Autosportfoto

Tím Rogera Penskeho dominoval na ovale v Pocono

O 42 výmen na čele poradia sa postaralo desať pilotov 22-členného štartového poľa. Viete si to predstaviť v F1? Najúspešnejším bol Novozélanďan Will Power.

Američania to majú vymyslené lepšie. Už tento víkend sa na trianglovom ovale v Pennsylvánii jazdili štrnáste preteky sedemnásťdielnej americkej formuly IndyCar. Séria končí v polovici septembra a do začiatku novej sezóny tak tímy majú asi pol roka času na oddych a prípravu.

Oval Pocono Raceway má výnimočný charakteristický tvar trojuholníka, čím sa od ostatných odlišuje. Jazdí sa tiež krutých 500 míľ, ktoré poriadne vyšťavia pretekárov aj divákov. Zvlášť, ak je teplo, ako bolo tentoraz. Aj tak sa tu však počas takmer trojhodinových pretekov neustále mení poradie a je sa na čo pozerať.

Až 42 výmen na čele priebežného poradia sme videli tento rok. Postaralo sa o nich hneď desať pretekárov z 22-členného štartového poľa! Viete si to predstaviť vo formule jeden? Dramatické preteky pritom prerušili iba tri mimoriadne udalosti, ktoré našťastie neznamenali žiadne zranenie pretekára.

Z pole position štartoval tohtoročný víťaz Indy500, Japonec Takuma Sato z Andrettiho košiara. Sato v kvalifikácii dokonale využil rady tímového kolegu a špecialistu na ovaly, Alexa Rossiho, no v pretekoch toto nastavenie už tak nefungovalo a Japonec sa postupne prepadal v štartovom poli. Nakoniec skončil až na trinástom mieste.

Výborne pripravené sa ukázali monoposty tímu Rogera Penskeho, keď obsadili prvé, druhé, štvrté a siedme miesto v cieli. Víťazom sa stal Will Power, ktorý absolvoval poslednú zastávku na dotankovanie a výmenu pneumatík v 177 (z dvesto kôl). Do čela sa vrátil desať kôl pred koncom potom, čo na PIT STOP musel dovtedajší líder Marco Andretti (Andretti Autosport).

Skúsený Power však v závere musel kontrovať útokom svojho nabudeného tímového kolegu Josefa Newgardena, ktorý vedie priebežné poradie tohtoročnej série a túžil to potvrdiť víťazstvom. V cieli bol medzi oboma Penskeho kohútmi rozdiel iba pol sekundy! „Bol to šialený deň," vysvetľoval v cieli šťastný Will Power. „Mali sme výborné silné auto, ktoré mi pomohlo dostať sa späť dopredu potom, čo sa mi zlomilo predné krídlo. Ešte šťastie, že som netrafil stenu. Strácal som celé kolo a vravel si, že urobím čo sa dá. Také sú predsa preteky. Pomýšľal som tak maximálne na TOP5. Chlapci v depe však odviedli perfektnú prácu a nakoniec to sadlo tak, že som mohol bojovať o víťazstvo."

Medzi prvé tri monoposty stajne Penske sa natlačil iba Andrettiho oválový špecialista Alex Rossi, ktorého podržal motor Honda. „V závere mi dochádzalo palivo, takže som nemohol ísť na plný výkon," trúfal si Američan, ktorý sa musel uspokojiť s tretím miestom. „Vieme, kde sme boli v Pocono pred rokom. Za ten rok sme odviedli skvelú prácu. Máme silný motor aj auto a skvelý tím. Pódium je našou odmenou."

Do zvyšku sezóny ostávajú už iba tri preteky. O týždeň na ovale Madison Gateway v Illinois a potom dva prírodné okruhy vo Watkins Glen a Sonome. Sedemnásť pretekov je rozumný počet na sezónu a víťaza budeme preto poznať už 17.septembra. Na čele priebežného poradia je Josef Newgarden (494 bodov) pred Scottom Dixonom (476), Helio CastroNevesom (472), Simonom Pagenaudom (468) a Willom Powerom (452). Rozdiely sú naozaj tesné a stať sa môže ešte čokoľvek. Príjemnou správou na záver je, že na posledné preteky už dostal zelenú aj Sebastien Bourdais, ktorý sa nepríjemne zranil počas kvalifikácie na Indy500.