Autosportfoto

Košická Highway to hell!

To, čo topoľčianskej posádke úradujúcich majstrov Slovenska pripravil 50. ročník Rallye Košice, to nevymyslíš. V obidvoch súťažných dňoch už siahali po víťazstve, no napokon sa museli uspokojiť s druhým, respektíve tretím miestom.

Azda nič výstižnejšie necharakterizovalo uplynulú košickú rely, ako keď rozvášnený Ford Fiesta RS WRC bratov Melichárekovcov vyrážal zo servisu do rozpáleného pekla súťaže za zvukov vypaľováku AC/DC „Highway to hell“. Nepríjemne vysoké teploty, vysoká vlhkosť a ťažké rozbité úseky sa s posádkami vôbec nemaznali. Slovákom sa navyše do boja o majstrovské body „plietli“ do cesty aj silné poľské posádky, ktoré sa okrem poľského majstráku nelogicky prihlásili aj do toho nášho.

Súťaž štartovala v sobotu popoludní, počas najvyšších teplôt. „Začali sme pozvoľna. Oťukávali sme seba i podmienky. Poľská konkurencia išla naozaj rýchlo. Vidno, že sú vyjazdení. Na tom dvojkilometrovom šotolinovom úseku na Bogote sme s nimi nedokázali držať tempo, no nemalo zmysel riskovať hneď v úvode,“ sumarizoval priebeh prvej sekcie súťaže Jaro Melichárek. Pred druhou sekciou mechanici MELICO RACING tímu doladili nastavenie, a chvíľu sa zvažovalo aj obutie. V servise v Košiciach totiž posádky mierne postrašila letná búrka. Na trati však ostalo sucho.

V druhej sekcii Jaro s Erikom skúsene kontrolovali situáciu, no boli pripravení zareagovať na nečakaný priebeh udalostí. A ten sa aj dostavil. Pred záverečnou ereskou na mestskom okruhu už topoľčiansky Ford Fiesta RS WRC strácal iba necelé tri sekundy na aktuálneho lídra. „Je to hrateľné,“ veril si Jaro, ktorý stihol doladiť nastavenie a sebavedomo vyrazil na divácku eresku okolo OC Optima. „Neurobili sme žiadnu chybu a všetko fungovalo,“ krútil hlavou Melichárek, keď zistil, že mu v cieli chýbalo na víťazstvo v prvom súťažnom dni mizerných sedem desatín sekundy! „Na okruhu sme dobehli Grzyba práve pred šotolinovou časťou trate. Takmer sme museli zastaviť, lebo pre prach sme vôbec nič nevideli! Tam sme stratili rozhodujúcich pár sekúnd, ktoré nám napokon chýbali. Mrzí to, ale musíme to prijať. Zajtra je nový súťažný deň,“ neskrýval sklamanie Erik, pretože tých sedem desatín znamenalo pätnásť cenných bodov vo vyrovnanom súboji o priebežné vedenie v šampionáte.

Letné búrky hrozili aj v priebehu druhého súťažného dňa. V noci na nedeľu prudko zapršalo a ešte prejazd na prvý úsek v Herľanoch bol poriadne mokrý. Bolo treba zvážiť obutie a nastavenie na ostré kilometre. „Ráno bolo neisté. Každý váhal s obutím. Na základe dostupných informácii sme sa však rozhodli pre tvrdšiu suchú zmes, a to sa ukázalo ako správna voľba,“ vysvetľuje Jaroslav Melichárek. Úseky v Herľanoch aj Regete prekvapivo rýchlo vyschli. „Štart do Regety sa odložil asi o desať minút, pre spadnutý strom. Vyrazili sme však naplno. Regeta kopala, šmýkala sa a vôbec som z nej nemal dobrý pocit. V cieli nás však prekvapil čas, ktorý znamenal vedenie a dobrý základ do zvyšnej druhej sekcie.“

Na Herľanoch 2 si Melichárekovci upevnili vedenie a na záverečnej Regete už len stačilo udržať pozíciu a dôjsť do cieľa. Lenže v Košiciach sa znova potvrdila stará nekompromisná pravda – súťaž končí až v cieli! „Asi v polovici posledného úseku sme dostali defekt! Nebolo kedy zastaviť a tak sme už skúsili dôjsť do cieľa s defektom. Koleso bolo na franforce, no auto sme našťastie nepoškodili. Strata cez minútu však znamenala, že sme prišli o isté víťazstvo a klesli na tretie miesto v druhom súťažnom dni. Mali sme to rozbehnuté na pekný výsledok v silnej konkurencii, no bohužiaľ to dopadlo inak. Samozrejme, že to trochu zamrzí, ale taký je šport. Ideme ďalej. Dôležité je, že sme takmer úplne zmazali stratu, ktorú sme získali odstúpením v Tatrách. Všetko je tak znova otvorené a budeme bojovať až do konca,“ zhodnotil Jaro Melichárek, ktorý nezabudol ani na usporiadateľov. „Gratulujem usporiadateľom, že sa im vydarila oslava 50-ročného jubilea rely v Košiciach. Boli to pekné preteky a verím, že sa im podarí tradíciu udržať aj naďalej.“