Autosportfoto

Jaro Katriňák o návrate neuvažuje, chce byť s rodinou

Motocyklista Jaroslav Katriňák, ktorý v decembri podstúpil v Prahe neľahkú transplantáciu pečene, sa zasa naplno usmieva. Lekári sú s jeho zdravotným stavom spokojní a majster sveta v endure má po dlhšej dobe dostatok času na rodinu. Aj keď ho už svrbia dlane, riadidlá motorky zatiaľ necháva na pokoji. Okolo motocyklov sa aspoň „motá“ v bratovej dielni, nevynechal ani výstavu dvojkolesových veteránov. Otázku, či bude ďalej pretekať, ešte nerieši.
                                                                                                      

„Stále som pod dohľadom lekárov. Každý týždeň chodím na kontroly do Martina, raz do mesiaca chodím na kontroly aj do Prahy. Zatiaľ sa to vyvíja dobre, je to všetko v poriadku,“ povedal 42-ročný motocyklista, ktorý si v minulosti poradil i s nástrahami najťažšej rallye sveta Dakar. Pripomenul, že na lekárov v Prahe aj v Martine mal obrovské šťastie. Dostal sa vraj do rúk odborníkov, vďaka ktorým transplantácia i následná liečba dosiaľ prebiehali bez väčších problémov.

Veľa času sa teraz „Katroš“ snaží tráviť s rodinou – s manželkou, dvojročnou dcérou a štvorročným synom. Obyvateľ Žabokriek cíti doma veľkú pohodu, lebo jeho blízki majú radosť, že nie je „rozlietaný“ po svete. Aj keď syn je ešte malý, vraj už „smrdí benzínom“. „Rád sa vozí na štvorkolke. Je technický typ, stále chytá kľúče do ruky a zatiaľ nad všetkým rozumuje, vypytuje sa, ako čo funguje. Uvidíme, čo z neho bude. Momentálne chodí i na hokej. Len nech športuje, to je dôležité, je jedno, že čo,“ poznamenal hrdý otec.
                                                                                            

Napriek tomu, že Jaro Katriňák sa teraz nemôže preháňať po rozbitých tratiach, motorky mu stále víria v hlave. Bratovi v dielni pomáha s objednávaním súčiastok, nedávno zašiel na výstavu motocyklových veteránov. Ako to bude s jeho ďalšou kariérou pretekára, si však netrúfol odhadnúť. „Pretekanie sa z hlavy vymazať nedá, to mám stále v sebe. Zatiaľ som nad tým ale nerozmýšľal, lebo každý deň myslím na to, aby to bolo dobré. Každý týždeň chodím na kontroly, takže stále sa mi to pripomína, že si mám dávať pozor. Takže tie motorky zatiaľ pretekársky nie. Uvidíme, čo prinesie čas, ako sa budem cítiť. To bude dôležité.“

Určite však verí, že maximálne za pár mesiacov sa bude môcť na dvoch kolesách poháňaných motorom zviesť aspoň rekreačne. Možno vytiahne z garáže aj staručkú Jawu z približne roku 1960, na ktorej si nezajazdil dobrých päť rokov. „Keď ma to chytí, založím baterku a pôjdem sa povoziť,“ zasmial sa Katriňák, ktorý počas svojej kariéry „zodral“ už niekoľko desiatok strojov.
                                                                                              

Motocyklový šport si v súčasnosti vychutnáva ako fanúšik v televízii alebo na internete. Priznal, že pri nedávnom sledovaní Dakarskej rallye mu nebolo všetko jedno. „Bolo to veľmi ťažké. Boli tam chalani, s ktorými som ešte minulý rok pretekal. Na druhej strane som im fandil. Takto som mal možnosť vidieť to aj z druhej strany,“ priznal.

V budúcnosti možno prijme ešte jednu výzvu, s ktorou nemal skúsenosti. Partia ľudí, ktorá prevádzkuje internetový portál o motorkách, zvažuje napísať o Katriňákovi knižku. A nie je jedinou, ktorá sa chystá mapovať kariéru nášho najúspešnejšieho motocyklového jazdca v knižnej podobe!

Zdroj: ČTK
Foto: Environ Servis Moto Team