Autosportfoto

Na Dakare boli aj iní Slováci, nielen Ivan Jakeš

Ivan Jakeš, Pavel Faško, Ľubomír Palčo. Prvé meno naša motoristická verejnosť pozná, ďalšie dve asi nie. Pritom spoločného toho majú dosť. Všetci traja sa zúčastnili na tohtoročnej Rallye Dakar v Argentíne a Chile. Kým motocyklista Jakeš budil pozornosť slovenských médií, účasť Faška a Palča bola akoby utajená. Dôvod je prostý. Obaja boli členmi anglického tímu Rally Raid UK.



Tridsaťpäťročný Faško z Lučenca na rallye šoféroval súťažný kamión, jeho dvadsaťtriročný kamarát Palčo asistenčný kamión. Na starosti mal s ostatnými technikmi údržbu a opravu súťažných tímových vozidiel. Okrem Faškovho ešte šiestich. Do cieľa napokon došli dve. Faško zvládol desať zo šestnástich etáp, potom musel odstúpiť pre problémy so spojkou. Napriek tomu svoju účasť na Rallye Dakar hodnotí kladne. „Získal som veľa skúseností,“ zdôrazňuje Lučenčan a objasňuje svoju a kamarátovu účasť v anglickom rally tíme.
                                                                                                   

„Na Dakare som sa zúčastnil už pred tromi rokmi ako technik jedného maďarského tímu. Tam som sa zoznámil aj s pretekármi z Anglicka, ktorí prejavili záujem o moje účinkovanie v ich tíme. Do sídla firmy pri Leedse som odišiel pracovať pred dvomi rokmi a už vlani som sa mal ako ich technik zúčastniť na Rallye Dakar. Tá však bola pre hrozbu teroristických útokov zrušená,“ vysvetľuje. Tento rok mu už majiteľ anglického tímu ponúkol možnosť sedlať súťažný kamión a Pavel sa príležitosti chopil. „Pred začiatkom pretekov som bol dosť nervózny, no nervozita časom opadla. Po deviatich etapách som figuroval asi v polovici súťažného poľa medzi kamiónmi, desiata etapa však bola pre mňa záverečnou,“ zdôrazňuje. V štartovom poli bolo 88 kamiónov, z nich mnohé do cieľa nedošli.
                                                                                                   

„Preteky to boli veľmi náročné. Mojou úlohou okrem pretekania bolo aj poskytovať servis našim terénnym súťažným vozidlám. To bolo treba prakticky denne,“ zdôrazňuje. Fyzickú a psychickú náročnosť Dakaru umocňoval podľa neho fakt, že počas súťažných dní spával len dve – tri hodiny za deň. Okrem pomoci tímu cítil za sebou aj svojho dobrého kamaráta Ľubomíra Palča.
                                                                                               

Ľubomír Palčo pracuje v Anglicku spolu s Faškom, ktorý mu vo firme takpovediac vyšliapal chodník. „Preteky boli náročné aj pre mňa, hoci som nepretekal. V depách, kde autá „oddychovali“ medzi pretekmi, sme mali stále plné ruky roboty. Pracovali sme celé noci, na odpočinok zostala možno hodinka, najviac dve za deň,“ zdôrazňuje mladý Rapovčan, ktorý v niektorom z budúcich Dakarov tiež túži sadnúť za volant súťažného vozidla.
                                                                                                  

Kamionistu Faška veľmi mrzí, že sa mu nepodarilo dôjsť do cieľa, no na druhej strane je rád, že rallye prežil živý a zdravý. To šťastie nemali všetci. „V kontakte som bol s manželkou i štrnásťročnou dcérou, ktoré moje pôsobenie v Argentíne pozorne sledovali,“ zdôrazňuje. Aj Palčovi rodičia, hoci nedupal na súťažný plyn, počas pretekov tŕpli. „O syna sme sa, samozrejme, báli, no na druhej strane sme hrdí, že Dakar mohol absolvovať,“ pripomína 52-ročný otec Barnabáš Palčo.
                                                                                                  

Faško i Palčo majú aj ďalší sen. Zúčastniť sa raz na Dakare v slovenských farbách. „Ak by sa to raz dalo zrealizovať a získali by sme na to finančné zázemie, bolo by to vynikajúce,“ konštatujú obaja. Na týždeň prišli domov, no už najbližší víkend naberajú opäť smer Britské ostrovy. Aby sa popri zamestnaní v autodielni mohli pripravovať na Tuareg rallye v Maroku koncom marca. Motoristi tie preteky volajú Malý Dakar.
                                                                                                 

Števo Rimaj, Pravda