Autosportfoto

Dakar 2013: 14. etapa La Serena – Santiago, 19. január

Rallye Dakar a jeho 35. pokračovanie je na konci. Devätnásteho januára 2013 uvideli tí, ktorí dokázali prekonať neuveriteľných 8,5 tisíc kilometrov, cieľ v chilskom hlavnom meste Santiago. Ešte pred tým však museli absolvovať poslednú etapu tohtoročného dakarského „vydania". Merala 625 kilometrov, na čas sa išlo iba 111.

Poslednú 346-kilometrovú skúšku medzi mestami La Serena a Santiago rozdeľovala dlhá neutralizačná zóna, v ktorej sa nešlo na čas. Ani tu však jazdci nesmeli poľaviť na koncentrácii - spomeňme si, čo sa prihodilo českému pretekárovi Alešovi Lopraisovi v minulom ročníku Rallye Dakar (na 374. kilometri 9. etapy mal fatálnu nehodu, pri ktorej utrpel zlomeninu dvoch stavcov).

Štart záverečnej špeciálky musel byť odložený kvôli nepriaznivému počasiu. Mraky boli nízko a usporiadateľské helikoptéry nemohli vzlietnuť - bez ich dohľadu je veľmi obmedzená bezpečnosť pretekárov a traťoví komisári väčšinou nepovolia štart.

MOTOCYKLE: Prvé stroje vyrážali z bivaku skoro ráno (v 5:45 miestneho času) a na ktorých sedeli netrpezliví jazdci. Avšak namiesto pôvodného plánu odštartovať do špeciálky o 7:30 nakoniec vyrazili na trať až v 9:15 hod.

Víťaz predchádzajúcej „erzety", domáci jazdec Francisco „Chaleco" Lopez, vyrazil v ústrety prvému 111-kilometrovému úseku s jasným cieľom: udržať tretie miesto. V La Serene vo večerných hodinách totiž vymenil na svojej KTM motor, čo sa v súťaži pochopiteľne trestá. S pätnásťminútovou penalizáciou na konte tak musel prenechať druhú priečku Portugalcovi Rubenovi Fariovi.

Aj napriek tomu, že sa podľa oficiálnych stránok rallye „Chaleco" na chvíľu stratil v druhom krátkom meranom úseku, napokon dokázal zajazdiť čas, ktorý premenil v celkové tretie miesto. To obhájil pred slovenským pretekárom Ivanom Jakešom, ktorý konečným 4. miestom dosiahol najväčší úspech kariéry. Tridsaťdeväťročný jazdec NAD-RESS Adventure Teamu obsadil v sobotňajšej záverečnej etape 9. miesto (-03:07 min). Ivan Jakeš vytvoril nové historické maximum v slovenskom podaní na Rallye Dakar, vlani skončil Štefan Svitko piaty, v roku 2007 bol Jaroslav Katriňák deviaty.

Jakeš štartoval na svojej šiestej najťažšej vytrvalostnej rallye a dokončil ju druhýkrát. Cieľom záverečnej etapy na Dakare prešiel jazdec z Brezovej pod Bradlom aj v roku 2009, keď obsadil 43. priečku. Na tohtoročných pretekoch svojimi výkonmi prekvapil, prognostici mu pred začiatkom púštneho dobrodružstva nedávali veľké šance na umiestnenie v prvej desiatke štartového poľa. Z hľadiska denných výsledkov sa mu najviac darilo v 8. etape, keď skončil tretí a definitívne sa tak zaradil medzi najlepšiu desiatku jazdcov jubilejného 35. ročníka Rallye Dakar.

„Nemám slov, som z toho všetkého veľmi šťastný. V sobotu som mal absolútne minimálnu šancu posunúť sa ešte o stupienok vyššie. Netušil som, že Chiľan Lopez menil motor. Prezradil mi to Portugalčan Faria a hovoril mi, aby som pridal, pretože chcel, aby som sa dostal pred Lopeza," vysvetlil Ivan Jakeš v telefonickom rozhovore pre svoj fan klub na Facebooku.

„Záverečná etapa bola veľmi rýchla a ja som nemal potrebnú rýchlosť na súperenie s jazdcami na továrenských strojoch. Som však veľmi rád za štvrté miesto. Tento výsledok je čosi úplne úžasné. Roky som sa na Dakare trápil, mal som stres a problémy a nikdy to nevyšlo podľa mojich predstáv. Tentoraz to všetko vypálilo úplne perfektne, som absolútne spokojný," povedal Jakeš s dôvetkom, že sa teší na návrat domov, na deti, rodinu i priateľov.

Ruben Faria dosiahol svoj doposiaľ najlepší úspech na dakarskej rallye a získal striebro. Nemal však dôvod zúfať, pretože svoju úlohu v tíme KTM splnil dokonale. Tohtoročný Dakar totiž absolvoval ako tzv. „nosič vody" pre jednotku tímu. Tou nie je nikto iný než Cyril Despres, ktorý získal zlato. Tento skúsený francúzsky motocyklista tak dokázal obhájiť minuloročné prvenstvo a pripísal si už piate víťazstvo v kategórii motocyklov na týchto legendárnych pretekoch od roku 2005.

Tridsaťosemročný Despres sa svojim piatym triumfom vyrovnal svojmu krajanovi Cyrilovi Neveuovi, ktorý päťkrát triumfoval v 70. a 80. rokoch 20. storočia (1979, 1980, 1982, 1986 a 1987). Najúspešnejším motocyklistom histórie prestížnych pretekov naďalej zostáva ďalší Francúz Stéphane Peterhansel, ku ktorému sa ešte vrátime.

Zaujímavé je, že je to po prvýkrát, kedy sa Despresovi od roku 2005 podarilo titul obhájiť. Do tohtoročného dakarského „vydania" totiž pravidelne striedal prvé a druhé priečky. Jeho hlavným rivalom bol väčšinou Španiel Marc Coma, ten však kvôli nedoliečenému zraneniu na Dakar 2013 nenastúpil.

Piatu pozíciu obsadil Španiel Juan Pedrero Garcia opäť so strojom KTM. Znamená to, že TOP 5 motocyklovej kategórie ovládla práve rakúska značka. Yamaha má svojho jazdca na celkovo šiestom mieste (je ním Francúz Olivier Pain), najlepší motocykel značky Honda obsadil siedmu priečku. Tú riadil Portugalec Helder Rodrigues. Prvú desiatku uzatvára Husqvarna a ďalší portugalský pretekár Paulo Gonçalves. Medzi Rodriguesa a Gonçalvesa sa vklinila (na ôsmu pozíciu) ďalšia Honda Argentínčana Javiera Pizzolita, deviaty skončil Holanďan Frans Verhoeven s Yamahou.

Český pretekár z KM Racing Teamu David Pabiška (Yamaha) dokončil túto etapu na 37. pozícii (-13:39 min) a patrí mu celkové 39. miesto s celkovým mankom ôsmich hodín na víťaza. Pripomeňme, že v roku 2011 skončil na 31. mieste, v 32. ročníku bol dvadsiaty šiesty.

Najlepšou motocyklistkou v štartovom poli sa už po tretíkrát v rade stala Španielka Laia Sanz (GAS-GAS), ktorej patrila konečná 93. pozícia (-18:24:37). Jej jediná súperka, Chiľanka Josefina Gardulski (Yamaha), musela opustiť preteky (z priebežného 133. miesta) v priebehu 9. etapy po tom, čo sa jej na stroji nevyhla mechanická porucha. Stalo sa to zhodou okolností vo chvíli, keď prišla na pomoc svojmu krajanovi Alexovi Heilenkotterovi. Tomu v deviatom meranom úseku súťaže na jeho motocykli Sherco explodoval motor (doslova sa rozpadol) - Josefina ho zapriahla a spoločne sa vydali v ústrety niekoľkým stovkám kilometrov k cieľu.

ŠTVORKOLKY: Ako sa dalo očakávať, na celkovom poradí tejto triedy sa v záverečnej „erzete" nič nezmenilo. Argentínčan Marcos Patronelli tohto roku predviedol takmer bezchybnú jazdu. Malou vráskou na jeho výkone je prvá etapa, po ktorej figuroval na treťom mieste. Od druhej sa však usadil na priečke najvyššej a tú udržal až do príjazdu do Santiaga. Je to jeho druhé prvenstvo na Dakare, po prvýkrát sa na dakarský trón posadil v rámci druhého juhoamerického ročníka v roku 2010.

Striebornú medailu získal domáci jazdec Ignacio Casale, ktorý túto pozíciu hájil už od piatej etapy. Jeho história na Rallye Dakar je pomerne pestrá. V roku 2010 štartoval v kabíne kamióna a skončil na 26. priečke. O rok neskôr vyskúšal riadidlá motocykla a bolo z toho 40. miesto. Na Dakare 2012 sa už posadil na štvorkolku a skončil štvrtý. Je vidieť, čo mu sadlo najlepšie.

Bronz putuje do Poľska. Štyridsaťšesťročný Rafal Sonik tak zopakoval svoje najlepšie umiestnenie z roku 2009 a možno si trochu spravil chuť po minuloročnom podivnom vyradení zo súťaže hneď v úvode kvôli technickým nezrovnalostiam na jeho stroji. Štvrtý je celkovo Argentínčan Bonetto a piaty Chiľan Palma. Podľa TOP 5 je zrejmé, že juhoamerickí jazdci dokážu využiť svoje znalosti miestnych tratí.

Kráľovnou medzi štvorkolkami sa stala Talianka Camelia Liparoti (Yamaha), ktorá v konkurencii tvrdých chlapov dokončila preteky na konečnej 15. pozícii (-09:10:29).

AUTOMOBILY: Stéphane Peterhansel nemá pre nič za nič prezývku „Monsieur off-road". Tento skúsený jazdec začal svoju históriu na najslávnejšej púštnej rallye písať v sedle motocykla v roku 1988 a v priebehu desiatich rokov ju dokázal - ešte počas pretekov organizovaných na africkom kontinente - šesťkrát vyhrať (1991, 1992, 1993, 1995, 1997 a 1998). V roku 1999 „presedlal" do kabíny pretekárskeho auta a v ňom kraľoval na Dakare štyrikrát - trikrát za volantom „špeciálu" Mitsubishi Pajero (2004, 2005, 2007) a vlani za volantom Mini All 4 Racing.

Tohto roku viedol kategóriu automobilov s rovnakým vozidlom už od druhej etapy a po celú dobu zaznamenával výkony poväčšine v najlepšej päťke. Ako sa o ňom vyjadrili ostatní jazdci, jeho značnou výhodou je schopnosť čítať terén a vyvarovať sa jazdeckých chýb. Spoľahlivá technika, ktorej základy sú v BMW X3, a skúsený navigátor Jean-Paul Cottret mu však výrazne napomohli k tomu, aby svoje prvenstvo udržal až do konca. Získal tak svoj rekordný jedenásty titul.

Druhé miesto obsadil Juhoafričan Giniel de Villiers s Toyotou Hilux. Vo farbách stajne Overdrive štartuje už druhý rok po tom, čo z kolotoča vystúpil Volkswagen Motošport - v roku 2009 dokázal v jeho farbách Rallye Dakar vyhrať. Pokiaľ bude de Villiers pokračovať v nastolenom trende, v budúcom roku by mohol na Dakare zvíťaziť (vlani skončil totiž tretí). Ďalšia Toyota v TOP 10 skončila až desiata a za jej volantom sedel Argentínčan Lucio Alvarez.

Pre bronzovú medailu si do Santiaga došiel Rus Leonid Novitskij a doviedol tak už druhé Mini na stupne víťazov. Štvrtá priečka patrí opäť vozidlu Mini stajne X-Raid. Jeho pilotom bol Španiel Joan „Nani" Roma. A TOP 5 uzatvoril Argentínčan Orlando Terranova s BMW X3 CC. Pred štartom tohto ročníka si trúfal na najlepšiu päticu tejto kategórie a to sa mu tiež podarilo.

Na šiestej priečke skončili Portugalčania Carlos Sousa a Miguel Ramalho s automobilom Great Wall Haval, siedma a ôsma pozícia patrila buginám značky SMG francúzskych dvojíc Ronan Chabot/Gilles Pillot a Guerlain Chicherit/Jean-Pierre Garcin. Chabot sa súčasne stal víťazom kategórie automobilov s jednou poháňanou nápravou. Do prvej desiatky sa na 9. miesto predrala aj tretia bugina zn. Optimus Buggy MD Rallye Francúzov Pascala Thomassa a jeho menovca Larroqua.

Robby Gordon a jeho krikľavo oranžový pretekársky „špeciál" Hummer obsadili až 14. priečku. To musí byť pre amerického búrliváka veľkým sklamaním. Bohužiaľ doplatil na svoj agresívny jazdecký štýl, kvôli ktorému v úvodných etapách niekoľkokrát zapadol a raz i prevrátil automobil na strechu.

Chiľan Boris Garafulic s francúzskym navigátorom (a niekdajším motocyklistom Gillesom Picardom) zo stajne Monster Energy X-Raid boli so štvrtým Mini dvanásti, Nemec Stephan Schott s piatim dokonca 48. Poliaka Adama Malysza a jeho krajana Rafala Martona (Toyota Hilux Pick-up) odmávli na konečnej 15. pozícii. Bernard Errandonea s ďalšou Buggy SMG, ktorý sa v priebehu deviatich etáp držal v prvej desiatke, skončil napokon osemnásty.

KAMIÓNY: Záverečná etapa 35. ročníka Rallye Dakar bohužiaľ žiadnu výraznú zmenu na popredných priečkach kategórie kamiónov nepriniesla, hoci si to určite všetci českí (ale i slovenskí) fanúšikovia priali. Prvé tri miesta a teda úctyhodný hattrick putuje do ruského továrenského tímu Kamaz.

Jednotka stajne Eduard Nikolajev potvrdil svoje kvality a zvíťazil pred svojimi dvoma krajanmi Ayratom Mardejevom a Andreyom Karginovom. Tu prebehla iba kozmetická zmena, pretože Mardejev sa vďaka dobrému výkonu v poslednej „erzete" dokázal vrátiť na druhú priečku pred Karginova. Rozdiel však činí zanedbateľných 47 sekúnd, čo je po viac než štyridsiatich pretekárskych hodinách - alebo ak chcete 8121 kilometroch - pozoruhodný výsledok.

Štvrtú pozíciu udržal Holanďan Gerard de Rooy so svojim Ivecom Powerstar. De Rooy nedokázal obhájiť vlaňajší titul, keď rovnako ako Aleš Loprais prišiel o celkové vedenie kvôli technickým problémom.

Najlepšiu päticu v triede nákladných automobilov uzatvára Tatra Martina Kolomého. Úspech je to bezpochyby veľký - zvlášť keď sa vrátime o tri etapy späť, Kolomý s bratmi Kiliánovcami vtedy držali druhé miesto. To by bol ešte len úspech! Každopádne Bonver Dakar Projectu, pod ktorým boli spojené stajne Czech Dakar a KM Racing, sa podarilo dostať do cieľa jeden z ich kamiónov na výbornom mieste. Vlani skončil Kolomý siedmy, dúfajme teda, že sa budú jeho výkony a umiestnenia iba zlepšovať.

Aleš Loprais so svojou Tatrou zakončil tohtoročný Dakar na šiestom mieste. Od roku 2006 je to po druhýkrát, kedy to dotiahol až do konca. Po prvýkrát to bolo v roku 2007 ešte v Afrike a pri jeho premiére v pozícii vodiča to bola fantastická tretia pozícia. Tentoraz sa mu bohužiaľ na trati nevyhli technické problémy v podobe chybnej batérie, kvôli ktorým stratil dve hodiny. Stalo sa tak v piatej „erzete", do ktorej štartoval ako aktuálny líder. Do cieľa v Santiagu dokázal stiahnuť stratu na 1 hodinu a 16 minút.

Marek Spáčil s najrýchlejšou Liazkou v štartovom poli v poslednej etape bohužiaľ o jednu priečku klesol, hoci skončil na peknom 11. mieste. Napokon sa v celkovom poradí iba tesne nevošiel do najlepšej pätnástky . Za ním v „erzete" skončil Vlastimil Vildman s ďalším truckom LIAZ, ten však zostal na celkovej 18. priečke. Posledná Tatra v štartovom poli s česko - slovenskou posádkou Tomáš Vrátný, Jaroslav Miškolci a Milan Holáň Rallye Dakar 2013 zakončila na 20. mieste. Všetky české kamióny sa umiestnili v prvej dvadsiatke a my iba dodávame - gratulujeme!

Do prvej desiatky sa s kamiónmi značiek MAN, Iveco a DAF prebojovali hneď štyri holandské posádky. Siedmy skončil Peter Versluis a ôsmy Marcel van Vliet (obaja z Eurol/Veka MAN Rally Teamu), deviata pozícia patrila zástupcovi Petronas Teamu De Rooy Iveco Renému Kuipersovi. TOP 10 uzatváral DAF X-Dakar Teamu Petra van den Boscha.

Ďalší holandský pretekár Martin van den Brink, ktorý sa s robustným truckom Ginaf X2222 po celú súťaž držal v prvej desiatke, skončil napokon jedenásty. Jeho krajan Jose Smink s ďalším kamiónom tejto značky skončil - s necelým desaťminútovým odstupom - hneď za ním. Massimo „Miki" Biasion (Iveco Trakker Evolution II) bol v cieli trinásty, Rus Ilgizar Mardejev, rýchla asistencia stajne Kamaz, štrnásty. Japoncovi Teruhitovi Sugawarovi s obratným „špeciálom" Hino 500 Series patrila 19. pozícia, jeho otec Yoshimasa s druhým vozidlom Hino skončil na 31. priečke.

Bieloruské kamióny MAZ 5309 RR trojíc Vasilevski/Zaparoshchanka/Kazlouski a Viazovich/Zaparoshchanka/Haranin obsadili 21. a 27. miesto. Najrýchlejším trojnápravovým kamiónom bol MAN TGA 26 480 stajne KH7 Epsilon španielskeho rutinéra Jordiho Juvanteny (35. pozícia).