Autosportfoto

Silk Way Rally 2010 v polčase

Druhý ročník Silk Way Rally odštartoval 11. septembra z Petrohradu a zamieril si to do cieľového Soči. Od dejiska konania zimných olympijských hier 2014 však účastníkov delilo viac než 2000 kilometrov. Pozrime sa, ako sa súťaž vyvíjala vo svojej prvej polovici.

1.etapa, meraný úsek 86 km, celkom 415 km

Prvá etapa bola čo do dĺžky zahrievacia, o jej náročnosti sa to už povedať nedalo. Počas krátkej rýchlostnej skúšky sa podarilo novej posile tímu de Rooy, Pep Vila Rocovi, položiť svoje Iveco na bok. Kamión sa podarilo dopraviť do bivaku, tam si ho vzali do parády mechanici a ráno, až na pokrčené plechy, vyzeralo a hlavne jazdilo ako nové. Časová strata však zostala. Nedarilo sa ani druhému tímovému vozidlu, Hugo Duisters etapu kvôli technickým problémom nedokončil v časovom limite.



Vo veľkom štýle vstúpili do súťaže kamióny domáceho tímu Kamaz. Za vedúcou štvoricou, na čele ktorej stál vlaňajší víťaz Firdaus Kabirov, sa umiestnil Aleš Loprais, so slovenským navigátorom Jarom Miškolcim v posádke. Piaty bol skúsený Franz Echter štartujúci s celkom novým MANom. Silk Way Rally 2010 je premiérou hneď niekoľkých nových strojov. Aleš Loprais prišiel s novou evolúciou Tatry, s výkonom 1000 koní. Kamaz má v súťaži sedem vozidiel, okrem overených modelov dvoch generácií, nasadil aj prototyp osadený motorom Cummins. Novú podobu majú tiež Ivecá de Rooyovcov a celkom novým prírastkom na scéne je bieloruský MAZ 5309RR.



V kategórii automobilov prebiehajú dve samostatné súťaže. Tá prvá, o celkový triumf, medzi štvoricou továrenských Volkswagenov a zvyšok sveta bojuje v tej druhej proti sebe. Giniel de Villiers má za sebou nevydarený Dakar, víťazstvo v prvej etape Silk Way Rally ho teda potešilo. Za druhým Nasserom Al-Attiyom sa umiestnil Boris Gadašin, špecialista na cross country baja súťaže. Obhajca prvenstva Carlos Sainz bol tretí. Jediným českým zástupcom v tejto kategórii je posádka v zložení Peter Mikula, Ivan Novák. Súťaž berú ako prípravu na Dakar 2011, po prvej etape im patrila 26, priečka.



2.etapa, meraný úsek 336 km, celkom 630 km

Druhá etapa ponúkla hneď dva merané úseky, charakterom celkom odlišné. Kým prvý bol technický na rozbitých lesných cestách, druhý dal vyniknúť maximálnej rýchlosti vozidiel. O tom, že najrýchlejšie sú Volkswageny nebolo pochýb, všetky štyri sa zoradili na čele v poradí Sainz, Al-Attiyah, Miller de Villiers. Najbližšie k modrej armáde bol opäť Gadašin, za víťazom zaostal o 5 minút. Čerstvý nemecký majster v rally Matthias Kahle, sa tento rok posadil za volant už tretieho cross country vozidla. Tentoraz ide o dieslovú SMG Buggy, v druhej etape skončil šiesty. Nedarilo sa naopak Christianovi Lavieillovi, technické problémy ho zrazili až do tretej desiatky celkovo. Peter Mikula prišiel počas etapy o brzdy, čomu musel prispôsobiť štýl jazdy. V etape mu patrilo 31. a celkovo 29. miesto.



Medzi kamiónmi sa k slovu dostala nastupujúca mlaď v osobe Eduarda Nikolajeva. V tíme Kamaz vychovávajú nástupcu mimoriadne úspešného Vladimíra Čagina a táto ich snaha začína prinášať prvé ovocie. Dvadsaťšesť ročný Nikolajev má na svojom konte tri pódiové umiestnenia na Dakare v úlohe mechanika a štvrté miesto na Silk Way Rally 2009 už ako pilot vlastného vozidla. V druhej etape nechal za sebou skúsených kolegov Kabirova a Čagina, tiež Echtera a o štyri roky staršieho Aleša Lopraisa. Celkovo bol Nikolajev tretí, Loprais piaty.



3.etapa, meraný úsek 218 km, celkom 617 km

Náročnosť tratí druhej Silk Way Rally nepoľavila ani v tretí súťažný deň. Na orientáciu náročné úseky, ktoré boli v roku 1992 súčasťou slávnej Rally Paríž-Moskva-Peking, preverili schopnosti navigátorov, rozbitý terén zas pilotov. O prvenstvo medzi autami sa znova naťahovali len jazdci Volkswagenu. Na konci etapy sa počet de Villierových víťazstiev zvýšil na dve. S rastúcou dĺžkou meraných úsekov sa zvyšovala aj Gadašinova strata na „redbullákov." Napriek tomu sa dokázal v celkovom hodnotení udržať na štvrtom mieste pred Touaregom Marka Millera. Vinland Dakar Team Petra Mikulu si v tretej etape užil svoje. Už pred štartom do rýchlostnej skúšky znovu odišli brzdy, čo sa podarilo provizórne opraviť. Keď sa však zlomilo rameno zavesenie predného kolesa, nádeje na zotrvanie v súťaži boli mizivé. Aj to sa však podarilo a hoci posádka nestihla časový limit, pokračujú na ceste do Soči.



Po dvoch piatych miestach v úvodných etapách si Aleš Loprais vybojoval druhú priečku. Najrýchlejší bol Kabirov, vďaka čomu v celkovom hodnotení predstihol Čagina. Cára Vladimíra zdržal na trati defekt, strata necelých desiatich minút na vedúceho kolegu však v tretine súťaže nič neznamená. Rozbehli sa aj obe Ivecá tíme de Rooy, Vila Roca bol siedmy, Hugo Duisters deviaty. Celkovo sa však obaja kvôli penalizáciám pohybovali na konci výsledkovej listiny, spolu s MAZom Pjotra Orsika.



4.etapa, meraný úsek 302 km, celkom 790 km

Etapa, ktorá uzatvárala prvú polovicu rally, priniesla na scénu piesok. Povrch hneď šesťdesiatich percent etapy tvoril práve piesok, čerešničkou na torte bolo 50-kilometrové dunové pole. Táto etapa bola taktiež navigačne ťažká, na čo doplatil Loprais. Pri hľadaní skrytého prejazdového bodu stratila posádka Tatry kopu času a aby toho nebolo málo, tak v piesku sa zvliekla podhustená pneumatika. Strata v etape takmer 39 minút vyústila v prepad na šieste miesto celkovo. Zadarilo sa Echterovi a Vila Rocovi, ktorá sa dostali do prvej päťky. Opäť to však boli Kamazy, ktoré obsadili etapové pódium, Kabirov prihodil k náskoku ďalšie tri minúty.



V autách prišli treburskí chlapci o jediného vážneho súpera. Na 37. kilometri havaroval Boris Gadašin a hoci boli aj s navigátorom v poriadku, auto bolo totálne zničené. Vďaka tomu sa posunul Miller na štvrté miesto a pripojil sa ku kolegom. Do tretice sa z víťazstva radoval de Villiers, najlepší čas ho vyniesol do čela aj celkovej klasifikácie. Sainz zaostával o jeden a pol minúty, Al-Attiyah ešte o päť viac. Zvyšok sveta zatiaľ bojoval o piatu priečku, ktorú si v etape aj celkovo vybojoval Kahle. Za ním sa nachádzal vicemajster Ruska za tento rok, Aleksandr Mironenko. Najlepším vozidlom z domácej produkcie bol UAZ Pickup Benjamina Žepajeva na deviatom mieste. Peter Mikula absolvoval ďalší deň bez bŕzd. Náročnú etapu dokončil na 25. mieste, celkovo mu patrila priečka číslo 28. V súťaži pokračovala aj jediná čisto ženská posádka, Jelena Golubkina a Jelena Pravdina.