Autosportfoto

Peter Gavlák se chce do rallye brzy vrátit

Naposledy se jméno Petera Gavláka objevilo ve výsledkové listině loňské Subaru Stilcar Rally Košice, kde dojel s českým spolujezdcem Františkem Rajnohou na čtvrtém místě absolutního pořadí. Od té doby se však po slovenském jezdci ze Žiliny slehla zem.

O své nejbližší budoucnosti i rallyeových začátcích se Peter Gavlák rozpovídal v rozhovoru pro autosportfoto.sk.

Sezona už letos jede na plné obrátky. A Peter Gavlák nikde...

Je pravda, že sezóna začala rovnako v Čechách, kde som sa v posledných rokoch zúčastňoval súťaží, tak aj v slovenskom majstráku. Ja som zatiaľ nezohnal potrebný, respektive dostatočný balík financií, aby som mohol niekde odštartovať. Pracuje sa na tom, ale je to z roka na rok horšie a horšie.

Pamatuji si tě ještě z doby, kdy jsi startoval s Volkswagenem Polo nejslabší třídy N1. Jak na to období vzpomínáš?

Bolo to pekné a zaujímavé obdobie, ktoré začalo v roku 1998. Keďže som len začínal tak som musel všetko kaučovať. Dával som teda všetko dohromady, čo sa týkalo servisného zázemia, mechanikov, financovania a vlastne všetko, čo je spojené s chodom tímu. Mal som však šťastie na správnych ľudí, a práve preto sme začali jazdiť Volkswagen Polo, ktoré nám zakúpil predajca v Žiline, s ktorým sme začali spolupracovať. Prestavba do enka bola už záležitosť mojich mechanikov. V začiatkoch som chodil pre rady k dobrému kamarátovi Kunovi (několikanásobný mistr České republiky ve třídě N1 Jindřich Kunc), ktorý už rok jazdil na pole.

Auto jste po nějaké době přestavěli na áčko. Bylo to správné rozhodnutí? Mám totiž v paměti velmi časté technické problémy Jiřího Linka, který se o stejný krok pokusil v Čechách...

Po titule Majstra Slovenska v N1, druhých miestach v skupine N a F2 som sa chcel posunúť vyššie, a tak sme sa rozhodli, že auto postavíme do triedy A5. Teraz už viem, že to nebol veľmi dobrý ťah a zbytočne to stálo veľa financií, o to menej zvezenia, aj keď sme v triede A5 nakoniec získali druhé miesto v rokoch 1999 aj 2000.

Jak velký byl potom následný skok do čtyřkolky?

Po volkswagenu to bola ešte Honda Civic, s ktorou som jazdil dva roky a až potom som prešiel do štvorkolky. Čo sa týka prechodu, bol to dosť podstatný skok. Výkon, trakcia, rýchlosť, rozpis... Vlastne všetko nové. Bola to určitým spôsobom výzva a aj splnenie sna. Taká ponuka sa neodmieta. S radosťou som sa teda pustil do zbierania skúseností.

V průběhu kariéry jsi vyzkoušel subaru a tři evoluce lanceru. Jaký je rozdíl mezi těmito auty?

Štvorkolky som začal jazdiť vďaka managerom v roku 2005 najskôr so subaru. V tom roku bolo v pláne aj odskúšanie mitsubishi, co sa aj stalo ku koncu roka. Rozdiel medzi autami jednej a druhej značky nie je ani tak vo výkone, ako v rozmiestnení váhy vozidla a v podvozku. Samozrejme, že každé auto má v niečom na vrch. Dôležité však podľa mňa je aké jednotlivé komponenty sú v aute použité. Pri každej značke platí že keď je to kvalitne pripravené auto, tak zvezenie stojí za to bez rozdielu na značku. Čo sa týka jednotlivých evolúcií lancera, je pravda, že deviata evolúcia je to najlepšie, čo značka vyrobila. Zúročila všetky tie podstatné veci proti konkurencii a dá sa dnes z toho postaviť slušné závodné auto.

V roce 2008 jste s Milošem těžce havarovali na Šumavě. Jak se na tvojí psychice tato nehoda podepsala? V Českém Krumlově jsi už sice jel, ale asi to nebylo po jezdecké stránce to pravé ořechové, že?

Bola to moja najťažšia havária v doterajšej kariére. Nemal som ich veľa a možno práve preto som to dlhšie v hlave spracovával. Bolo dobré, že som v podstate hneď mohol jazdiť, ale tá ´rana´ sa prejavovala na psychike ešte pár závodov. K tomu sa pridali aj poruchy vozidla a to na pohode nepridávalo. V podstate až v Tatrách som s Milošom dostal tu správnu chuť do závodenia.

Nyní si musíš nuceně od závodů odpočinout, tudíž máš i víc času na dílčí bilancování. Jakého výsledku dosavadní kariéry si nejvíce ceníš?

Určite si cením to, že som mal šťastie na správnych ľudí, ktorý mi pomáhali v tomto športe a bez ktorých by to nešlo. Taktiež jednotlivé úspechy, ktoré som počas kariéry dosiahol či už v rámci Slovenska alebo Čiech. Je toho množstvo, lebo čo štart to zážitok a tie si cením najviac, lebo tie obohacujú život človeka.

Je reálné, že se ti podaří sehnat dostatek financí a fanoušci tě v brzké době zase uvidí na trati?

Pevne verím, že si ešte v tomto roku sadnem do súťažného auta. Kedy to však bude je ešte otázne.