Autosportfoto

Samo Leitman nebol s Pezinskou Babou celkom spokojný

Prievidžan Samuel Leitman na vlastnej koži ešte preteky na Pezinskej Babe nezažil. Dôvod je jednoduchý, toto podujatie odštartovalo naposledy pred štyrmi rokmi a to Samo ešte nejazdil.

Aj to bol dôvod, prečo sa Samo na Pezinskú Babu veľmi tešil. Rád totiž prijíma výzvy v podobe nových tratí a rovnako rád aj objavuje ich krásu a úskalia, ktoré ponúkajú.

„Trať sa mi neskutočne páči, hlavne tie vracáky. Okrem toho je to rýchle a krásne. Určite to bude veľký zážitok,“ povedal v krátkosti Samuel Leitman pred štartom podujatia.

Pezinská Baba 2024 ponúkla okrem neskutočne silnej konkurencie jazdcov zo siedmych európskych krajín aj nový asfaltový koberec. A práve ten narobil jazdcom najväčšie problémy, keďže bol ešte nevyjazdený a poriadne šmykľavý. Všetci však mali rovnaké podmienky a tak sa nemohol nikto sťažovať.

Samo počas soboty a nedele na trati o dĺžke 4166 metrov neustále vylepšoval svoje dosahované časy, pričom v sobotu mu po dvojici súťažných jázd a súčte ich časov patrilo druhé miesto v skupine 4, ako aj v triede 4b. V slovenskom šampionáte mu na dôvažok patrilo dvanáste miesto celkového poradia. V nedeľu však Samo dojazdil do cieľa nespokojný a to hlavne vďaka trom krízovkám, ktoré našťastie zvládol. Napriek tomu, pri pohľade na umiestnenie potvrdil rovnaké výsledky aké dosiahol v sobotu, navyše sa v absolútnom slovenskom poradí sa posunul na jedenáste miesto.

„Šmýkalo to teda riadne počas oboch dní. Darilo sa mi ale stále vylepšovať moje časy, teda až na poslednú, keď som musel riešiť dosť veľké krízovky. Už som mal dojem, že to niekde zahodím. Inak všetko fungovalo super, aj organizácia pretekov bola na vysokej úrovni. Som rád, že som tu bol a ďakujem za to partnerom nášho LeiTDiman Teamu, rodine, priateľke a veľká vďaka patrí aj bratovi za pomoc, ale aj všetkým, ktorí akoukoľvek formou pomohli,“ doplnil Samuel Leitman po pretekoch.

Sama ako aj celý LeiTDiman Team čaká teraz voľný víkend a hneď po ňom sťahovanie na jeho domáci kopec, na Jankov vŕšok.

Miro Majláth