Autosportfoto

Rozhovor s Vladom Miklóšikom

Jedným zo zakladateľov Tímu MTZ Racing je Vladimír Miklóšik. Ako hodnotí svoje začiatky v motoristickej "branži" a ako sa pripravuje na ďalšie roky svojho pôsobenia?



1. Aké boli Vaše začiatky v motoristickej "branži" ?

Moje začiatky boli úplne bežné, spomínam si ešte ako dieťa na prvé správne "zamrazenia" na chrbte, ktoré som zažil pred viac ako 40 rokmi.

V Poprade a v Košiciach som videl prvé preteky motokár a plochodrážnych motocyklov (škvára na Lokomotíve), motocrossové stroje so vtedajšími majstrami ČSSR Vlastimilom Válkom a Petrom Dobrým, resp. Ervínom Krajčovičom na Blaumonte v Spiššskej Novej Vsi (tam dnes stojí nemocnica), Mníšku nad Hnilcom či Veľkom Folkmári.
Áno, aj takéto preteky sa kedysi jazdili u nás na Východe.

Prvý kontakt s pretekárskymi automobilmi si úplne presne nepamätám, ale určite je spojený so slávnou európskou Rallye Castrol cca v roku 1967, kedy táto medzinárodná etapová súťaž, ktorá prechádzala z Nemecka cez Rakúsko k nám, potom cez Maďarsko tuším do Bulharska a Rumunska. Jedinou rýchlostnou skúškou na území Československa bol vtedy práve nám všetkým dobre známy Uhorniansky kopec.

V našom rodinnom archíve je dodnes fotografia súťažného BMW (asi 2000ti) na štarte rýchlostnej skúšky z týchto pretekov, na ktorú som sa ako chlapec dokázal pozerať celé hodiny. Práve na tamojšej šotoline (spišská strana bola vyasfaltovaná len niekedy v osemdesiatych rokoch) som sa ako teenager (vtedy sme ešte nevedeli, že sa to raz tak bude volať), učil jazdiť na rodinnej škodovke tisícke. Cesta tam bola vtedy v takom zlom stave, že medzi Úhornou a Krásnohorským Podhradím sa vtedy príslušníci Verejnej bezpečnosti jednoducho nevyskytovali.



Za toto všetko vďačím svojmu otcovi, ktorý bol začiatkom päťdesiatych rokov považovaný spolu s ujom Dušanom Pavlíkom (dnešným veteránistom s Tatrou 57) asi za jedného z prvých rožňavských motoristických nadšencov.
Môj otec zohral dôležitú úlohu aj v živote legendárnej osobnosti nášho motorizmu – stačí si prečítať odpoveď na otázku č. 4 tu:
http://www.dovrchu.sk/php66/tlac.php?str=29&spr=5

Môj prvý štart na pretekoch si pamätám celom dobre – bolo to v roku 1978 na 1. branno-orientačnej automobilovej súťaži vysokoškolákov v Košiciach, ktorú organizovala VŠT Košice (teraz TUKE), kde sme jazdili pod hlavičkou AMK VŠLD Zvolen na škodovke stovke so štartovným číslom 13.
Štart súťaže bol na parkovisku pred internátom Ferka Urbánka, jazdilo sa po meste, v záhradkárskej osade na Furči, v okolí Košických Olšian, Hrašovíka a pod.
Bolo to hrozné, a tak to aj dopadlo – súťaž sme nakoniec nedokončili, rodinné a zároveň pracovné auto nám od „odborne zapojených prídavných halogénov“ takmer zhorelo, divoké spomienky na to mám dodnes.



2. Ako Vás napadlo založiť Team MTZ racing?

Všetko je na webe : http://www.mtzracing.sk/historia-11.aspx

Súčasná zostava teamu je zložená z ľudí geograficky vzdialených - Rožňava, Bratislava, Nitra, Brezno - ale ľudsky, názorovo a inteligenčne veľmi blízkych. Len tak to môže fungovať.


3. Obaja Vaši synovia sem-tam pretekajú. Bol to Váš alebo ich nápad začať s jazdením ? Schvaľujete im to ?

Hovorí sa, že otcovia sa v určitom veku pokúšajú cez svoje deti realizovať to, čo sa im z nejakých dôvodov nepodarilo samým.
U niekoho je to cez kúpu detskej železničky či autodráhy na Vianoce, u nás to bolo snáď prvými jazdami na Fiate 126p, ktorý bol pre mojich synov asi prvým motorovým náčiním, na ktorom jazdili a na ktorom Martin absolvoval prvé preteky – autoslalom - na mieste, kde stojí teraz rožňavské Tesco.
Nápad to bol asi spoločný, aj keď chlapcov v ich veku asi veľmi nabádať nebolo ani potrebné.



Či pretekanie schvaľujem ?
Každý rodič sa obáva o svoje dieťa, my sme šli do toho s tým, aby si to vyskúšal každý na uzatvorenej trati, kde neohrozuje civilné obyvateľstvo. Najhoršie na mňa pôsobia exibicionisti na olepených blikajúcich starých autách s hlučnou muzikou jazdiaci divoko medzi panelákmi.
Nechcel som, aby to robili moji synovia, tak mám teraz stresy z niečoho iného. Za najväčšie nerváky považujem chvíle, keď sú moji chlapci na trati a ešte nie sú v cieli. Vtedy je absolútne nepodstatné, ako zajazdia.

Najväčší dôraz v poslednej dobe kladiem na bezpečnosť.
V súčasnosti sa bez zodpovednej bezpečnostnej výbavy jazdiť nedá a ani nemá. Bol som medzi prvými, ktorí zhruba pred rokom presadzovali striktné používanie bezpečnostných prilieb aj na menších „amatérskych“ pretekoch, a dnes je to už úplnou samozrejmosťou a nikto sa nad tým ani nezamýšľa.
V každom prípade jazdiť v súčasnosti napr. preteky do vrchu či nebodaj súťaže typu rally v aute bez ochranného rámu je obrovské riziko nielen pre jazdca, ale aj pre organizátorov.
Po tom všetkom, čo som mal možnosť vidieť v posledných rokoch, to neodporúčam nikomu.



4. Prečo už nejazdíte?

Je veľa mladších a lepších, rád to prenechám im. :-)

Pracovne aj súkromne najazdím ročne dosť veľa kilometrov, v cestnej premávke jazdím opatrne, pohodovo, „na spotrebu“, aj keď ...


5. Čo sa Vám páči na úlohe moderátora?

Páči sa mi,
že sa niekomu aj nepáči,
že sa mi to páči.
:-)

Na moderovaní motoristických podujatí sa mi páči, že sa mi podarilo trošku omladnúť – kedysi som bol vo Zvolene ako študent redaktorom a reportérom v internátnom rozhlase (INRO – v máji 2009 oslavuje 40 už rokov od svojho vzniku !), tak som mal na čo nadviazať.

Samozrejme, páči sa mi záujem a dopyt organizátorov, jazdcov aj divákov o moje moderovanie. Aj keď som tento rok chcel mať skôr ako rekreačno-divácky, je ťažké odmietnuť požiadavky kamarátom a známym, hlavne keď ide o atraktívne preteky nielen na Slovensku.

Fascinuje ma možnosť byť na automobilových pretekoch oveľa častejšie a oveľa bližšie samotnému dianiu, ako je to možné pre bežného diváka. Úžasné je stretávať známych pozitívne naladených podobne postihnutých z okolitých krajín. Je perfektné sledovať neskutočný vývoj a napredovanie nielen techniky, ale aj rastúcej úrovne jazdcov aj organizátorov.

Nádherne funguje prirodzená selekcia, kde tí dobrí a pohodoví na seba nabaľujú dobrých, a tí druhí sa vyraďujú a likvidujú viac-menej sami.
Ale to je už iná pesnička.



6. Čo plánujete do ďalších rokov?

Každá sezóna je iná, plánovať čosi na roky dopredu je dosť problematické.

Predpokladám, že jazdci teamu MTZ racing nám budú robiť naďalej dobré meno tak ako doteraz nielen na Slovensku ale aj v zahraničí, a budú sa pod našou hlavičkou cítiť dobre a v pohode.

V roku 2009 sa ešte s mojimi synmi pokúsime naučiť nás a naše BMW 325i jazdiť dverami napred, alebo aspoň trošku „bokom“.


Ďakujeme za rozhovor :-)