Autosportfoto

Jaro Katriňák: Najväčším darčekom on sám

Túžba najlepšieho slovenského motocyklistu, stráviť Vianoce v kruhu najbližších, sa splnila. Pôvodne mal ísť domov už v pondelok 22. decembra, ale nakoniec odložil svoj odchod o deň neskôr.





Muky prežíval však už niekoľko dní predtým. Počas slávnostného večera vyhlasovania najlepších športovcov Slovenska, na ktorom Katriňák pre hospitalizáciu chýbal, nám jeho manažér Andrej Žipaj prezradil: „Je z toho nervózny a podráždený, veľmi chce ísť domov.“ Pochopiteľne, veď s výnimkou dvoch dní ležal posledné dva mesiace v nemocnici.

Deň pred Štedrým dňom ho však sanitka doviezla z pražského Ústavu klinickej a experimentálnej medicíny, kde bol hospitalizovaný, domov. V utorok popoludní sa tak mohol zvítať so svojimi najbližšími – manželkou Editou a dcérkou Veronikou. Doma ho čakala aj jeho matka.

Zo sanitky vykročil rezko, ako keby ani nebol po ťažkej transplantácii pečene. Na tvári mal ochranné rúško, ktoré ho chránilo pred infekciou. Na rukách biele rukavice. Otvoril si bránku a do smetného kontajnera vhodil zopár plastových fliaš od minerálky, ktorú cestou vypil. Potom sa vrátil k sanitke, rozlúčil sa s lekárkou a personálom sanitky, ktorá ho priviezla a bežal za svojimi najbližšími.

NAJSKÔR SI POCHUTIL NA ČEVABČIČI
„Veľmi som sa tešil domov,“ povedal nám najlepší slovenský motocyklista všetkých čias. „Cítim sa už dobre. V posledných dňoch som absolvoval ešte viaceré kontroly, aby neskôr nenastali nejaké neželané komplikácie. Už minulý týždeň v piatok bola možnosť ísť domov, ale musel som dobrať predpísané antibiotiká, aby som predišiel zápalom. Nerád by som sa vrátil späť do nemocnice. Tak som radšej zostal na odporučenie lekárov až do pondelka v Prahe.“
                                                                                                  

Samozrejme, že aj v ďalších týždňoch bude jeho zdravotný stav monitorovaný lekármi. „Raz za mesiac pôjdem na kontrolu. Na bruchu mám ešte stále jazvu, po tom, čo mi ho otvorili. Je na ňom vidieť stopu po veľkom reze.“ Dvadsať dní po transplantácii má však už veľkú chuť do jedla. „Jem všetko bez obmedzenia. Prvé normálne jedlo, čo mi doniesli, bolo čevabčiči, ale pochutil som si aj na koláčikoch i na pudingu.“

Hoci sa cíti dobre, pochopiteľne, že rana po transplantácii ešte nie je zahojená. „Mesiac najintenzívnejšej rekonvalescencie mám už za sebou. Ešte minimálne dva však strávim v domácom ošetrení. Potom uvidím, čo bude ďalej.“

„TATI, TATI...“
Na otázku, či už má predstavu, ako sa mu zmení život a či bude ešte niekedy súťažne jazdiť, hovorí: „To zatiaľ neriešim. Prvoradé je, aby som sa dal úplne do poriadku. Teraz je pre mňa dôležitá prítomnosť, a hlavne skutočnosť, že som s mojimi najbližšími. S nimi som si telefonoval každý deň. Malý Jarko sa ma stále pýtal, či som už zdravý, i to, kedy už prídem. Veronike sa tiež rozväzuje jazýček a to jej tati, tati, bolo najlepším balzamom na moje rany.“

To, že nemal čas nakúpiť nejaké darčeky, ani zdôrazňovať nemusel. „Vyriešim to dodatočne. Pri všetkej skromnosti, najväčším darčekom, aspoň dúfam, budem pre všetkých ja sám, ako aj fakt, že sa to všetko dobre skončilo.“
                                                                                                      

VAROVANIE PRED DVOMI ROKMI
Prvé príznaky, že s Jarom Katriňákom nie je niečo v poriadku, sa objavili podľa všetkého už v roku 2006, keď sa po päťročnej pauze opäť predstavil na Rallye Dakar. Krátko po návrate z Afriky ho vtedy hospitalizovali v martinskej fakultnej nemocnici, kde si týždeň poležal. Vtedy mu viackrát vyšetrili vzorky jeho krvi.

Víťaza tohtoročnej Rallye Trans Orientale a majstra sveta v endure z roku 1991 hospitalizovali 12. októbra, po tom, ako mu zistili upchávanie žlčovodov, ktoré mu spôsobovali vážne zdravotné komplikácie. Tie vyústili až do toho, že po sérii vyšetrení lekári dospeli k záveru, že mu musia transplantovať pečeň. V opačnom prípade „Katrošovi“ hrozilo zlyhanie dôležitých životných orgánov.

PÄTNÁSŤ MINÚT NA ZBALENIE
Začiatkom decembra ho prepustili do domáceho ošetrenia. Doma však pobudol iba dva dni.

V stredu 3. decembra mu o pol druhej popoludní zazvonil telefón a hlas službukonajúceho lekára mu oznamoval, že sa našiel preňho vhodný darca. Dostal pätnásť minút na to, aby sa pripravil späť na cestu do Prahy. Prišla poňho sanitka, ktorá ho čo najrýchlejšie so zapnutým majákom prepravila do Hričova na letisko, kde ho už čakalo špeciálne lietadlo, ktorým sa prepravil na kliniku. Pôvodne mal letieť vrtuľníkom, ale pre nepriaznivé počasie radšej zvolili na transport lietadlo.
                                                                                                     

Ešte v stredu večer sa podrobil transplantácii pečene. Z pobytu medzi najbližšími sa tak tešil iba necelé dva dni. Ako sa neskôr dozvedel, darcom dôležitého orgánu bol nemenovaný mladý muž. Najkritickejšie boli preňho prvé tri dni po operácii.

Našťastie, Jaroslav Katriňák svoje najťažšie preteky v živote zvládol a už doma spolu so svojou rodinou sa teší na príchod nového roka.

VIZITKA JAROSLAVA KATRIŇÁKA

NARODENÝ: 25. 4. 1966 v Martine

STAV: ženatý, manželka Edita, dcéra Veronika, syn Jaroslav

NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: majstrovstvá sveta v endure – 1. miesto (1991), 2. miesto (1995), 3. miesto (1992, 1993, 1994, 1998, 1999, nad 500 ccm 4T), majstrovstvá Európy v endure – 1. miesto (2002 do 250 ccm 4T), 2. miesto (1989, 1995 nad 500 ccm 4T), 3. miesto (1990, nad 500 ccm 4T), medzinárodná motocyklová Šesťdňová súťaž – v súťaži jednotlivcov 1. miesto (1991), 3. miesto (1993), Trophy Team 6. miesto 2002, 2005), dvojnásobný majster Československa v endure, deväťnásobny majster Slovenska v endure a cross country, šesťnásobný majster Slovenska v motokrose. Rallye Trans Orientale 2008 (1. miesto)

Zdroj: Anton Pňaček, www.denniksport.sk
Foto: archív Andreja Haverdu