Autosportfoto

Kamióny: Najdramatickejší súboj v histórii

Tedom Truck Team: Macík uvedie na dakarskú scénu ďalšieho českého výrobcu.
Päťnásobný účastník Dakarskej rallye Martin Macík, ktorého sme boli zvyknutí vídať za volantom kanárikovo žltého vozidla LIAZ – ten vypiplal a dotiahol do veľmi konkurencieschopného stavu – chystá v jubilejnom 30. ročníku premiéru úplne nového „špeciálu“ Tedom pre čerstvo ustanovenú kategóriu Superproduction. Pretekársky kamión nového českého výrobcu, ktorý nadväzuje na tradíciu známej automobilky LIAZ a ďalej ju rozvíja, bude akousi vstupnou bránou českej značky dať ju v známosť aj na zahraničnej scéne. Do spomínaného „špeciálu“ Tedom sa popri ňom na horúce sedadlo navigátora posadí trojnásobný dakarský víťaz (z rokov 1994, 1999 a 2001) Josef Kalina a nováčik Jaroslav Valter. Motor je v novom trucku podľa voľnejších predpisov posunutý o ďalších 400 mm dozadu. Pýchou je 16-stupňová prevodovka ZF a rozvodovka Steyr, nové rozmiestnenie komponentov prispieva k priaznivejšiemu rozloženiu hmotnosti medzi prednou a zadnou nápravou. „Na novom kamióne využívame toho, čo sa nám na Dakare najviac osvedčilo,“ hovorí Martin Macík. Novinkou je úprava karosérie, u tej má totiž už pôvodná kabína Fox výhodu v podobe ľahkej, ale pevnej hliníkovej kostry potiahnutej nalepenými plastovými panelmi.



Macík ide ešte ďalej a plast nahrádza húževnatým, pevným, tvrdým a pritom super ľahkým kevlarom. Z neho sú vyrobené aj boky nadstavby, ktorú tvarovo kopírujú blatníky a bok kabíny. „Vzhľadom k tomu, že kamión doposiaľ nie je homologizovaný, nemali sme možnosť väčšieho testovania, ale ihneď po dokončení prípravy Liazu vyrazíme na testovanie do tuniskej púšte. Napokon, ako posledné dva roky. Po každýkrát sa nám to osvedčilo,“ dodá muž, ktorý sa za päť rokov nielen naučil s nákladnými autami jazdiť, ale naviac v sebe objavil vášeň k ich stavbe. Päťkrát prestavaná stará Liazka 111.154 už rozhodne nevyzerá že by patrila do starého železa. Za jej volantom si v triede produkčných kamiónov odbije „ostrú“ pretekársku premiéru Marek Spáčil, ktorému budú sekundovať „starý“ dakarský vlk Jiří Žák a debutant Zdeněk Němec. Ich kamión je vybavený inovovaným systémom centrálneho dofukovania kolies a čaká ho zástavba reparovaného motora Tedom/LIAZ. Obidva kanárikovo žlté kamióny sa predstavia v jednotnom tíme i farbách za doprovodu osvedčenej asistenčnej Liazky trojlístku Martin Kolomý, Jiří Čáp a Jan Bervic. Pripomeňme, že v poslednom ročníku sa tím Martina Macíka priebežne držal na vynikajúcom 7. mieste, ale o dobytie dakarských brán a solídneho umiestnenia ho pripravilo prasknuté tesnenie pod hlavou valcov motora. Behom dňa voľna poruchu síce odstránil, nenašiel však dostatok motivácie k tomu pokračovať – hoci aj v hĺbke štartového poľa.



Kopřivnická Tatra zastúpená po rokoch hneď niekoľkými kamiónmi.
Na štart do Lisabonu sa z továrne pod Beskydami v Kopřivnici vydá hneď niekoľko tatroviek. Tatra Loprais Team vysiela na štart opäť dva kamióny – s pohonom 4×4 a 6×6. Legendárny Karel Loprais sa po vlečúcich sa problémoch s chrbticou už po druhýkrát vydá v ústrety africkému dobrodružstvu len ako pozorovateľ a člen novinárskeho tímu. Pritom vyvrátil fámy o tom, že s pretekaním definitívne končí: „Je to nezmysel. Nikdy som neprehlásil, že definitívne končím. Stále verím, že sa stav chrbtice zlepší natoľko, aby som ešte Dakar mohol ísť v pretekárskom kamióne. V jubilejnom tridsiatom ročníku to nebude, čo ma mrzí, ale taký je život. Pôjdem s doprovodným novinárskym Nissanom. Chcem byť stále u toho. Doma by som Dakar prežíval hrozne, nebolo by so mnou k vydržaniu.“ Jednotkou tímu je samozrejme Aleš Loprais s Petrom Gilarom a Ladislavom Lálom, ktorý k ním prestúpil z konkurenčnej Tomečkovej Letka Racing stajne. S druhou štvorkolkou by ich mali s najnutnejším náradím a náhradných dielcov „na dostrel“ prenasledovať Milan Holáň a Michal Ptáček. Tí však v štartovacej listine chýbajú. Lopraisov tím rieši dilemu nasadenia dvoch kamiónov už piaty rok, ale zakaždým sa vždy niečo postavilo proti. S legendárnou šesťkolkou, ktorá pamätá snáď všetky štarty Karla Lopraisa (svoj prvý Dakar absolvovala už v roku 1987, osemkrát dokonca pretekala – a niekoľkokrát taktiež vyhrala triedu pohonu troch náprav. Roky je kráľovnou doprovodného konvoja, pretože tak dôstojný koráb v ňom nemá nikto) pôjde Leo Loprais s Petrom Hamerlom, ktorý sa na Dakar vracia po štvorročnej absencii. „Tretie miesto pri prvom štarte je skvelý výsledok,“ hovorí o svojom nasledovníkovi Alešovi Lopraisovi jeho strýko Karel. „Ja som pri premiére takého umiestnenia nedosiahol, a to som mal s kamiónom viacej skúseností, aj keď vtedy to bolo trochu iné. Jazdecky a svojim prístupom má na to, aby raz Dakar vyhral,“ dodal tohtoročný držiteľ Ceny Zděnka Vojtěcha za celoživotné zásluhy a prínos českému motoristickému športu. Podľa slov minuloročného debutanta za volantom žltého kamióna štartového čísla 512, ktorý svoju narastajúcu formu na Dakare 2007 potvrdil prvým etapovým víťazstvom pri vjazde na senegalské územie, je predovšetkým udržať rodinnú tradíciu: „Meno Loprais má na ‚Dakare‘ zvuk. Máme ťažkých súperov v Kamazoch, Ginafoch, DAF-och, MAN-och i tatrovkách. Kandidátov na stupne víťazov je mnoho, ale my chceme jazdiť vpredu,“ hovorí Aleš Loprais. „Budeme sa biť o čo najlepšie umiestnenie,“ dodá s presvedčivou lopraisovskou istotou.



Horúčkovité prípravy prebiehajú aj v tíme Tomáša Tomečka. Do boja na špici kategórie chcú za farby Letka Racing tímu „prehovoriť“ aj jeho dve tatrovky. Vlani obe potrápila Achillova päta, teda ukrútené hnacie hriadele, ale posádky sa nevzdali. Zatiaľ čo s jednou Tatrou De Azevedo skončil piaty (podával vyrovnané a kvalitné výkony, ale o lepšie umiestnenie ho pripravila snáď až príliš razantná jazda na hranici možností vozidla a z nej vyplývajúce technické problémy – opäť zlomený hnací hriadeľ), na Tomečka s druhou „osemstopätnástkou“ ostala 11. priečka. Na to, že Tomeček už v úvodnej etape obdržal po stominútovej strate aj päťhodinovú penalizáciu, ktorá ho pripravila o boje v prvej desiatke, to bol heroický výkon. Pustil sa však do stíhacej jazdy („Rozhodne sme nechceli hodiť flintu do žita,“ povedal neskôr) a výsledkom bola hranica TOP 10. Škoda nevyrovnanosti výsledkov v jednotlivých etapách, v ktorých striedal vynikajúce okamihy s drobnými výpadkami. Posádku však tešila najmä bronzová priečka Aleša Lopraisa i piaty absolútny čas tímového druha De Azeveda: „Urobili sme dobrú reklamu značke, ktorá je na Dakare pre Kamazy, MAN-y či Ginafy stále silnou konkurenciou,“ dodal. Popri ňom a skúsenom navigátorovi Vojtěchovi Morávkovi (ktorý sa postaví na štart svojho štvrtého „Dakaru“) sa v posádke na poste mechanika objaví aj šéfkonštruktér kopřivnickej Tatry Radek Šmolka, ktorý si odbije premiéru. Zatiaľ čo oni pôjdu v tradičných modrostrieborných farbách Livescore, druhý „ostrý“ kamión (za olejársku firmu Petrobras) povedie Brazílčan André de Azevedo spoločne s krajanom Maykelom Justom a českým pretekárom na poste tradičného mechanika Jaromírom Martinecom. K ich príprave Tomáš Tomeček uviedol: „Aj keď sme zásadnú úpravu v podobe posunutia motora o 400 mm dozadu previedli len na jednom tímovom pretekárskom vozidle, na Tatre Andrého Azeveda, i modrostrieborný truck doznal niekoľkých úprav. Orientujeme sa predovšetkým na ich otestovanie.“ S ďalšou štvorkolkou T 815 4×4 pôjde s jednoznačne asistenčným úmyslom Petr Vodák. Po prvýkrát v histórii by mal Slovensko reprezentovať aj kamión – vo farbách Slovnaftu ako asistencia trojlístka našich motocyklistov Katriňák – Jakeš – Figura. Meno značky, ktorá má na svojom konte šesť zlatých, päť strieborných a sedem bronzových medailí? Ako inak – Tatra.

Kamióny: Najdramatickejší súboj v histórii, MAN obhajuje.
Sto kamiónov – to je štvrtý najväčší počet v doterajších piesočných zápoleniach! (V rokoch 1988 a 1991 štartovalo 109 truckov, roku 1992 ich bolo 102.) Novovytvorená trieda Superproduction sľubuje najdramatickejší súboj v doterajšej histórii, bezpochyby budeme svedkami ročníka pravého pretekania! Kedysi sa jazdilo na výdrž, tentoraz budú zrejme hrať úlohu aj minúty. Dvanásť značiek je na štarte, reálne vyhliadky zabojovať o TOP 10 má minimálne päť z nich. Mníchovský MAN bude z posledného „vydania“ obhajovať prvenstvo a jeho farby bude reprezentovať predovšetkým Holanďan Hans Stacey, ktorý z posledných troch štartov si dvakrát domov odniesol cenný kov (v roku 2006 skončil druhý). Dakarský šampión z roku 2007 sa v priebehu roka síce nechal počuť, že už dosiahol maximum a na „Dakare“ ho nikto nikdy neuvidí (údajne pre pracovnú zaneprázdnenosť – podniká ako veľkoobchodník s mazivom), ale svoj odchod do „dakarského dôchodku“ napokon prehodnotil a na lisabonskom Beléme tak začne písať svoj ďalší dakarský príbeh. Stajňa podporovaná softvérovou spoločnosťou Exact nasadí do preteku celkovo štyri kamióny, v triede Superproduction dvojicu ešte výkonnejších „špeciálov“ MAN TG-S a dva „klasické“ trucky v triede Production.



Dvojkou stajne je opäť Francúz Philippe Jacquot (posledne vyhral 14. etapu a došiel na šiestej priečke) – obom bude „na dostrel“ Nemec Franz Echter (ktorý vlani uzatváral prvú desiatku) a Holanďan Geert Verhoeven. V prípade núdze musí byť okamžite k dispozícii trojica doprovodných strojov MAN. V „ostrom“ preteku sa ich celkovo predstaví až tridsaťštyri! Medzi nimi nechýba najznámejšia truckerka „Dakaru“ – Portugalčanka Elisabete Jacinto (jej cieľom je presadiť sa v produkčnej kategórii), víťaz Dakaru 1997 Johann-Peter Reif z Rakúska či trojlístok Robert Randýsek – Zdeněk Pořízek – Petr Zábranský českej stajne OffROADSPORT CZ.

Kamaz: Rusi myslia na odvetu!
Nové kamióny predstaví aj ruská zborná. V poslednom ročníku kamióny Kamaz vyhrali iba dve etapy (MAN ich mal na konte šesť), získali hneď niekoľko rovnocenných súperov a bude na nich, či dokážu doposiaľ neporaziteľnú koncepciu typu 4 911 posunúť na kvalitatívne vyššiu úroveň. Pochopiteľne myslia na odvetu. Sú najúspešnejším tímom v celej histórii (na konte majú sedemkrát zlato, štyrikrát striebro, štyrikrát bronz) a neraz už síce prišli o isté víťazstvo, ale dokázali poraziť aj neporaziteľné – napríklad v roku 1991, keď tri šesťkolesové valníky po nehoráznych problémoch favoritov (Perlini a Tatra) skončili na druhom, treťom a šiestom mieste – pričom kraľovali v triede pohonu 6×6! „Cár Vladimír“ (ako Vladimíra Čagina v kuloároch prezývajú) na posledný ročník nespomína veru najveselšie: svoje účinkovanie ukončil veľmi nepeknou haváriou. Na 292. kilometri piatej etapy v 120 kilometrovej rýchlosti v prašnom prostredí spoločne so Semjonom Jakubovom a mechanikom Sergejom Savostinom prehliadli sériu terénnych vĺn a „išli cez búdu“. Navigátora Jakubova a mechanika Savostina vytiahli z úplne zničeného kamióna tímoví kolegovia, Čagin ostal celkom zaklinený v poohýbaných trubkách pevnostnej klietky (práve vnútorný ochranný rám mu zachránil život), z ktorej ho vyslobodili až po niekoľkých hodinách. Záchranári ho museli doslova vystrihnúť zo zdemolovanej kabíny!



„Jeho stroj bol zničený. Nič a nikto mu už nemohol pomôcť pokračovať ďalej,“ uviedol v cieli takmer tragickej „erzety“ Hugo Duisters z konkurenčného kamióna Ginaf. Posádka bola ihneď prepravená helikoptérou do nemocnice na Kanárske ostrovy. Čagin utrpel vážne zranenie hlavy, pomliaždeniny končatín a zlomeninu nohy. Zdalo sa, že Dakar 2008 bude bez päťnásobných víťazov... Čiastočne aj áno – k Čaginovi si do kabíny jedného z trojice „špeciálov“ totiž okrem verného Savostina prisadne Eduard Nikolajev, ktorý tak nahradí riaditeľa stajne Jakubova. Po ročnej pauze sa vracia Fidarus Kabirov, a to vo víťaznej zostave spred troch rokov (Aydar Beljaev, Andrey Mokejev). Trojkou bude vlani v cieli druhý Ilgizar Mardejev (s novými spolujazdcami Viatcheslavom Mizyuaevom a Andreyom Karginovom).



Holanďania: Ginaf i DAF pomýšľajú na pódium.
Holandská automobilka DAF oznámila koniec svojich aktivít v smere k Rallye Dakar, avšak iba čo sa týka pretekárskych motorov materskej automobilky. Tieto aktivity sa týkajú predovšetkým ich vývoja pre tímy Jana De Rooya a Hansa Bekxa. Stalo sa tak po tom, čo sa kamióny DAF v rokoch 2002 – 2007 presadili na stupne víťazov iba jedenkrát. Najväčším úspechom De Rooyovej stajne po come-backu Jana – ktorý sa v 24. ročníku vrátil po štrnásťročnej pauze – bolo tretie miesto jeho syna Gérarda z roku 2004. O rok neskôr ich krajan Hans Bekx síce došiel do Dakaru druhý, ale v cieli bol vylúčený. Tieto negatívne výsledky sa dostavili napriek vynikajúcim výkonovým predpokladom a skvelému ekonomickému zabezpečeniu zmluvných tímov.



Jan De Rooy je veľkou postavou dakarských dejín (na štarte sa po prvýkrát objavil už vo štvrtom ročníku – s ťažkým trojnápravovým vozidlom DAF NTT 2800 skončil hneď na treťom mieste). Pre jubilejný ročník sa rozhodol, tak ako už posledne, zostať u osvedčeného základu kamióna Ginaf X 2222 s nezávislým zavesením kolies, ale s vedomím konca podpory DAF-u testovať motory CAT, Iveco a MAN, čo nové pravidlá umožňujú. Voľba napokon padla na Iveco Cursor o objeme trinásť litrov a výkonu 800 konských síl – možno aj vďaka určitému sponzorskému príspevku či počínajúcej väzbe De Rooyovej firmy De Rooy Transport na túto automobilku. Tímu tiež skončila podpora od tabakovej firmy Gauloises, a tak sa na Dakare 2008 objaví v nových farbách. Jana a Gérarda doplní v (niekedy nedocenenej) úlohe rýchlej technickej pomoci tradičný servisman Belgičan Hugo Duisters. Pripomeňme že podobne ako Jan De Rooy, tak i on – ale aj spomínaný Hans Bekx – posledne už v prvej európskej etape inkasovali päťhodinové penalizácie a výsledkovo boli odpísaní.



Výpočet posádok holandskej značky (ktorá v roku 2007 kraľovala hneď v štyroch „erzetách“) však zďaleka nekončí – práve naopak. Tá bude mať tretie najsilnejšie zastúpenie prostredníctvom hneď desiatich truckov! Invázia v podobe továrenského Ginaf Rally Power tímu sa týka najmä „špeciálov“ (poháňaných však motormi CAT) Wulferta Van Ginkela. Ten prišiel v 29. ročníku o bronz v hodine dvanástej – zatiaľ čo v záverečnej šestnásťkilometrovej „rýchlostke“ okolo Dakaru ostatní konkurenti mávali divákom, on hodlal zlikvidovať náskok Tatry Aleša Lopraisa päť a pol minúty. Žiaľ 720 sekúnd nerozhodlo v prospech Ginafu. Jeho, ako aj krajana Marcela Van Vlieta (ktorý k nemu prestúpil po rozpustení tímu DAF Hans Bekx Team Sport) doplní skúsený dakarský veterán Anne Kies (práve on v roku 1994 priviedol značku Ginaf na štart – so sériovým valníkom 4×4 vybojoval v cieľovom Paríži vynikajúce štvrté miesto). Popri bohatej zásobárni asistenčných kamiónov tímu nebudú chýbať (na rozdiel od Arjana Brouwera, ktorý v 29. ročníku skončil ôsmy) ani Rob Vink či niekdajší vodič kamiónov Mitsubishi Ahmed Benbekhti. Hans Bekx predal svoje DAF-y a dva z nich budú nasadené na Dakar tímom Van Deijne. Bekx sám však bude jeden z DAF-ov pilotovať v tíme Dakarsport.com, spoľahnúť sa však môže už iba na reparovanú staršiu techniku.

Slovák Pavel Fasko tentoraz v mercedeske.
Aby náš výpočet štartujúcich značiek dosiahol spomenutého čísla dvanásť, musíme spomenúť ďalšieho súpera nabitého najmodernejšou technikou – japonské Hino. Otec Yoshimasa i syn Teruhito Sugawarovci nikdy nepatrili k vysloveným favoritom, ale zakaždým neváhali chyby svojich súperov tvrdo trestať. Najmä vďaka nim má táto značka na svojom konte jednu zlatú, šesť strieborných a dve bronzové medaily! Posledne boli nútení ustúpiť mamutej sile tímov MAN, Kamaz, Tatra a Ginaf (Teruhito skončil deviaty, Yoshimasa dokonca trinásty). Obaja viac-menej veria, že ich síce výkonovo slabšie, zato kompaktnejšie a obratnejšie „špeciály“ Ranger Pro FT v prípade problémov všetkých favoritov (tak ako tomu bolo v roku 2005) prehovoria k najvyšším métam. Sugawara senior po štvrťstoročí obetovanom tomuto preteku pritom po skončení Dakaru 2007 vyhlásil svoj definitívny odchod do „dakarského dôchodku“. Ako vidieť, nehovoril pravdu. „Je to správny chlap,“ hovorí o ňom Karel Loprais. „Veľakrát bol druhý, nikdy nevyhral. Išiel všetko, od motoriek po kamióny. Je to lišiak. Keď my sme sa hrabali z piesku, on to inde preskákal. Klaniam sa pred ním,“ dodá na adresu japonského súpera i kamaráta „Monsieur Dakar“. Pripomeňme, že Joshimasa Sugawara v priebehu svojej dvadsaťpäťročnej účasti štartoval dvakrát na motocykli (1983, 1984 – ani raz nedokončil), sedemkrát v osobnom aute (1985 až 1991 – až na siedmy a desiaty ročník vždy do Dakaru došiel) a šestnásťkrát v kamióne (od roku 1992 doposiaľ – vždy preteky dokončil).



Taliansky koncern Industrial Vehicles Corporation nasadí do boja o TOP 10 predovšetkým už opäť vylepšený deväťtonový kamión so silným motorom Cursor a masívnejším podvozkom, ktorý znovu povedie Giacomo Vismara. Víťaz „ťažkej väzby“ z Dakaru 1986 posledne síce „uviazol“ až na 12. pozícii, tomu však dopomohol (po odchode dvoch legiend motoristického športu Fína Aléna a Taliana Biasiona; ktorí za Iveco jazdili v rokoch 2005 a 2006) podstatne menší rozpočet a tým aj obmedzená možnosť truck výrazne zrýchliť. Vismara je však jazdcom, ktorý vie urobiť poriadny rozruch v elite a siahnuť si na medailu. S ďalším turínskym kamiónom pôjde známa 34-ročná Talianka Luise Trucco, ktorá posledne obsadila 24. miesto, ale ako žena za volantom nákladiaka skončila druhá.

Slávna éra značky s trojcípou hviezdou v znaku (firma Mercedes Dakarskú rallye päťkrát vyhrala, dvakrát skončila druhá a štyrikrát tretia) je síce už dávno v prepadlisku dejín najslávnejšieho preteku sveta, ale stále sa s ňou počíta ako s výrobcom, ktorý dokáže poskytnúť odolné, spoľahlivé, no predovšetkým veľmi rýchle asistencie. A druhý najsilnejší počet (22 truckov) je toho dôkazom! Najväčšie ambície si pred štartom dáva Španiel Pep Vila, ktorý s dosť svojrázne postaveným Mercedesom (i keď s dosť svojrázne vyloženými technickými pravidlami) o drvivom výkone motora vlani čeril vodu už v úvode (odmávli ho však na 15. priečke). Pre túto značku sa napokon rozhodli ako jazdec okruhových pretekov ťahačov Joseph Adua, tak aj náš Pavel Fasko, opäť štartujúci v posádke maďarského tímu MOL. Popri deviatich nákladných autách Renault (z ktorých sa najviac vymyká známy francúzsky „kamionár“ Gilbert Versino) sa po niekoľkoročnej pauze na „Dakar“ (prostredníctvom dvoch kamiónov) vracia švédska Scania, ktorá posledne došla v klasifikácii (v roku 1997) na 22. priečke zásluhou Francúza Michela Saumeta.