Autosportfoto

Rado Mozner st.: Celý život sa dá napísať do rozpisu

Roky patrí medzi stálice slovenského rally športu. Jeho syn, rovnako Rado, dnes z pozície spolujazdca diktuje poznámky, deliace úspech od katastrofy, skúsenému Josefovi Semerádovi (PEVA Racing). V sérii rozhovorov vám približujeme svet rally z pohľadu človeka, ktorý so športom žije ako pretekár, a v súčasnosti najmä ako manažér tímu PEVA Racing. Odvrátená strana rally, alebo všetko, čo ste chceli o tomto športe vedieť, pokračuje tretím dielom.

Aký typ vozovky preferuješ? Šotolina, sneh, alebo asfalt?

Šotolina sa u nás toho času nejazdí, čo je veľká škoda. My sme ju ešte zažili v Senici, Žiline, ale aj v Tatrách a bolo to veľmi pekné jazdenie. Je to iný charakter jazdy, iné nastavenie auta. Dnes pri výbere tratí určite zaváži aj ohľad organizátora na finačnú náročnosť prestavby podvozkov, aby takúto trať zvládli.

Sneh je výzvou, pretože len posledné dva roky som si to skúsil v ostrom tempe, s meraným časom a veľmi ma to zaujalo. Je asi rovnako náročné zorganizovať u nás takéto preteky, lebo nikdy nie je istota, že nasneží. Požiadavky na podvozok sú podobné ako pri šotoline, akurát na snehu nedochádza k takému opotrebeniu.

Asfalt je pre mňa povrch bez pomyselnej hranice. Poviem to na príklade: na jednej súťaži, ktorú som štartoval najprv s Favoritom, potom s Mitsubishi EVO 4 a napokon so Subaru, som mal napísanú zákrutu ako L4 - ľavá štyri. Vo Favorite to znamenalo odradiť z 5 na 4 a na plný plyn - čiže asi 130 km/h. S EVO 4 to bolo 150 km/h a naposledy so Subaru až 170 km/h. Čo vy na to? Kde sa to zastaví? Dnes tam slovenská špička určite nedá nohu z plynu. Autá sa neustále vyvíjajú, ťažisko, diferenciály, celý podvozok, gumy, ale aj jazdci majú viac možností testovať.

Ak by som mal možnosť výberu, tak určite by som skúsil sneh...

Opíš nám - laikom - tvorbu rozpisu.

Je to veľmi individuálna záležitosť každej posádky. Spravidla to funguje tak, že pri obhliadke jazdec navigátorovi diktuje informácie o obtiažnosti zákrut, charakter povrchu, vzdialenosti, ale aj záchytné body, ak by bolo potrebné opäť sa nájsť v rozpise. Je to rôzne od auta k autu. Niekto si píše aj spôsob nájazdu, súčasne aj prejazdu. Iná posádka píše rozpis obtiažnosti do 5, ďalší do 10. Niekto diktuje „levá" a nie „ľavá," aby si to jazdec nepomýlil s „pravá." Čiže to, čo jazdec pre pohodu a istotu potrebuje počuť, to si tam nechá napísať. Samozrejme nie celými vetami, ale v znakoch, ktoré navigátor vie v tej rýchlosti prečítať. My sme písali rozpis s obtiažnosťou zákrut do 99 - namiesto 10 tam spolujazdec napísal práve toto číslo, aby z toho náhodou nebola 1...L6 v P2!4 -- 200!!P7c --  50 - H -200- ciel. Pri čítaní by to vyzeralo asi tak: ľavá 6 viaže pravú 2, pozor 4, za ňou 200 metrov, brzdy, pravá 7 rež, 50 horizont, za ním 200 metrov, cieľ.

Často sa stáva, že vznikajú pochybnosti o technickej legálnosti vozidla. Konkurent smie podať voči niekomu druhému protest... Aký je tvoj pohľad na celú túto procedúru a na reálne skúsenosti?

V prvom rade by to nemalo byť len o protestoch. Na preteky sú delegovaní komisári, ktorí by na takéto veci mali dohliadať zo svojho pracovného zaradenia a za svoju mzdu. My sa dnes stretávame s tým, že sa tu neoprávnene veci dejú počas trvania súťaže a na toto sú technici, ktorí by si mali všetko  ustrážiť. Protest je posledné, čo ostáva mne ako jazdcovi, keď iné možné prostriedky predtým zlyhali. Verím, že sa niektoré veci u nás pohnú a protesty budú len tou poslednou záchrannou brzdou...

K tomu sa vnúka otázka, že niektorí súťažiaci chcú zvíťaziť za akúkoľvek cenu - teda aj za cenu podvádzania. Aké je tvoje stanovisko k tejto otázke?

Čo ich k tomu vedie? Prečo sú ochotní, možno nútení sa k tomu znížiť? Robíme šport, máme pravidlá a tie by mali byť „prikázaniami". Takýto „športovci" si zmýlili odvetvie. Na tuningových zrazoch a šprintových pretekoch dnes nájdete naozaj unikáty s niekoľko sto koňmi pod kapotou a tam je to práve o šikovnosti - bez kritérií. Tam môžu ukazovať svoju vynaliezavosť a ešte ich budú obdivovať. Avšak v rally máme pravidlá, ktoré si ctíme a víťazom s pohárom v ruke nie je ten, kto ho drží a pritom podvádzal, ale ten, kto so cťou prehral... Stáva sa, že tlak na jazdca zo strany partnerov, manažérov tímov, ale aj rodičov, či priateľov, verejnej mienky či vlastného ega provokuje k takýmto činom. Je to len na vyzretosti osobnosti, ako sa s tým dokáže vysporiadať. Je neuveriteľné, ak si myslia, že to nie je vidieť, alebo keď to vôbec s nimi nepohne. Urobte si potom názor sami. Nie je možné, aby sa stávali také zázraky, že niekto sa za noc naučí šoférovať a ten, čo včera vyhrával, súčasne zabudne... Ak si svoju prácu budú zodpovedne robiť technickí komisári a tlak na posádky z pohľadu čistoty áut bude silnieť, bude aj toto „liečiteľná choroba."

Čo pre teba znamená rally?

V živote máte obdobia, ktoré ubehnú rýchlo, inokedy sa čas vlečie... Samá prekážka, až kým dôjdete do cieľa. Raz to s vami ide ľahko ako dole kopcom, potom sa zase trápite, pretože smerom hore je cesta kľukatá. Poskočí to s vami, alebo to ide hladko. Všetko sa deje v časopriestore; na niečo vám čas zostal, iné ste zameškali, stále sa niečo deje... Rally je presne o tom. Odkedy som sa zamiloval, pochopil som, že celý život sa dá napísať do rozpisu...

Aké sú tvoje najbližšie plány a ambície?

V súčasnosti spoločnosť PEVA podporuje niekoľko rôznych kategórií. Máme dve autá, postavené do majstráku v rally súťažiach. Súčasne podporujeme aj mladého motokrosového jazdca Jarka Dubócziho. Súťažíme s dvomi autami aj v kopcových pretekoch. Dodnes sme podporili niekoľko amatérskych súťaží, no a našou krátkou históriou partnerstiev už prešli dvakrát Rally Košice. V tomto roku sme boli generálnym partnerom Rally Prešov a reklamným partnerom Rally Tribeč. Budeme rokovať aj s ďalšími organizátormi.

O budúcnosti hovorím veľmi nerád, pretože pokiaľ nie je niečo naozaj podpísané, ťažko o tom rozprávať... Môžeme snáď hovoriť o snoch, ako je vozidlo WRC na Rally Košice, potom nejaké veľké české preteky a samozrejme aj svet WRC.

Pokračovanie nabudúce...

S Radom Moznerom st. sa rozprával Martin Trenkler

Prečítajte si tiež:

Rado Mozner: S oktánmi v krvi

Chcete jazdiť rally? Tak čítajte...