Autosportfoto

Prechádzajúce povolanie Oliveiru? Gitarista death metalovej skupiny! (+ video)

Jazdci rally pred svojim úspechom v tomto športe zvyčajne vykonávali rôzne civilné povolania. Sébastien Loeb bol elektrikárom, jeho tímový kolega Sébastien Ogier robil lyžiarskeho inštruktora, taký Juho Hänninen zase pracoval na rodinnej farme. Daniel Oliveira bol zase gitaristom v Brazílii v celku známej death metalovej skupine s názvom „Ungodly", čo by sa dalo preložiť ako „Bezbožní".

To, že skupina bola celkom úspešná dokumentuje i fakt, že vydali i zopár singlov s veľmi zaujímavými názvami ako napríklad „Hate Celebration", „Laid in Ashes" a „Pestilence of a Limbo", ktoré by sa dali preložiť ako „Oslava nenávisti", „Ležiaci v popole" a „Mor v oblasti medzi životom a smrťou" a taktiež i fakt, že v Brazílii robili predskokanov a koncerte známej skupiny Slayer. V prípade, že by ste si chceli vypočuť niečo z tvorby Oliveirovej skupiny, pozrite si nasledujúce video k pesničke s názvom „Murderers in the Name of God" („Vrahovia v mene Božom"); Oliveira a jeho pôsobivé dlhé vlasy a celkový death metalový vzhľad sa v zábere prvý krát objavia v čase 1:51:

V interview pre oficiálnu stránku majstrovstiev sveta wrc.com sa Daniel Oliveira, ktorý vymenil gitaru za rally špeciál a tento rok už preteká v tej najvyššej kategórii, rozhovoril o svojej hudobnej minulosti:

Ako začala vaša hudobná kariéra?
Daniel Oliveira: „Na gitaru som začal hrať, keď som mal 15 a dosť skoro som si uvedomil, že by som to rád robil na profesionálnej úrovni. Tak sme spolu s nejakými priateľmi založili skupinu a začali hrať. Potom som začal trochu i písať texty a hudbu a niečo z toho sme i hrávali. Na začiatku sme to všetko brali ako zábavu, ale postupne sme sa zlepšovali čoraz viac. Urobili sme nejaké zmeny v zostave, zohnali zopár profesionálov a v roku 2004 sme nahrali naše prvé demo, ktoré obsahovalo tri pesničky."

A prečo to nakoniec skončilo?
Daniel Oliveira: „Všetko bolo fajn, v roku 2005 sme vydali naše prvé CD (s rovnomenným názvom „Ungodly") a hrali sme i na mnohých koncertoch. V rokoch 2004-2008 sme mali turné po Brazílii a odohrali niekoľko vynikajúcich šou. V roku 2006 sme robili predskokanov skupine Slayer, keď hrali v Sao Paule a v Rio de Janiere. Pre nás to boli veľmi dobré časy. Boli sme pozvaní i na koncerty mimo Brazílie, ale to pre nás nebolo ľahké, lebo naša hudba bola dosť extrémna. V Brazílii sme boli populárni, ale bolo ťažké nájsť trh i mimo Brazílie."

Vaša hudba vyzerá byť poriadne ostrá. Ako by ste ju opísali?
Daniel Oliveira: „V minulosti sme hovorili, že sa jedná o heavy metal, pretože ľudia tomu rozumeli asi najviac. V skutočnosti to ale bol death metal s prvkami black metalu. Taký mix death a black metalu. Bolo to dosť temné."

Ale zábava hrať?
Daniel Oliveria: „Určite. Ľudia, ktorých sme v skupine mali boli skutočne výborní, veľmi profesionálni. Mali sme silné zloženie a náš zvuk bol výborný. Stále mám túto hudbu rád. Keď som doma, počúvam heavy metal, death metal a trash metal. Niekedy i niečo pokojnejšie, rock and roll napríklad, ale nakoniec sa vždy vrátim k metalu."

Ktoré hudobné skupiny vás v detstve najviac ovplyvnili?
Daniel Oliveira: „Iron Maiden boli určite prví. Potom Black Sabbath, Judas Priest, AC/DC. Z viac extrémnych metalových skupín to zrejme boli Morbid Angel."

Ktorý album by ste odporučili rally fanúšikom, ktorí by chceli vyskúšať trošku metalu?
Daniel Oliveira: „Ak by mal byť iba jeden, tak by to bol „The Number of the Beast" od skupiny Iron Maiden."

Čo sa stalo s vašou skupinou Ungodly?
Daniel Oliveira: „Postupne sa všetko začalo spomaľovať a upadať. Na trhu to nemáte ľahké, pokiaľ ste heavy metalová skupina, i keď v Brazílii je podpora veľmi veľká. Takže sme sa o všetkom porozprávali a postupne končili. Začal som pracovať na nejakých veciach spolu s rodinou a to je zhruba čas, kedy som sa rozhodol pre zábavu absolvovať zopár rally. Nakoniec som v roku 2008 zo skupiny úplne odišiel, pretože na heavy metal som už nemal vôbec čas. Takže teraz už iba počúvam, nehrám. Možno v budúcnosti by som sa na to dal znovu, ale nie som si istý, či som s gitarou stále rovnako rýchly."

Čo považuje za najväčší úspech vašej kapely?
Daniel Oliveira: „Určite to boli koncerty zo skupinou Slayer. Bolo to úžasné. Hrali sme pred plnými publikami, bolo tam vyše 8000 ľudí. Haly boli totálne preplnené, na pekných miestach a fanúšikovia na nás reagovali veľmi dobre. Fanúšikovia skupiny Slayer sú známi tým, že sú verní najmä svojej skupine, ale vyzeralo to, že sa im páčila i naša hudba."

V pretekárskej kombinéze vyzeráte veľmi odlišne ako v čiernom koženom oblečení. Čo sa s ním vlastne stalo?
Daniel Oliveira: „V skutočnosti som sa ho zbavil, keď som opustil skupinu. Vo WRC skutočne vyzerám odlišne, ale stále mám moje tetovania. Napríklad na pravom ramene mám démona s ohňom a jedom - staré dobré heavy metalové veci."

Dá sa porovnať vzrušenie z vystupovania na pódiu s jazdou vo vašom Mini WRC?
Daniel Oliveira: „Je to odlišné. Ale ten pocit v žalúdku je rovnaký. Hlavným rozdielom je, že v rally aute nie ste sám a ako jazdec musíte byť viac opatrný. V rally musíte dbať na svoju bezpečnosť i bezpečnosť svojho spolujazdca. Okej, v skupine tiež nevystupujete sám, ale môžete byť viac uvoľnený. Jazdenie rally je viac seriózne. V skupine by sme po koncerte vypili veľa piva - ale na konci etapy v rally si nemôžete len tak otvoriť fľašu whisky."