Autosportfoto

Na Dakare 2015 kraľovali aj Slováci

Už dnes štartuje v poradí 38. ročník Rallye Dakar. Avšak než sa vydáme mapovať jednotlivé etapy Dakaru 2016, vráťme sa ešte do histórie - a pripomeňme si v kocke ten predchádzajúci.

Siedmy juhoamerický Dakar (a 37 celkovo) viedol z Buenos Aires do chilského Iquique a vracal sa späť do metropoly Argentíny, pričom druhýkrát v histórii sa súťažilo i v Bolívii. Po odštartovaní 4. januára sa 665 konkurentov z 53 krajín na 414 strojoch (164 motocyklov, 48 štvorkoliek, 138 automobilov a 64 kamiónov) v priebehu trinástich dní muselo popasovať s množstvom najrôznejších nástrah. Trasa viac než 9000 kilometrov (presne 9111) pre automobily bola v porovnaní s tou, ktorú absolvovali motocykle, štvorkolky (9295 km) a kamióny (8159 km), odlišná. Vôbec premiérovo sa v jeden deň (11. januára) išli tri rôzne trasy a každá mala iný charakter - zvlášť pre motocykle a quady, rovnako ako automobily i kamióny. Novinkou bol voľný deň, ktorý vôbec premiérovo trávili motocyklisti a jazdci štvorkoliek inokedy (medzi 6. a 7. etapou) než vodiči automobilov a kamiónov (medzi 8. a 9. etapou). Preteky pritiahli takmer štyri milióny divákov, televízne vysielanie v 190 krajinách - medzi ktoré patrila po prvýkrát aj RTVS a Slovenská republika - prinieslo 1200 hodín.

Dakar ako každoročne ponúkol pozoruhodnú zmes terénov: prašné cesty, brody, kamenie, výstup do nadmorských výšok (v priesmyku Paso San Francisco to bolo až do 4800 m./nad morom), obávané druhy podkladov (najmä tzv. fesh-fesh), technické sekcie v horách, obrie piesočné duny púšte Atacama, v Salar de Uyuni (Bolívia) najväčšiu soľnú pláň sveta... Extrémne výkyvy počasia - jazdcov i stroje trápili jeden deň extrémne vysoké teploty, aby hneď nato odolávali chladu (46 motocyklistov pri teplote 3°C skončilo podchladených) sprevádzaného silným dažďom a krúpami - neraz pozmenili celkové poradie. V bivaku, v tzv. bez asistentskej zóne, bol dakarský konvoj na dva dni odkázaný na vlastnú zručnosť v údržbe a opravách, keď organizátori technickú pomoc od tímov zakázali. A keďže jazdci ani nemali možnosť lepšie sa obliecť, ráno do dažďa museli poniektorí v mokrom oblečení. Navyše nánosy mokrej soli obalili motocykle ako cement a mnohí pretekári ich už nedokázali naštartovať. Napokon iba 216 vozidiel - 79 motocyklov, 18 štvorkoliek, 68 automobilov a 51 nákladných áut dorazilo až do konca.

Tohtoročný Dakar si žiaľ vyžiadal aj obeť na živote. Šiesty január sa stal osudný poľskému motocyklistovi Michalovi Hernikovi. Nováčik súťaže bol nájdený mŕtvy 14 km pred cieľom rýchlostnej skúšky. Organizátori uviedli, že okolnosti jeho smrti nie sú známe. Hernik mal podľa poľských médií účasť na Dakare ako darček ku 40. narodeninám, ktoré by oslávil 30. januára. Osudnou sa mu stala 3. etapa zo San Juan do Chilecito, v priebehu ktorej sa jeho signál prestal ozývať organizátorom. Okamžite bol vyslaný záchranný vrtuľník, ktorého posádka našla Poliaka 300 metrov od trasy. Hernik je piatou obeťou z radu motocyklistov, ktorých smrť po presune z Afriky do Južnej Ameriky - patria tam Francúzi Pascal (2009) a Bourgin (2013), Argentínčan Boero (2012) a Belgičan Pallante (2014) - ostala zahalená v hmle pochybností. Utrpel nehodu? Bola to dehydratácia súvisiaca s extrémnymi teplotami? Nezodpovedaných otázok zostalo viac.

MOTOCYKLE: Súboj o prvenstvo sa v tejto kategórii mal odohrávať medzi značkami Yamaha (reprezentovali ju Francúzi Olivier Pain, obhajca vlaňajšieho bronzu, Michael Metge, Talian Alessandro Botturi, Španiel Juan Pedrero Garcia a Holanďan Franz Verhoeven), Honda (Španiel Joan Barreda Bort a jeho krajanka Laia Sanz Pla-Giribertová, Portugalci Helder Rodrigues, Paulo Gonçalves a Chiľan Jeremias Israel Esquerre) a KTM (Španiel Marc Coma a jeho krajan, obhajca 2. priečky, Jordi Viladoms, Brit Sam Sunderland a druhý v roku 2013 Portugalec Ruben Faria). O nič pozadu nemienila ostať ani francúzska továreň Sherco či španielska GAS-GAS.

V pretekoch napokon triumfoval Marc Coma, ktorý tak vyrovnal (po rokoch 2006, 2009, 2011 a 2014) sériu piatich prvenstiev Francúza Cyrila Despresa (2005, 2007, 2010, 2012 a 2013), pričom ďalšie mu chýba k absolútnemu rekordu ďalšej dakarskej legendy z Francúzska Stéphana Peterhansela. Coma sa aj napriek absencii svojho najväčšieho rivala (Despres prestúpil do kategórie automobilov) musel ruvať zubami-nechtami, aby celkové prvenstvo obhájil. „Stále mám rovnakú túžbu po víťazstve... Najťažší a najnebezpečnejší protivník je však samotná rallye," citovala Španiela pred štartom oficiálna stránka Dakaru.

Jeho najväčším súperom bol krajan Joan Barreda Bort. Jazdec tímu HRC (Honda Racing Corporation) zvíťazil v 2. etape s bonusom, ktorý ho posunul na vedúcu pozíciu. O tú ho však pripravili neskoršie problémy s pneumatikami vrátene trucujúcej techniky. Obaja Španieli sa v ďalšom priebehu vzájomne strážili a striedali si pozície. V 8. etape sa však pri prekonávaní zaplavenej soľnej pláne Honda zastavila a to rozhodlo. Coma získal celkom slušný náskok, ktorý Barreda (odhodlaný všetkým dokázať, že je jeden z najtalentovanejších jazdcov v štartovom poli, pričom tri etapové víťazstvá boli toho dôkazom) už nemohol dohnať.

Coma však ešte nemal vyhrané! Musel odrážať útoky odhodlaného Paula Gonçalvesa, ktorý sa snažil zachrániť česť jazdcov stajne Honda. Paulo sa nevzdal a bojoval až do konca, musel sa ale uspokojiť s 2. priečkou. Vo veľkom štýle sa predstavil aj 25-ročný Brit (rodák z Dubaja) Sam Sunderland, ktorý mal podobne ako vlani skvelý úvod, preukázal rýchlostný i navigačný talent, avšak vyradila ho zlomenina ramena. Trojnásobný majster sveta v motokrose (a nováčik na tomto podujatí) Matthias Walkner z Rakúska vyhral 3. etapu (rovnakú pozíciu držal i celkovo), avšak jeho KTM nedopadla dobre. Bola zničená, rovnako ako Walknerove nádeje na slávu v Buenos Aires. Priam šialeným tempom stúpal poradím po klasifikačnom rebríčku aj výborný Toby Price, ďalší dakarský debutant. 27-ročný nováčik z Austrálie stál na stupňoch víťazov na 3. mieste. Od začiatku pretekov zrýchľoval a dokonca vyhral 12. etapu. Na konci rallye tak z bronzovej pozície zosadil Chiľana Pabla Quintanillu, víťaza ôsmej etapy, ktorý skončil pri bránach pódia s nelichotivým, „zemiakovým" odleskom.

Všetkých však zatienila žena! Katalánska motocyklistka Eulalia Sanz Pla-Giribertová dorazila až do cieľa v Buenos Aires a žiarila na popredných priečkach po celé dva týždne! V Iquique dosiahla táto trinásťnásobná majsterka sveta v triale a trojnásobná majsterka sveta v endure neuveriteľné 5. miesto v etape (pričom za víťazom zaostala iba o 96 sekúnd!), celkovo bola sympatická 29-ročná Španielka s motocyklom Honda deviata. Vylepšila tak doterajší rekord Francúzky Christine Martinovej, ktorá skončila ešte v roku 1981 na 10. priečke. „Na prvom Dakare som chcela najmä prísť do cieľa poslednej etapy, čo už samo osebe bolo dosť ťažké. Každý rok som sa zlepšovala a teraz som v bode, keď je už ťažké byť lepšia. Po vlaňajšku odo mňa každý veľa očakáva a ja cítim určitý tlak. Hovoria mi, že mám na prvú desiatku, ale myslím, že treba byť realistický a ísť krok za krokom," tvrdila ešte pred štartom Laia, najlepšia žena jednej stopy posledných piatich ročníkov Dakaru a jeho najúspešnejšia motocyklistka v histórii.

„Laia jazdila veľmi dobre," komentoval výkony držiteľky zlatej medaily Kráľovského rádu za zásluhy španielskemu športu v roku 2013 (a v posledných etapách aj rivalky) Ivan Jakeš. „Na rýchlych, rovných cestách mala výhodu fabrickej Hondy, ktorá bola schopná ísť stoosemdesiatkou, čiže podstatne rýchlejšie ako my na motocykloch KTM. V technických etapách, alebo neskôr v dunách sme jej už trochu ušli, ale po rovinách jej to išlo neuveriteľne rýchlo," vysvetlil Jakeš vysoké umiestnenie Španielky.

Pripomeňme, že nástrahám 37. ročníka odolávala aj ďalšia Španielka za riadidlami: Rosa Romero Fontová, manželka „Naniho" Romu. Tá absolvovala svoj už štvrtý Dakar (po rokoch 2006, 2012 a 2014) a skončila napokon 52.

SLOVÁCI: Dakar 2015 bol pre slovenských pretekárov najúspešnejším v histórii. Štefan Svitko skončil rovnako ako v roku 2012 piaty a Ivan Jakeš vybojoval celkové 8. miesto - navyše získal ako prvý Slovák v histórii dve etapové víťazstvá. „Na pravidelné výsledky v prvej desiatke musí pretekár absolvovať Dakar niekoľkokrát, aby dokázal zúročiť skúsenosti na dobré umiestnenie," uviedol Jakeš, ktorý bol kedysi (na prestížnych šesťdňových súťažiach) - spoločne s Jaroslavom Katriňákom, Radkom Matoškom, Jánom Hrehorom či Petrom Haverdom - súčasťou silnej generácie Slovákov. Okrem nich sa do TOP 10 dostali iba pretekári s továrenskou podporou, Jakeš i Svitko nemali ani zďaleka také zázemie. „To, že sme skončili dvaja slovenskí jazdci v prvej desiatke celkového poradia, je veľká vec. Najmä, keď sme sa dokázali dostať medzi fabrických jazdcov, ktorí majú predsa len trochu iné podmienky. Obaja nejazdíme rallye po celý rok, len na Dakare. Napriek tomu dokážeme dosiahnuť veľmi pekné výsledky. Veľká vďaka patrí ľuďom, ktorí nás podporujú," dodal jazdec Slovnaft Teamu Svitko, ktorý zakončil 37. ročník tiež najlepším etapovým výsledkom - skončil druhý so 45-sekundovým mankom na Jakeša.

Vráťme sa k prvému etapovému víťazstvu 41-ročného jazdca z Brezovej pod Bradlom, ktoré sa odohralo medzi Saltou a Termas de Rio Hondo. Slovensko sa vďaka Ivanovi Jakešovi dočkalo etapového víťazstva po viac ako šestnástich rokoch, v roku 1999 sa v 6. etape ešte v Afrike tešil z triumfu Jaroslav Katriňák. Jazdec Jakeš Dakar Teamu figuroval po dojazde do cieľa na 3. mieste, no riaditeľstvo pretekov neskôr udelilo nielen pôvodnému víťazovi Barredovi Bortovi, ale aj druhému jazdcovi Gonçalvesovi penalizáciu. „Veľmi ma to potešilo, dnes som išiel veľmi dobre. Dokázal som, že viem jazdiť rýchlo na to, aby som bol vpredu. Dúfam, že na budúci rok sa mi bude viac dariť a budem od začiatku na popredných pozíciách, aby som sa do toho nemusel dostávať až na desiaty deň. Určite je to pre mňa splnenie sna. Aj keď Dakar je o celkovom umiestnení, toto veľmi poteší. Dúfam, že prídu ďalšie víťazstvá a ak by sa to nepodarilo mne, tak snáď prídu noví jazdci, ktorí budú minimálne takí dobrí ako my," povedal myjavský rodák v rozhovore pre RTVS.

Jakeš pritom 37. ročník neodštartoval najlepšie. Na pneumatiky jeho stroja sa lepila smola. „Začiatok bol z mojej strany ozaj slabý. Mohol som aj vypadnúť. Našťastie som to zvládol, došiel do cieľa a v závere sa mi všetko vrátilo. Posledné tri etapy boli fantastické, som s nimi veľmi spokojný. Škoda, že preteky netrvajú o týždeň dlhšie. Vždy mi chvíľu trvá, kým sa rozjazdím. Potom to už ide," uviedol. Do cieľa Dakaru prišiel už štvrtýkrát v kariére - rovnako ako Svitko. Štvrtý muž celkového poradia z roku 2013 túžil v Južnej Amerike toto umiestnenie ešte vylepšiť. Nakoniec ho však potešilo aj 8. miesto a fakt, že v záverečnej etape predstihol Sanzovú. „Nechcel som súťažiť s Laiou. Bohužiaľ som mal technické problémy a dopadlo to tak. Vedela to a tri dni na mňa tlačila, aby som spomalil a nechal ju pred sebou. No ťažko by sa mi s tým zaspávalo. Preto som sa snažil a vyšlo to," dodal Jakeš. Český tréner v endure Jiří Heinik sa na Jakešovu adresu vyjadril: „Ivan je motocyklový boh."

Aj Štefan Svitko sníval o trojici najlepších. „Ale v tejto konkurencii je 5. miesto skvelý výsledok. Som veľmi spokojný. Od tretej etapy som sa držal medzi najlepšími. To je pre mňa do budúcna ďalšia veľká motivácia," uviedol 32-ročný Žaškovčan. „Obaja jazdia ako z iného sveta," výstižne charakterizoval účinkovanie Slovákov český pretekár Ondřej Klymčiw.

ŠTVORKOLKY: V triede štvorkoliek sa po úvodnej etape presadil favorizovaný Chiľan Ignacio Casale. Minuloročný víťaz pretekov (a súčasne držiteľ striebra z roku 2013) za sebou nechal druhého Rafala Sonika z Poľska, ktorý skončil v roku 2013 tretí a o rok neskôr druhý. Obaja si brúsili zuby na prvenstvo a ich neľútostný súboj sa stal korením nasledujúcich deviatich etáp. V tej jubilejnej desiatej však prišiel technický problém, ktorý Chiľana poslal domov. Rovnaká „erzeta" vyradila zo súťaže aj doposiaľ tretieho Uruguajca Sergia Lafuentea a vytvorila tak takmer trojhodinový rozdiel medzi lídrom Sonikom (ktorý na Dakare štartoval už po šiestykrát) a druhým Argentínčanom Jeremiasom Gonzalesom Feriolim (obaja sedlali stroje Yamaha). Za Feriolim, ktorý si (vo svojich devätnástich rokoch!) odbil premiéru, skončil tretí Bolívijčan Walter Nosiglia (Honda). Pripomeňme, že v cieli sa objavila aj dvojica žien: pätnásta skončila Francúzka Camelia Liparotiová (Yamaha), osemnásta bola Chiľanka Paula Gálvezová (CAN-AM).

AUTOMOBILY: V kategórii automobilov boli za hlavných favoritov aj tentoraz považované posádky tímu X-Raid v „špeciáloch" značky Mini: Španiel Roma, Katarčan Al-Attiyah, Argentínčan Terranova, Poliak Holowczyc, Rus Vasiljev, Holanďan Van Loon, Chiľan Garafulič, Kazach Rakimbajev, Číňan Zhou a Nemec Schoot. Najväčším vyzývateľom britskej stajne boli automobily Toyota Hilux, ktoré v posledných rokoch zakaždým zasiahli do bojov o pódiové priečky. Hlavným tromfom tohto tímu bol víťaz Dakaru 2009 (ešte s Volkswagenom) Giniel De Villiers, ktorý po bronze z roku 2012 a striebre o rok neskôr túžil vystúpiť na stupienok najvyšší. Úplne nové „špeciály" postavila do tejto slávnej súťaže i značka Peugeot s hviezdnym obsadením: okrem Francúza Stéphana Peterhansela a jeho krajana Cyrila Despresa ho tvoril aj legendárny „El Matadore" Carlos Sainz zo Španielska.

Z ďalších favoritov spomeňme dvojicu automobilov Mitsubishi (Portugalec Sousa, Brazílčan Spinelli) a celú plejádu „špeciálov" typu buggy, na ktoré stavili Francúzi Gache, Chabot (obaja SMG), Llovera, Thomasse, Lachaume (všetci Optimus), Chicherit, Sireyjol (Chevrolet), Magnaldi (Nissan), Poliak Malysz (SMG), Belgičan Henrard (VW)... Švédka Annie Seelová uprednostnila Desert Warrior, Argentínčania Spataro a Garcia Renaulty Duster a Američan Robby Gordon (držiteľ 3. miesta z roku 2009) obratnú buginu Gordini.

Nasser Al-Attiyah s Mini vyhral hneď úvodnú etapu. Organizátori mu však udelili časovú penalizáciu za prekročenie rýchlosti. Pre Katarčana ale žiaden veľký problém! Vyhlásil, že aj napriek tomu budú preteky jeho záležitosťou. Potvrdil to hneď nasledujúci deň, kedy suverénne došiel pre etapové prvenstvo. A prevzal aj celkové vedenie, ktoré si udržal až do konca. Svoju pozíciu upevňoval deň za dňom. Stále sa mu však v pätách držal Juhoafričan De Villiers s Toyotou. On bol jediný, kto so 44-ročným bronzovým olympijským medailistom z OH 2012 v skeete súperil až do Buenos Aires.

Napokon však De Villiers skončil na 2. mieste. Jeho vyrovnané výkony by mohlo vylepšiť iba etapové víťazstvo, to sa mu však v tomto roku nepodarilo. Pripomeňme, že Al-Attiyah prvé prvenstvo získal už v roku 2011 s Volkswagenom. „Som nadšený! Spomínam si, že aj pri mojom prvom triumfe pred štyrmi rokmi bol cieľ v Baraderu, o to viac si úspech užívam. Tentoraz sme dominovali od začiatku a celý čas sme kontrolovali našu pozíciu. Na Dakar som prišiel v skvelej forme, každý deň sme odvádzali perfektnú robotu. Bolo to fantastické," vravel Katarčan, najstarší zo siedmich synov bývalého ministra energetiky Kataru, úspešný športový strelec a veľký fanúšik futbalového klubu Paríž St. Germain.

Joan „Nani" Roma kraľoval v 9. etape. Viac-menej, sny minuloročného víťaza sa rozplynuli hneď po prvom dni, kedy mu na jeho Mini trucoval motor, musel byť do cieľa odtiahnutý a klesol až na 135. pozíciu. Nakoniec z rallye odstúpil, rovnako ako „El Matadore" Carlos Sainz s Peugeotom, ktorý havaroval. Veľkolepý návrat francúzskej značky s levom v znaku na Dakar - a sen o nadviazaní na úspešnú sériu víťazstiev na tomto podujatí spred obdobia 1987 až 1990, kedy modely Peugeot 205 a 405 Turbo 16 nenašli premožiteľa - tak nebol až tak veľkolepý. Model DKR 2008 doviedol do cieľa „Monsieur off-road" Peterhansel na 11. a Despres na 34. mieste.

Orlando Terranova bol v tomto ročníku tiež sklamaný. Technické komplikácie ho vyradili z bojov o celkové prvenstvo už v 4. etape, aj napriek tomu si v ďalšom priebehu súťaže udržiaval pekelné tempo. Skvelé predstavenia na trati, avšak iba do 11. etapy, predvádzal tiež Yazeed Alrajhi (Toyota) zo Saudskej Arábie. Tesne pred skončením súťaže ho však zradili technické problémy, pred odstúpením figuroval na 3. priečke. Z toho však ťažil Poliak Krzysztof Holowczyc, ktorý svoju desiatu účasť na Dakare oslávil ziskom bronzovej medaily.

Kategóriu s jednou poháňanou nápravou ovládol Ronan Chabot s buginou SMG (obsadil 10. miesto) pred Patrickom Sireyjolom (Chevrolet Buggy, celkovo 14.) a Pierreom Lachaumem (Buggy Optimus, celkovo 15.). Víťaz poslednej etapy Robby Gordon z USA (Buggy Gordini) doplatil na technické problémy auta, skončil vo svojej triede štvrtý a celkovo devätnásty.

V automobilovej kategórii sa na štarte zišlo aj šesť žien, avšak iba jedna z nich sa s nástrahami trate aj úspešne vysporiadala. Švajčiarku Eugénie Décréovú, navigátorku v Toyote, odmávli na konečnom 26. mieste. Argentínčanka Adriana Andreaniová, navigátorka vo vozidle Polaris, rovnako ako Francúzky Catherine Houlèsová a Sandrine Ridetová (jediná dámska posádka štartovala s Isuzu) ukončili svoje pôsobenie už v priebehu druhej etapy. Už o deň neskôr ich nasledovala ďalšia vodička Toyoty Alicia Reinaová z Argentíny a napokon aj Annie Seelová.

KAMIÓNY: Kamióny Kamaz boli v 37. ročníku Rallye Dakar silnejší ako kedykoľvek predtým. Ruskí piloti uháňali ďaleko pred zostatkom štartového poľa a v celkovej klasifikácii získali 1., 2. aj 3. miesto! Poďme však po poriadku. Práve ruský Kamaz - a jeho vodiči Airat Mardejev, Andrej Karginov, Dmitrij Sotnikov a Eduard Nikolajev - bol pred štartom pasovaný do úlohy najväčšieho favorita. Pozornosť budil i ďalší tím z niekdajšieho Sovietskeho zväzu: bieloruská značka MAZ, nasadzujúca tri kamióny. Do hry sa ako obvykle zapojil aj ďalší výrobca, končiaci na „z" - LIAZ. České farby s ním hájil KM Racing Team s pilotom Martinom Macíkom juniorom. Holanďan Gerard De Rooy, víťaz Dakaru z roku 2012, nasadil znovu zbraň v podobe Iveca PowerStar „torpédo" a jeho túžbou bola - za podpory ďalších troch vozov talianskej značky s Hansom Staceym, Pep Vila Rocom a Josephom Aduom - odveta za nevydarený vlaňajší Dakar, kedy mu iba tesne ušlo víťazstvo. Medzi jedenástimi značkami v štartovom poli - prítomné boli aj firmy MAN, DAF, Ginaf, Mercedes, Renault a Hino - nechýbali samozrejme ani tatrovky.

Český jazdec Aleš Loprais tentoraz vymenil svoj kapotovaný „špeciál" Tatra (alias „Queen 69") za továrenský MAN. Najväčší český tím Bonver Dakar Project nasadil znovu posádky v medzinárodnom zložení: tvorili ho okrem Čechov aj Kazachovia, Poliaci i náš Jaroslav Miškolci, ktorý si po rokoch 2010, 2013 a 2014 odbil v úlohe navigátora už štvrtú účasť (sprevádzali ho Česi Tomáš Vrátný a Milan Holáň). S podporou stajne Buggyra nechýbal ani ďalší Čech Martin Kolomý s bratmi Kiliánovcami, s modelom Tatra Phoenix sa objavil i holandský súkromný tím Rivald Dakar. Pilotom šiestej posádky idúcej s kamiónom Tatra bol ďalší Slovák Róbert Kasák. Motoristický pretekár, ktorý mal už skúsenosti z účasti na Africa Eco Race, absolvoval svoj druhý Dakar s Čechom Jaroslavom Kolářom. Spoločne zaisťovali rýchlu asistenciu stajne RallyOZ. 40-ročný jazdec sa postavil na štart ako pätnásty Slovák v histórii a len druhý za volantom kamióna. S Kolářom išiel otec dvoch detí a vyučený automechanik (momentálne podnikajúci v autodoprave) opätovne takpovediac „na dostrel" česko-francúzskej dvojici Petr Jerie/Laurent Lichtleuchter, ktorí pretekali s automobilom Isuzu.

V prvej „erzete" dominoval Holanďan Hans Stacey (Iveco) a zdalo sa, že je to pre Rusov zlé znamenie. Ale aj napriek celkovo štyrom etapovým prvenstvám zostal nakoniec Holanďan ďaleko za nimi. Na popredné priečky sa predrali Airat Mardejev a Eduard Nikolajev. Naposledy menovaný zvíťazil v šiestich etapách a už v polovici pretekov sa zdalo, že je na najlepšej ceste (po roku 2013) za ďalším víťazstvom. Avšak pre neho katastrofálna siedma etapa ho odsunula na pomyslenú striebornú pozíciu, vo vedení ho vystriedal Mardejev. A pred toho už sa Nikolajev nedostal, skončil o necelých štrnásť minút na 2. priečke. Víťaz predchádzajúceho ročníka Andrej Karginov ukoristil bronz.

Slováci Jaroslav Miškolci a Róbert Kasák obsadili 14., respektíve 29. pozíciu. V skupine rýchlych asistencií bol Kásák dokonca najrýchlejší (do cieľa dorazili dve posádky). „Je to fantastický pocit. Bolo to dosť náročné, najmä zo začiatku. Podarilo sa nám získať výrazný odstup od ostatných - až sedem hodín. Záver už bol horší, z vysokej nadmorskej výšky ma bolela hlava, ale aj tak sme dosiahli pekné umiestnenie aj celkovo," uviedol Kasák pre RTVS.

A ako sa skončila účasť českých reprezentantov? Aleš Loprais napriek víťazstvu v 7. etape z Iquique do Uyuni (premiérovým víťazstvom v „erzete" súčasne oslávil svoje 35. narodeniny) a mohutnému útoku na stupne víťazov skončil napokon štvrtý. „Nemám rád ,zemiakovúʻ medailu. Nie je to zlé, ale mohlo by to byť aj lepšie. Na druhej strane sme boli jedna z mála posádok, ktoré sa dokázali vkliniť medzi Kamazy. Z toho mám radosť. Verím, že do budúcna to posunieme na pódium a priamo na najvyššiu priečku," dodal Aleš Loprais, v tomto roku jazdiaci za farby holandskej stajne Veka.

Šiesta etapa sa stala labuťou piesňou posádky KM Racing Teamu a jediného kamióna LIAZ vo vytrvalostnej súťaži. Trojica Martin Macík jr./Miloslav Janáček/Michal Mrkva kvôli zadretému ložisku v diferenciáli neprešla niektorými kontrolnými bodmi a cieľom, za čo ju usporiadatelia vylúčili zo súťaže. „Výborným desiatym miestom v 6. etape sme sa museli s Dakarom 2015 rozlúčiť. To nám však dáva istotu, že sme schopní s maratónskou elitou v kamiónoch bojovať a že na budúci rok bude naše vystúpenie lepšie," vyjadril sa k neradostnej skutočnosti 25-ročný Macík.

Martin Kolomý skončil napokon siedmy. „Mali sme v priebehu Dakaru nejaké technické problémy a nehodu, aj tak sme však zostali v elitnej desiatke. Keď sa poobzerám okolo seba, sme tu jediný privátny tím s jedným súkromným kamiónom a to je obrovský úspech," dodal jazdec, ktorý svojho „Fatboya" poslal v 5. etape na bok. „Asi osemdesiat kilometrov sme sa v hroznom prachu držali za jedným z kamiónov. Rozhodli sme sa zariskovať a predbehnúť ho. Následne sa však ozvala veľká rana, Tatra vyletela do vzduchu a po dopade sme ostali ležať na boku," priblížil dramatické okamihy Kolomý.

Do prvej desiatky sa medzi značky Kamaz (ďalšiemu ruskému jazdcovi Sotnikovi patrila 5. priečka), Tatra a MAN (Holanďan Van Vliet skončil ôsmy) predralo aj Iveco (6. Stacey, 9. De Rooy) a MAZ. Bielorusi zajazdili v etape jedno druhé a dve tretie miesta a vôbec premiérovo od debutu v roku 2012 sú v TOP 10. Kategóriu kamiónov do desať ton ovládlo Hino Japonca Teruhita Sugawaru, najrýchlejším trojnápravovým kamiónom v cieli bol MAN španielskeho rutinéra Jordiho Juvanteny. Jedinou ženou v cieli v kabíne nákladiaka bola (v trucku Hino) Japonka Yoko Wakabayashiová, figurujúca na konečnom 32. mieste.