Autosportfoto

História si pamätá víťazov…

Je to tak. História si pamätá víťazov. Jubilejný 50. ročník Rallye Český Krumlov posádka Kundlák – Baran síce nevyhrala a ani nevidela cieľovú rampu, teda ho histórie sa nezapísala. Krásnym športovým výkonom a suverénnym predstavením sa však určite hlboko zapísala do srdca nejedného fanúšika rely, ktorý sleduje druhú najvýkonnejšiu triedu v českom majstráku, triedu RC4.

Po Rallye Šumava, ktorú Janko s Peťom ovládli spôsobom „štart – cieľ“ bolo jasné, že v hre je nový a silný hráč. Konkurencia spozornela, fanúšikovská základňa sa tešila na zaujímavé súboje, organizátori riešili prideľovania nižších štartových čísel. A práve pridelené štartové číslo 16 bolo jasným signálom, že s chalanmi a ich Renaultom Clio Rally4 sa ráta na najvyšších priečkach.

Potvrdenie tohto predpokladu prišlo hneď v prvej sekcii prvej etapy. Časy tesne za prvou desiatkou absolútneho poradia boli jasným signálom, že Jankovi auto sedí, Peťo sa vysporiadal z bolesťami chrbta a tým pádom je rely svet City TAXI Racing celý v poriadku. Prvá sekcia odhalila aj črtajúci sa tesný súboj s Filipom Ocelkom a Jarom Blažekom, lebo 1,5 sekundový rozdiel medzi časmi po štyroch absolvovaných meraných úsekoch je…je nič. Do tohto súboja bol pripravený prehovoriť aj René Dohnal s Romanom Švecom, ktorí to sledovali z tretieho miesta.

Druhá časť prvej etapy bola špecifická tým, že sa išlo „na svetlách“. Skúsenosť s nočnými rýchlostnými skúškami mal Jano minimálnu a vzhľadom k jeho predchádzajúcej pauze sa nedalo predpokladať, ako si s touto výzvou poradí. Väčším optimistom bol Peter, ktorému sa jazda v noci páči. Rožmitál 2 – prvá večerná skúška dala za pravdu Petrovi a chalani si z nej odniesli viac ako 15 sekundový náskok na zvyšok prenasledovateľov. Citajl 2 a Ján 2 už síce neboli až tak suverénne, ale v súčte priniesli ďalších viac ako 10 sekúnd k náskoku. Prvý deň uzavretý s bilanciou 5 zo 7 rýchlostných skúšok vyhraných, náskok na druhého Filipa Ocelku 29,5 sekundy, prvé miesto v triede RC4, prvé miesto v „predokolkách“, 11. miesto v absolútnom poradí.

Do druhého dňa sa nastupovalo s ambíciou udržať vedúcu pozíciu a keďže v itinerari svietili aj viac ako 25 kilometrové legendárne „Malonty“, ktoré posádke a autu ozaj sedeli, v tíme vládla neskutočná pohoda. Začalo sa meraným úsekom Malšín 1. Aj ten sa podarilo vyhrať pred Rendom Dohnalom. Zaujímavý bol ale čas Filipa Ocelku, ktorý do cieľa došiel s takmer minútovou stratou. To ešte posádka nevedela, že Filip mal nevysvetliteľnú nehodu, pri ktorej sa auto bez akéhokoľvek dotyku, alebo chybe vodiča, jednoducho prevrátilo pri vykružovaní okolo balíka. Na jednej strane veľká smola pre Filipa a fanúšikov, ktorí sledovali súboj Kundlák – Ocelka, na druhej strane táto nehoda a následné odstúpenie vytvorilo dostatočný priestor na „jazdu v úplnej pohode“.

Na rad prišli Malotny 1. Už sa to spomínalo. Malonty sedia a potvrdil to aj čas, kedy sa chalani už tretí krát dostali do prvej desiatky absolútneho poradia. Všetko fungovalo, atmosféra v aute bola výborná a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa strhla nejaká dráma. Na Kohout 1 sa nastupovalo s časovým náskokom 1.18,8. Dráma však prišla. Ničím výnimočná ľavá 5. Auto priletelo ako vždy, sadlo na brzdách a…. Presne na brzdách bolo počuť malé puknutie. Pri výjazde na to Jano šľapol, otáčky motora vyleteli, ale auto nezrýchľovalo. Podradiť, preradiť, pomaly tlačiť na pedál… Nič. Nič nefungovalo a dráma bola na svete. Odstavenie auta na bezpečnom mieste, tabuľka „OK“ nalepená na aute, telefonát na dispečing a je vymaľované.

Z výborne rozbehnutého podujatia, z ešte lepšieho tempa, s pekným náskokom, s nechutným výsledkom. Áno, rely končí až v cieli. Odstúpenia si na 50. ročníku Rallye Český Krumlov vyberali  hlavne vedúce posádky v triedach. Veľa ľudí (vlastne takmer všetci) hovorili, že „nevadí, ide sa ďalej“. Nie, nie je to tak. Vadí. A vadí veľmi a áno, je to tak, ide sa ďalej.

Na záver slová Janka Kundláka: „Gratulujeme všetkým, ktorí videli rampu a hlavne Renďovi s Romanom, lebo ak si to niekto zaslúži, sú to práve oni. My sme síce smutní a sklamaní, ale na druhej strane vieme, že dokážeme jazdiť v peknom tempe. Na Krumlov budeme pamätať ešte veľmi dlho, ale nie iba negatívne. Užili sme si tu nádherné rýchlostné skúšky a neskutočnú atmosféru. Nie je však veľa času žiť minulosťou, lebo Hustopeče klopú na dvere a my sa na ne musíme pripraviť ešte lepšie. Ďakujeme všetkým, ktorí nám veria, podporujú nás, fandia, sledujú.“

Peter Baran