapa, ktorú zažil na Rallye Paríž – Dakar. Bolo to niečo, čo si človek z Európy nevie vôbec predstaviť. Jazda v púšti Gobi bola veľkým rizikom v jednom kuse, lebo v neuveriteľne jemnom piesku nebolo možné zastaviť, inak by sa motocykel do neho zaboril veľmi hlboko a ťažko by sa dával opäť do pohybu. Preto Jaro stále držal motocykel v chode a snažil sa tie neuveriteľné hradby piesku prekonať bez zastavenia.“
                                                                                                        

Na otázku, čoho má Jaro Katriňák po štrnástej „erzete“ plné zuby, Žipaj odvetil: „V každom prípade o obrovských pieskových dunách sa mu už aj sníva. Ich výšku odhaduje na stovky metrov, mnohokrát sú to vraj aj viac ako tisíc metrov vysoké kopce, na ktoré sa účastníci dostávajú iba vďaka extrémne strmým stúpaniam a z ktorých schádzajú krkolomnými zjazdmi s nasadením vlastných životov. Aj preto jedna tretina motocyklistov z 58 prihlásených radšej vo štvrtok zišla na pevnú cestu a radšej obetovali rôzne penalizácie za nedodržanie predpísanej trasy ako by sa mali niekde v Gobi zmrzačiť,“ tvrdil manažér.
                                                                                                 

Andrej Žipaj tlmočil aj „Katrove“ zarieknutie, že v živote sa už na také šialenstvo nedá. „Ak by som vedel, čo ma bude v púšti Gobi čakať, v živote by som sa na také dobrodružstvo nedal. Okrem veľkých hôr sypkého piesku, ktorý sa dostane absolútne všade, panuje tu neznesiteľná horúčava. Ortuť teplomeru sa stále pohybuje na hranici 46 až 47 stupňov Celzia – v tieni. Na slnku je možno o desať stupňov viac. Hotové pieskové čínske peklo, ktoré si málokto z Európanov vie vôbec predstaviť. Som rád, že to mám za sebou. Som šťastný, že som to prežil bez zranenia a bez poruchy motocykla. Ak by mi v tej záplave piesku zastal, musel by som ho asi nechať tam. Neviem, ako sa cez tie obrovské pieskové duny dostanú do cieľa automobily a najmä kamióny. Autá, ktoré sa tam prevrátia na bok, z tej obrovskej záľahy jemného piesku ich už nikto nevytiahne, lebo sa tam s ťažšou technikou ani nedostane.“
                                                                                               

Manažér ďalej povedal, že Jara Katriňáka v tejto pieskovej divočine potešila aspoň informácia, že na budúci rok sa cez púšť Gobi Rallye Trans Orientale Petrohrad – Peking 2009 nepôjde, lebo od 1. januára 2009 budú tieto oblasti hermeticky uzavretým územím. „Čínska vláda ich vyhlási za prísne chránenú prírodnú rezerváciu s najvyšším stupňom ochrany, takže tohtoročné utrpenie sa opakovať nebude. Číňania pre budúci ročník Rallye Trans Orientale vybrali inú trasu,“ dodal Žipaj.
                                                                                                 

Českí pretekári v jednej stope zajazdili optimálne. Josef Macháček bol so svojim quadom v cieli deviaty a polepšil si z dvadsiatej štvrtej priečky na sedemnástu, Dušan Randýsek však dokončil špeciálku až na sedemnástej pozícii a priebežne si pohoršil zo šiesteho na siedme miesto. V preteku sa medzi tvrdými chlapmi stále drží aj Nemka Patricia Watsonová, ktorá je devätnásta.
                                                                                                 

Víťazstvo medzi pilotmi automobilov premiérovo slávila nemecká posádka Mathias Kahle a Thomas Schuenemann. Ich bugina zn. Honda bola o rovných trinásť minút v cieli skôr ako ďalšia bugina (Schlesser) španielsko – francúzskej dvojice Monterde – Lurquin. Tretia a štvrtá priečka včera patrila automobilom Bowler. Nicolas a Antoine Gibonovci vošli pod transparent „Arrivée“ o dvadsaťdva minút skôr ako ich krajania Patrick Martin a Jean Metz. Ďalší Francúz – Jerôme Pelichet (i jeho švajčiarska navigátorka – 32-ročná Ženevčanka Eugenie Decreová) sa prezentovali šiestym najrýchlejším časom. Ôsmy sa do cieľa prirútil Eric Vigoroux (Chevrolet Trophy-Truck); Maris Saukans z Lotyšska (OSC) bol dvadsiaty. Nás však zaujímajú aj výkony francúzskych jazdcov Viviera (BAT Buggy) i Delecoura (Buggy SMG) – zajazdili 27., respektíve 30. etapový čas. Ronn Bailey a jeho Jimco-Chevrolet boli tridsiati prví.
                                                                                                

V celkovej klasifikácii došlo k jedinej významnej udalosti: Za stále dominujúceho Monterdeho (pripomeňme, že víťaz štyroch etáp vedie už trinásť dní absolútnu klasifikáciu) a druhého Gibona sa po desaťdňovej „absencii“ na stupňoch víťazov objavil Nemec Kahle, ktorý na bronzový stupienok poskočil z piatej priečky. Jerôme Pelichet je hneď za pódiovými miestami štvrtý. Zlepšenie zaznamenal Vigoroux s chevroletom – postúpil o osem miest dopredu, na šestnáste. Naopak, v poradí klesli Saukans (zo šiestej na ôsmu pozíciu), Delecour (z tretej na štrnástu) i Vivier (z dvadsiatej prvej na dvadsiatu šiestu). Bailey je stále tridsiaty druhý.
                                                                                              

V triede truckov sa včera blysla nemecká posádka Mathias Behringer – Hugo Hupper – Siegfried Schadl, ktorí Španiela Vilu (Mercedes-Benz) predstihli o štrnásť minút a tretieho Holanďana Staceyho (MAN) o devätnásť minút. Vďaka prvenstvu sa v celkovom poradí posunuli o priečku vyššie, po včerajšku sú šiesti. Výborne si počínali Zapletal s Janáčekom a Mikulenčákom (MAN), ktorí došli siedmi. Porazili aj Holanďana Hansa Bekxa (DAF) – ten skončil deviaty a naviac inkasoval trojhodinovú penalizáciu. Napriek tomu si udržal tretie miesto za Staceym a Vilom. Zapletal ostáva stále deviaty.
                                                                                                

Dnes sa ide predposledná „erzeta“ smerujúca z Bayan Hotu do Hohhotu. Meria 740 kilometrov, z čoho 121 km „ukrojí“ rýchlostný test.

foto: motoride.sk, transorientale.com

Poradie po 14. etape:

Motocykle:
1. Jaroslav Katriňák (SR/KTM) 33h 42´ 15
2. Pal Anders Ullevalseter (NOR/KTM) 34h 10´ 13
3. Alexej Kolomytsyn (RUS/KTM) 35h 34´ 09

7. Dušan Randýsek (CZE/KTM) 41h 48´ 53
17. Josef Macháček (CZE/Yamaha) 45h 51´ 22

Automobily:
1. Monterde – Lurquin (ESP/Schlesser buggy) 32h 12´ 26
2. Gibon – Gibon (F/Bowler Wildcat) 35h 41´ 38
3. Kahle – Schuenemann (D/Honda buggy) 36h 46´ 26

Kamióny:
1. Stacey – Gotlib – Der Kinderen (NL/MAN) 40h 36´ 18
2. Vila – Moises (ESP/Mercedes-Benz) 43h 24´ 02
3. Bekx – Maessen – Van De Ven (NL/DAF) 48h 16´ 00

9. Zapletal – Janáček – Mikulenčák (CZE/MAN) 59h 59´ 01