Mário Csente verí v prelomenie tohtoročnej smoly
Písal sa rok 2003 a za oknami pomaly ale iste hlásila svoj príchod jeseň. Pre fanúšikmi rally športu na Slovensku chystal organizátor predposlednú súťaž toho ročnej sezóny rally, ktorou mala byť IV. Rally Šped Trans Hurbanovo. V zozname prihlásených, okrem známych mien nielen zo Slovenska, ale aj Čiech figurovala aj absolútne nová, nikým nepoznaná posádka z neďalekého Komárna v zložení Mário Csente - Jozef Kertész. Svoj debut si mali užiť v spolupráci s vozidlom Peugeot 205 1,6 GTi zaradenom do triedy HR2. Napriek množstvu odstúpených posádok, ktoré prekvapila miestna šotolina sa už spomínaná posádka neustále na trati držala, až dorazila až do cieľa. Výsledkom bolo víťazstvo vo svojej triede a chuť v tomto nádhernom športe pokračovať aj naďalej.
S pribúdajúcimi „ostrými" kilometrami postupne rástli nielen skúsenosti, ale aj chuť vyskúšať inú, dovtedy nepoznanú techniku. A tak postupne prišiel po Peugeote rad aj na vozidlá Seat Ibiza, Honda TypeR až nakoniec Mário Csente od roku 2007 zakotvil pri štvorkolke v podobe Subaru Impreza. Samozrejme, počas rokov o ktorých sme už hovorili, prešiel Mário viacerými zmenami, či už to bolo na postoch mechanikov, ale zmeny sa nevyhli ani horúcemu sedadlu spolujazdca.
Najmarkantnejšie zmeny však prišli práve na poste spolujazdca až v minuloročnej sezóne. Najskôr si Mário vyskúšal ako chutí diktát od Vlada Lieskovca, prezívaného Kuňas.
„Na prvej súťaži to fungovalo dobre, ale už na druhej to nebolo ono, akosi sme si nerozumeli čoho dôsledkom bola aj naša havária," rozhovoril sa Mário Csente.
V tohtoročnej sezóne práve kvôli absencii spolujazdca Mário prvú súťaž sezóny vynechal, na druhú, ktorá sa konala v Prešove si vedľa neho sadol Marián Hrinko. Všetko fungovalo od začiatku dobre, chybička krásy bola v nefunkčnom servo riadení, napriek tomu táto dvojica prešovskú súťaž dokončila. Po Prešove nasledovala spoločná slovensko - maďarská súťaž Salgo Gemer Rally. Tu už Mário s Mariánom nastupovali ako zohratá dvojica. Napriek drobnému „tukancu" v prvej rýchlostnej skúške išlo všetko ako po masle až dovtedy kým ich na prejazde medzi rýchlostnými skúškami jeden z maďarských jazdcov „nevystrelil" z trate a v prilahlom rozmočenom teréne skončili uväznení dlhých dvadsaťpäť minút. Samozrejme s dobrým umiestnením sa museli rozlúčiť a keď sa ku tomu pridružilo ešte odstúpenie Mariána Hrinka zo súťaže, Mário si mohol zbaliť veci a cestovať predčasne domov, samozrejme s vidinou hľadania ďalšieho spolujazdca. Toho našiel v osobe Maďara Istvána Juhásza. Tí, ktorí Mária poznáte si určite poviete žiaden problém. Mário predsa pochádza z Komárna, po maďarsky hovorí perfektne, István je skúsený spolujazdec, úspechu už nič nestojí v ceste. Avšak asi málokto z nás doteraz tušil, že všetci doterajší spolujazdci Máriovi diktovali výhradne po slovensky.
„Jóóój, po tom ako som sa s Istvánom dohodol som nevidel žiaden problém, prišli sme však na prvú spoločnú súťaž a pri písaní rozpisu som naraz zistil, že niektoré výrazy, ktoré pri jazdení rally v slovenčine bežne používam, v maďarčine absolútne netuším ako sa povedia. Samozrejme začala akási improvizácia, našťastie sme sa veľmi rýchle navzájom pochopili a všetko zrazu fungovalo. Bol som veľmi spokojný, že som konečne našiel spolujazdca, s ktorým si rozumieme, do toho však prišli technické problémy s našim Subaru. Povedali sme si nevadí, ideme ďalej. Ale opäť zlyhala technika. Na rally v Poľsku smola pokračovala, akurát to teraz bolo nedorozumenie v našom rozpise a skončili sme mimo trať. Na ďalší deň sme opäť nastúpili do súťaže, teraz nás však sklamal motor. Dúfam, že už tej smoly bolo na jednu posádku dosť a bol by som strašne rád, ak by sa nám konečne podarilo v Košiciach vidieť cieľ súťaže, prosím držte nám palce," vylial si akýsi žiaľ na duši Mário Csente.
Čo dodať záverom ? Máriovi s Istvánom držíme v Košiciach palce, aby sa im už konečne po takej dlhej smole podarilo dôjsť až do cieľa Rally Košice. Ak sa im spoločne pri tom zadarí aj dobrý výsledok, bude to iba plus, ale hlavne by táto dvojica potrebovala na ukľudnenie mysle dojazdiť súťaž až do konca.