Autosportfoto

Josef Kalina: „Dakar“ už nikdy nebude tým, čím býval

Ing. Josef Kalina (59) je nielen jedným z priekopníkov účasti československých kamiónov LIAZ a Tatra na Dakarskej rallye a jej pamätníkom. Je to aj vynikajúci navigátor a jej trojnásobný víťaz (z rokov 1994, 1999 a 2001).

                                                                                                       

Čo pre vás znamená spojenie Južná Amerika a „Dakar“?
"V prvom rade ide o núdzové riešenie. Ono nič iné organizátorom nezostalo. „Dakar“ je spojený tradične s Afrikou, so Saharou, s frankofónnym vplyvom. Francúzska organizácia vo „francúzskej“ Afrike. Francúzi tam vždy jazdili akoby domov. Po zrušení „Dakaru“ 2008 sa Južná Amerika javí byť okrem núdzového aj ako atraktívne riešenie. Zvlášť pre ľudí, ktorí v týchto končinách ešte neboli. Podľa môjho názoru, ak sa to organizátorom na juhoamerickej pôde podarí – že teda nebude to finančne preexponované a bude to pekný pretek, môže to po „Dakare“ v Afrike získať nástupnícku tradíciu. Alebo potom sa to zapíše len ako atraktívna novinka, ktorá skončí rovnako ako niekdajšia Rallye Paríž – Kapské Mesto v roku 1992. Otázkou tiež zostáva, či sa situácia v Afrike zmení natoľko, že by sa tam „Dakar“ mohol vrátiť. Ale nech už usporiadatelia vymyslia akékoľvek alternatívy, nikdy to už nebude tak významná destinácia preteku ako v Afrike na Sahare."
                                                                                            

Máte už zhruba predstavu, čo vás na trasách Južnej Ameriky čaká?
"O budúcom ročníku predstavu trochu mám, pretože sa poznám s človekom, ktorý v Južnej Amerike usporadúva pretek zvaný „Las Pampas“. Ide o rýchlostnú argentínsku rallye, ktorú vzdialene možno prirovnať k Safari Rallye. „Las Pampas“ sa odohráva na juh od Buenos Aires a traťou kopíruje tretinu budúcoročného „Dakaru“."

Začiatkom septembra sa v Paríži uskutočnilo stretnutie organizátorov so zástupcami kategórie kamiónov...
"Kým v minulých rokoch organizátori usporiadali jednu veľkú tlačovú konferenciu ako veľkú šou, tentoraz je to inak. Pozvali zástupcov jednotlivých kategórií – teda automobilov, quadov, motocyklov i kamiónov. Bolo to stretnutie ľudí, ktorí na „Dakare“ niečo znamenajú a potrebujú si navzájom vydiskutovať aktuálne problémy. V rámci diskusie sme sa napríklad nezhodli na štartovom poradí kamiónov medzi osobnými autami, čo je veľmi zásadná a problematická otázka, ktorá stále nie je vyriešená."
                                                                                              

S akým kamiónom pôjdete a aké sú ambície tímu?
"Štartujeme s kamiónom LIAZ. V rovnakej zostave, ako na Rallye Petrohrad – Peking. Teda Martin Macík, Jaroslav Valtr a ja. Očakávame dve veci: jednak že sa nám konečne podarí v tejto zostave odjazdiť poriadny pretek, keďže doposiaľ sme štartovali so starým a nie príliš konkurencieschopným kamiónom. Za druhé by sme chceli etablovať pomerne veľký český, respektíve československý tím, keďže v ňom budú aj Slováci. A to na úroveň špičkových stajní tak, aby sa s nami počítalo. Aby to registrovali aj sponzori a posunulo sa to do podmienok jasných, dobre financovaných a úspešných."

Určite by teda nebolo na škodu, keby české tímy spojili sily...
"Som presvedčený o tom, že by to prinieslo svoje ovocie. Už roky sa snažím smerovať k utvoreniu takého integrovaného, väčšieho tímu, napríklad motocyklistov s kamionistami. Javí sa to byť síce ako nezlučiteľné kategórie, ale inak veľmi úspešné. Presvedčil som sa o tom v lete na „Pekingu“. Po odstúpení sme sa sústredili na pomoc našim motocyklistom. Z víťazstva Jara Katriňáka sme samozrejme mali veľkú radosť, boli sme po ruke a pomáhali ako to len šlo. Koniec koncov, motocyklistom som vždy fandil. Som však ochotný pomôcť aj v prípade osobných automobilov. So skúsenosťami, silou a technikou kamiónov ich môžeme podporiť."
                                                                                              

Niečo podobné však robíte už v KM Racing Teame...
"Ide o motocyklový tím s podporou kamiónov. Samozrejme nie je to úplne to pravé, čo by sme si do budúcna predstavovali. Pretože mojim prianím je, aby do toho išli ďalší ľudia, financie. Aby tí chlapi na motocykloch mohli predviesť patričný potenciál. Mojim favoritom je David Pabiška, ktorého podporujem štyri – päť rokov. Osobne si myslím, že by sa mohol vyšvihnúť vo svetového jazdca. Čo si budeme hovoriť... predstavujem odchádzajúcu generáciu a bol by som rád, keby po mne niekto prišiel."
                                                                                                  

Pred pätnástimi rokmi, keď „Dakar“ postihla najvážnejšia kríza v celej jeho histórii, ste vyslovili domnienku, že v budúcnosti bude existovať z trojice maratónskych rallye „Dakar“, „Peking“ a „Faraóni“ iba jedna, ale že si netrúfate tipovať, ktorá to bude. Ako to hodnotíte teraz, keď existencia „Dakaru“ sa otriasla v základoch a „Peking“ znovu „povstal z mŕtvych“?
"V roku 1993 svet vyzeral trochu inak. Tento typ dobrodružného pretekania bol v počiatku rozvoja a všetci veľmi nadšene počítali s tým, že to nadobudne nejakú lineárnu tendenciu, kde sa všade bude jazdiť a všetko budú všetci organizovať. Ja som však už vtedy bol trochu skeptický. Ani nie preto, že by som tušil že nastanú politické problémy. Mal som pocit, že nebude toľko ľudí, ktorí tú účasť budú schopní zaplatiť. Ukázalo sa však, na rozdiel od môjho očakávania, že to financovanie zase až taký problém nebude. Množstvo ľudí zbohatlo a zvlášť v triede motocyklov sú radovo tisíce ľudí, ktorí sú schopní tieto súťaže ísť a majú na to peniaze. Lenže výrazne sa obmedzil priestor geograficky. Z „Dakaru“ sa za posledných desať rokov stal pretek pretínajúci Francúzsko, Maroko, Mauritániu a Senegal. Ak nepočítam Španielsko a Portugalsko v Európe, sem-tam Mali – a aj to s problémami – alebo Burkina Faso; a aj to na jednu – dve etapy. Takže najväčším problémom je, kde vlastne jazdiť. A netýka sa to iba „Dakaru“, ale aj „Pekingu“."

Ďakujem za rozhovor.

Foto: archív Josefa Kaliny, archív autora a www.davidpabiska.cz