Autosportfoto

Silk Way Rally 2011: „Náročnejšia ako sme čakali“

„Bolo to náročnejšie ako sme čakali." Týmito slovami zhodnotili svoju premiérovú Silk Way Rally manželia Ulrichovci, prví Slováci na súťaži Dakar Series. Takmer 4000 kilometrov dlhú súťaž vedúcu z Moskvy do Soči, miesta konania zimných olympijských hier 2014, napriek mnohým strastiam zvládli úspešne a so cťou. V cieli im patrilo 31. miesto celkovo, pričom v hodnotení produkčných vozidiel - diesel obsadili vynikajúce tretie miesto. Bol to úspešný debut na veľkej svetovej súťaži.

Navigátorka Danka Ulrichová sa dočkala prekvapenia hneď v prvej etape. Itinerár, podľa ktorého spolujazdci navigujú svojich pilotov, bol totiž veľmi podrobný, s mnohými krátkymi úsekmi. „Pri rýchlych a dlhých etapách to bolo náročné nielen na navigáciu, ale aj na sústredenie," hovorí Danka. „Popri navigácii som musela ovládať potrebné prístroje, sledovať povolenú rýchlosť, signalizovať predbiehanie pomalších posádok. To bolo chvíľami takmer nemožné kvôli množstvu prachu, neraz sme museli zastaviť a čakať kým sadne."



Náročnosť ruského podujatia prekonala očakávania aj pilota Juraja Ulricha. „Roky sme sledovali Dakar a súťaže dakarskej série, zbierali sme dostupné informácie. Realita však prekonala naše predstavy," konštatoval Juraj. „Už v druhej etape sa nám pokazila prevodovka, ktorú v našej skupine produkčných áut nie je možné vymeniť," popisuje udalosti kritickej etapy. „Zvyšok rally sme absolvovali bez tretieho stupňa, prevodovka však vydržala. Náročné to bolo najmä v dunách, kde sme kvôli chýbajúcemu prevodu zapadali častejšie, než by sme čakali, motor sa prehrieval až sme napokon zostali stáť s prázdnou nádržou. Na čerpacej stanici sme totiž namiesto nafty natankovali len vzduch."

V dôsledku všetkých týchto problémov sa slovenská dvojica nedostala do cieľa etapy v predpísanom 12-hodinovom limite ktorý prekročili o tri hodiny. Presvedčili sa o náročnosti jazdy v noci, kedy sa orientácia stáva takmer nemožnou. Danka: „V noci sa nedá orientovať podľa žiadnych bodov, lebo nič nevidno. Desiatky áut jazdia krížom krážom a blúdia. Doteraz sme to poznali len s televízie, teraz už vieme aké to je." Po dojazde do cieľa nasledovali nevyhnutné opravy, príprava itineráru a krátky oddych. Na viac neboli sily ani čas.



Najkrajšou etapou bola prekvapivo tá najdlhšia, 621 kilometrová skúška z Astrachanu do Stavropolu. Juraj: „Bola to typická dakarská etapa, dlhá, s rôznymi úsekmi. Kvôli pretrvávajúcim problémom s prevodovkou sa prehrieval motor a zapadali sme. Kopaniu auta z piesku sa však nevyhli ani tí najlepší, vrátene víťaza Poliaka Krzysztofa Hołowczyca." Posádku milo prekvapila solidarita súperov. Danka: „Ak sme zastavili pri trati aby sme si trochu oddýchli, ostatní jazdci pri nás spomalili, či je všetko v poriadku. Rovnako sme sa zachovali aj my, raz sme jednej posádke pomáhali hľadať zablúdené kolesa z ich auta."

Milým prekvapením bol pre manželov Ulrichovcov prístup domácich k súťaži. Rally sa dočkala podpory zo strany úradov, policajti dbajúci o bezpečnosť lemovali trasu etáp, strážili bivak. Miestni ľudia, ktorých boli popri trati tisíce, vytvárali skvelú atmosféru, povzbudzovali každú posádku, mávali a fandili. Samotné cieľové Soči však neohúrilo. Juraj: „Je vidieť, že Rusov pred olympiádou čaká ešte veľa práce. Najväčším problémom bola doprava. Cesty do Soči sú nedostatočné, premávka je hustá, záverečný 300-kilometrový presun z Majkopu do olympijskej dediny nám trval deväť hodín."



Takmer rovnako dobrodružný ako samotná rally bol aj návrat domov. Najkratšia cesta viedla cez Ukrajinu, kde sa však tím na dlhých 25 hodín zastavil na ukrajinsko-slovenskej hranici. „Po rôznych protestných akciách, telefonátoch na konzulát a riaditeľstvo colníc sa nám napokon podarilo dostať späť na Slovensko," spomína na krušné chvíľ Juraj. Čo sa ďalších plánov týka, tím samozrejme pomýšľa na štart v Rusku aj na budúci rok, vysneným cieľom zostáva Dakar. Najbližším podujatím ktorého sa Ulrichovci zúčastnia, bude septembrová Baja Poland, štvrtá súťaž seriálu FIA Zóny Strednej Európy.