Autosportfoto

Martin Koiš a jeho domáci Jankov vŕšok

Jankov vŕšok pripravil pre jazdcov náročnú trať, veľké horúčavy a napínavé súboje. Pre Bánovčana Martina Koiša to boli domáce preteky.

V triede E1+2000 nie je nuda: okrem fantastických poľských pretekárov ako Tomasz Nagórski a Andrzej Szepienec, sa k tradične rýchlemu Martinovi Koišovi pridal aj Igor Drotár. Práve s Prešovčanom sa Martin pasoval na trati po celý víkend. Sobota patrila talentovanému, domácemu matadorovi Koišovi, keď v súčte dvoch meraných jázd skončil pred Drotárom s odstupom 3,524 s. To všetko na kľukatej trati dlhej 3 700 metrov.

„Jankov vŕšok sú naše domáce preteky, takže je na vás kladený väčší tlak. Pred domácim publikom chceš zajazdiť čo najlepšie - lepšie, než kdekoľvek inde," začal Martin rozprávanie o svojom pretekárskom víkende pri obci Uhrovec. Teplota v autách sa vyšplhala na takmer 60 stupňov Celzia. Keď ste už zabalený v kombinéze, s prilbou na hlave, sústredíte sa na jediné: na čo najlepší výsledok.

Horúce prostredie je problémom aj pre techniku: „Vzduch, ktorý turbo nasáva, je horúci a znižuje výkon. Druhá vec sú pneumatiky, ktoré pri tých teplotách odchádzajú podstatne rýchlejšie. Auto sa od polovice trate šmýka. Jankov vŕšok je technický, je tam veľa zákrut, čo je na spotrebu gúm skutočne náročné," charakterizoval Martin podmienky na trati.

Ako hodnotí svoj sobotňajší výkon? „Sobota bola špičková, aj keď tie časy nezodpovedali tomu, čo sme jazdili pred rokom. Chcel som si vylepšiť rekord, no z nejakého dôvodu to tentokrát nevyšlo."

Dva voľné tréningy a dve merané jazdy zažili jazdci ako v sobotu, tak v nedeľu. Každý deň sa teda hodnotil zvlášť, súčtom oboch meraných jázd. Po úspešnej sobote však prišla nešťastná nedeľa. Hovorí opäť Martin Koiš: „Na poslednej meranej jazde mi zhruba v polovici trate utrhlo pravú, prednú polos. Najrýchlejší úsek som teda išiel „polozadným" náhonom. Na rovine to tak nevadilo, no v zákrutách to bolo hrozné. Hlavne, že sa tá polos nezamotala medzi kolesá... V nedeľu Igorovi nevyšla prvá jazda a mal som naňho k dobru nejaké 3 sekundy. V druhej jazde obul kopcové sliky a v spojení s mojou poruchou som naňho stratil vyše päť sekúnd, čo v konečnom hodnotení dňa znamenalo celkovú stratu dvoch sekúnd."

Slovo na záver prenecháme opäť Martinovi, ktorý vie, že niekto musí končiť aj druhý, aby existoval víťaz. Vie, že ďalšie preteky budú náročné, so silnou konkurenciou. Filozofiu má však jasne určenú: „Preteky mimo Slovenska sme vynechali a o to viac sa snažíme na každom domácom podujatí jazdiť na maximum."

Martin Trenkler/RPM