Autosportfoto

Miloš Ozimý odišiel ...

Keď sme pred 6 týždňami prijímali rozhodnutie o zrušení Rally Bojnice (11.- 12.7), bolo to neľahké a smutné. Nevedeli sme, že oveľa smutnejšia správa na nás ešte len čaká. Prišla nečakane dnes ráno. Miloš Ozimý, náš dobrý priateľ, manažér Petra Jureňu na pretekoch PAV, organizátor Rally Matador Tatry, bývalý člen Rally komisie SAMŠ nás po dlhej a ťažkej chorobe navždy opustil vo veku 43 rokov.

Všetkým, ktorí sme ho mali radi, bude chýbať jeho humor, jeho optimizmus, schopnosť okamžite pochopiť problém, ihneď reagovať a nájsť riešenie.

Prajeme úprimnú sústrasť všetkým najbližším

Česť jeho pamiatke

Gabriela Szczeczinová
Rally komisia SAMŠ



Posledná rozlúčka s Milošom Ozimým bude vo štvrtok 10.7.2008 o 16:00 hod. v Záriečí pri Púchove.



Každý človek má v živote aspoň jedného kamaráta, partnera, o ktorom vie, že je to spojenie na celý život. Žiaľ, moje partnerstvo s Milošom Ozimým sa skončilo príliš skoro. Zomrel, a to sme to chceli spolu potiahnuť ešte veľmi dlho...

Poznali sme sa už od detstva, veď sme vyrastali na jednej púchovskej ulici. Už vtedy sme sa skamarátili, aj keď sme ešte nemohli tušiť, čo s nami bude keď vyrastieme, kam bude smerovať náš profesionálny osud.

Strednú školu sme už robili každý inde. Miloš v Dubnici, ja v Púchove. A potom išiel Miloš ešte na vysokú dopravnú do Žiliny. Stále sme však vedeli o sebe, stretávali sme sa.

Naša profesionálna spolupráca sa začala v Matadore, hneď po tom, ako Miloš dokončil vysokú školu. Najskôr na oddelení dopravy, neskôr už na skúšobni plášťov. Teda na mieste, kde sa dalo veľa jazdiť a odkiaľ už bol iba krôčik k motoristickému športu. Tu sa začali napĺňať naše detské sny. Miloš najskôr spolupracoval s tímom Frankieho Vojtíška. Potom sa začala éra púchovského rallye tímu a okruhových pretekov, tam už som dostal aj ja šancu pomáhať.

Takto sme spolu začínali v motoristickom športe. A pred trinástimi rokmi sme začali jazdiť preteky do vrchu. Splnil sa nám sen, splnilo sa to, po čom sme obaja túžili od detstva na jednej púchovskej ulici.

Boli to krásne roky. Najskôr sme zbierali skúsenosti, potom už aj víťazili. Áno, píšem to v množnom čísle, víťazili, lebo bez zázemia, bez podmienok, ktoré mi Miloš ako skvelý manažér pripravil, by sme sa v Európe na najvyšší stupeň nedostali.

V posledných troch rokoch začal mať Miloš väčšie zdravotné problémy, na niektoré preteky s nami ani necestoval. Stále sme však boli v kontakte, stále bol dušou tímu. A keď som si vlani na jeseň preberal v Bratislave pohár za titul absolútneho majstra Európy, bol pri tom, radovali sme sa spolu.

Tohto roku mal prísť prvý raz na preteky do Pezinku, na Babu. Pripravili sme pre neho obytný automobil, aby mal zázemie, aby sa cítil dobre. Už to nestihne...

Miloš, boli sme skvelý tím a budeme aj naďalej. Bývanie na Babe budeš mať pripravené, aj keď si sa už nenávratne pobral iným smerom. Ja však viem, že sa na nás zhora pozeráš a kontroluješ, či je všetko v poriadku. Ver, že bude. Len Ty nám tu chýbaš...

Peťo Jureňa



Zbohom Miloš,
dnes sa lúčime s našim kamarátom.Vyslovujem úprimnú sústrasť všetkým pozostalím a verím, že Miloš si najde v tom motoristickom nebíčku svoj vysnený team. Zbohom Miloš...

Peter Mozola


So svojimi spomienkami na Miloša sa chce podeliť aj Vlado Bánoci, viceprezident SAMŠ, nestor slovenských rally:

Miloš nás všetkých častokrát niečim prekvapoval, či už vtipnou esémeskou alebo veselými bonmotmi pri stretnutí s ním. Teraz nás znovu prekvapil, tentoraz však prvykrát nemilo. Všetci sme vedeli o jeho dlhoročných zdravotných ťažkostiach, ale jeho životná sila, ktorá z neho sálala, nám nijako nenaznačovala takýto tragický koniec. Je to veľká strata, s ktorou sa budeme len ťažko zmierovať.

Miloša poznám od začiatku deväťdesiatych rokov, kedy si automobilový šport na Slovensku hľadal svoje miesto. Bol jedným z prvých členov rally komisie, viedol úspešný Matador rally team a aj keď sme na tratiach zápolili, pri riešení problémov rally športu sme aj jeho zásluhou vždy našli také riešenia, ktoré boli v prospech všetkých. Potom sa venoval pretekom do vrchu a práve minulý rok dosiahol to, po čom dlho túžil. Jeho tím, s Petrom Jureňom sa stal majstrami Európy. Na rally nezanevrel ale práve naopak, stal sa organizátorom najväčšej rally na Slovensku, ktorú dostal medzi známe v celej Európe (koeficient 10).

To je len veľmi stručný popis Milošovej činnosti v automobilovom športe. Ďaleko väčšie sú jeho zásluhy, ktoré nie sú hmatateľné. Vedel sa s každým porozprávať, vypočuť si každý názor, presvedčiť svojou prirodzenou autoritou všetkých o správnych postupoch, uzmieriť nepriateľov, zahnať každú roztržku. Až teraz si uvedomujem, že stretnúť sa s ním bolo vždy sviatkom, človek ostal naplnený pozitívnou energiou a problémy, ktoré ho trápili, už neboli.

Hlavne to, hlavne jeho životný optimizmus, ktorý šíril okolo seba, to nám bude veľmi chýbať. Žiť naplno za každých okolností, nehrať sa na niečo viac, povedať si svoj názor, vecne riešiť problémy, pomôcť, ... to sú základné odkazy tohto vzácneho človeka.

Vladimír Bánoci