Autosportfoto

Dakar, Dakar, Dakar... Skôr mýtus než pretek.

V súťaži ako je Dakarská rallye prechádzajú všetci, bez rozdielu národnosti, výšky bankového konta, objemnosti peňaženky, spoločenského postavenia a všetkého, čo v normálnom živote môže hrať akúkoľvek úlohu, rovnakou drinou, biedou a utrpením. A preto k sebe majú blízko, preto sa tam rýchlo nadväzujú dobré vzťahy. „Žijeme v smutnom svete, potrebujeme z neho uniknúť, objavovať, stretávať sa,“ poznamenal kedysi jazdec F1 Patrick Tambay.

Svojim spôsobom je na Rallye Dakar najťažšie postaviť sa na štart. Okrem odhodlania, neskutočného množstva starostí s legislatívou, logistikou a technikou, ide o nákladnú záležitosť. Aj keď, pokiaľ potrebnú sumu podelíte významom preteku, jeho dĺžkou, výnimočnosťou, dlhotrvajúcou publicitou, veľkosťou tímu a ďalšími faktormi – je to vlastne lacný šport v porovnaní s inými odvetviami. Náklady na štart sú vyvážené neobyčajným zážitkom pre účastníkov, ale tiež pozornosťou a uznaním verejnosti, pretože ide o tradičný a obecne známy motoristický podnik. Naviac, z hľadiska sledovanosti má „Dakar“ výhodu v tom, že sa odohráva na prelome roku, kedy sa nekonajú žiadne iné významné športové akcie. Slovenské médiá začínajú informovanosti kto a s čím sa chystá na slávny púštny maratón prikladať veľký význam. Predovšetkým vďaka účastiam Jaroslava Katriňáka (ak neberieme do úvahy vynikajúce účinkovanie značiek LIAZ a Tatra za farby niekdajšieho Československa už od roku 1985) je priebeh „Dakaru“ verejnosťou sledovaný a slovenský (športový i nešportový) národ svojim reprezentantom patrične fandí.

Dakarská rallye – to je už viacej mýtus ako pretek s mnohými prívlastkami naj: najdlhší, najväčší, najťažší... Jeho výnimočnosť naviac umocní skutočnosť, že sa na štartovacej rampe zídu najväčšie hviezdy motoristického športu, majstri sveta v rallye či piloti formuly 1 s rýdzimi amatérmi a nadšencami. Viete si niečo podobné predstaviť na inom svetoznámom podniku, napríklad v F1 alebo na Grand Prix motocyklov? Sotva.



Piesočná oslava dakarského jubilea začína.
V poslednom ročníku pelotón tvorilo 42 národností, z dvoch tretín rýdzi amatérski jazdci. Tridsať osem percent motocyklistov a desať percent posádok automobilov si vyskúšalo premiéru, až 40% prihlásených malo od 18. do 38. rokov. Jubilejná rallye bude dlhá 9 273 kilometrov (z ktorých 5 736 km budú tvoriť rýchlostné skúšky), rozdelená do pätnástich etáp. Najťažšou „erzetou“ bude tá medzi marockými mestami Varzazát (ktorý je označovaný aj ako „Hollywood Maroka“ – keď nádherné okolité scenérie sem lákajú filmárske štáby z celého sveta – nakrúcal sa tu napríklad film Gladiátor) a Guelmim o dĺžke 829 kilometrov, z ktorých 498 km „zhltne“ samotná špeciálka.

Odpočinkový deň (čo je priam výsmešný termín pre to, čo sa v kempe vždy deje – pri tomto „odpočinku“ si neodpočinie skutočne nikto) je naplánovaný na 13. januára v mauritánskej metropole Nouakchott. Na štarte sa zíde piaty najväčší počet účastníkov v histórii: 574 – 245 motocyklov, 20 quadov (štvorkoliek), 209 osobných automobilov a 100 kamiónov. Úlohou organizátorov je v prvom rade zvládnutie bezpečnosti súťaže, a to ako pre pretekárov tak aj divákov: „Podľa môjho názoru je Rallye Dakar z hľadiska bezpečnosti vôbec najlepšie zaistený pretek svojho druhu,“ uviedol v Paríži riaditeľ „Dakaru“ Étienne Lavigne. A okrem iného dodal: „Mediálne pokrytie je najväčšie od vzniku súťaže. Televízie súťaž prenášajú do stosedemdesiatich štátov sveta, za dva týždne sa odvysiela 600 hodín.“ I keď na druhej strane...

„Zdá sa mi, že sa z ‚Dakaru‘ stáva mašinéria ľudí a peňazí,“ zamýšľal sa Martin Macík, vďaka ktorému značka LIAZ po mnohých rokoch absencie na súťaži vstala „z popola“ a ktorý bude tiež stáť pri zrode štartu ďalšej značky českého výrobcu kamiónov – Tedomu. „Také tempo akým pretek prebieha, je až veľmi rýchle a možno si ho väčšina ľudí a tímov ani nepraje. To je môj názor. Je to asi prirodzený vývoj, ktorý je vidieť v každom športe. Je to komercializované, všade sú vidieť turisti. Než sme prešli hranice z Maroka do Mauritánie, nevedel som, kto je turista a kto pretekár. Je to biznis, asi to tak má byť. Len neviem, či mi to tak vyhovuje,“ dodal.