Autosportfoto

Dakar 2009: Koho uvidíme na trati? (3. časť)

Thierry Magnaldi (Francúzsko, štartové číslo 320, SMG Buggy)
„Pred štartom neplýtvam energiou“

Po trojročnej prestávke sa zúčastní na svojom už sedemnástom Dakare. Po ôsmom mieste v roku 2006 sa Thierry Magnaldi vracia za volantom SMG Buggy s ambíciou opäť sa prebojovať do najlepšej desiatky.

Thierry, čo robíte v posledných dňoch pred štartom?
Venujem sa finalizácii rozpočtu. Prihlásil som sa pomerne neskoro a celý december tak bol pretek s časom. Ale oplatilo sa to, ľudia nám veria. Inak by s nami do toho nešli. Nedávno sme dokončili aj tlač a polep buggy nálepkami našich sponzorov, umiestnené sú podľa miery ich zainteresovanosti. Dolaďujem tiež spôsob komunikácie pre našich sponzorov, počas súťaže budeme denne publikovať nové správy.

A čo fyzická príprava?
Každý deň hodinu behám, alebo si zacvičím. Neabsolvujem však žiadnu extra prípravu výhradne kvôli súťaži. Je to skôr vec psychickej odolnosti. Vďaka mojej motorkárskej minulosti nemám problémy s itinerárom. Perfektná znalosť trasy je pre mňa pravidlom číslo jedna a riadim sa ním neustále. Musíte dôverovať ľuďom, ktorí itinerár pripravili, to je jediná možnosť ako zo seba dostanete maximum. Príprava na etapu prebieha aj tak len deň pred jej štartom, neplýtvam teda energiou pred samotnou súťažou. Aby ste na Dakare dosiahli dobrý výsledok, musíte sa súťaženiu venovať naplno každý deň.



Pep Vila Roca (Španielsko, štartové číslo 510, Mercedes 1844 AK)
„Našou stratégiou bude útok zo zálohy“

Zvyknutý na dobré umiestnenia v rámci etáp, pätnásty celkovo z roku 2007, je Pep Vila Roca jedným z tých, s ktorými treba počítať. Tento zástanca ťažkých súťaží má veľké očakávania a tento rok dúfa v umiestnenie v top 10.

Ako trávite čas po technickom preberaní v Le Havre?
Je to zvlástna situácia. V minulých rokoch sme kamión pripravovali a testovali do poslednej chvíle. Teraz máme zrazu čas, ktorý môžeme venovať našim sponzorom. Boli sme k dispozícii všetkým médiám, v minulosti bolo veľmi ťažké vyhovieť všetkým pozvaniam, napríklad do televízie.

Obávate sa niečoho v súťaži?
Ťažko povedať, všetko je celkom nové. Informácie sme zháňali na internete aj cez telefón, jeden z našich mechanikov je Argentínčan. Môj spulujazdec Moïses (Torrellardona) podrobne študoval mapy, aby sme vedeli čo nás čaká. Viac sa však toho už spraviť nedá. Ja zas jazdím na motorke vždy keď mám čas, milujem jazdu na motorke.

V roku 2007 ste skončili pätnásty, aké sú Vaše očakávania tento rok?
Očakávam nesmierne ťažkú súťaž. Viem, že to bude drsné a to nám vyhovuje. Našim cieľom je byť tak blízko špičky ako sa len dá a v pravý moment zaútočiť zo zálohy. To bude naša stratégia. Bolo by skvelé, ak by sme skončili v prvej desiatke. Nemáme síce najlepší kamión, je však mimoriadne spoľahlivý.



Thierry Béthys (Francúzsko, štartové číslo 8, Honda CRF 450 X)
„Nikdy nejdem za hranice svojich možností“

Bývalý motokrosový majster Francúzska Thierry Bethys si vybudoval slušné renomé vďaka trom víťazstvám na Le Touquet Enduro. Po debute na Dakare v roku 2006 sa hneď v nasledujúcom roku prebojoval do top 10. Základ na ktorom môže stavať aj v Južnej Amerike.

Thierry, aký je Váš hlavný cieľ na Dakare 2009?
Mojou prioritou je dokončiť súťaž bez technických problémov či pádov. Na trati nikdy nejdem za hranice svojich možností. Aby som dosiahol čo najlepší výsledok, snažím sa eliminovať všetky zastavenia. Útok na pódiové umiestnenie bude náročný, ja sa však nevzdávam.

Čo vás delí od tých najlepších jazdcov a vidiny víťazstva?
Myslím, že rozdiel nie je ani tak v technike ako skôr v skúsenostiach s navigáciou. Podľa mňa to chce tak štyri až päť rokov na zvládnutie tohto aspektu súťaženia. Musím však priznať, že je skvelé byť vpredu a jazdiť prvú stopu. Zažil som ten pocit na Tuniskej rally a je to riadny adrenalín. Rád by som si to na Dakare zopakoval, pretože najviac zo všetkého si to chcem poriadne užiť.

Môže byť objem motora Vašej Hondy nevýhodou?
Áno. Hoci technický náskok KTM sa zmenšuje, stále je tu pár rýchlych etáp v ktorých im rýchlostne nestačíme a strácame minúty. Bolo by zaujímavé sledovať čo by sa dialo ak by aj Coma, Despres a Casteu jazdili na „štyristopäťdesiatkách“, nemyslím že by som bol ďaleko za nimi! Sústredím sa hlavne na víťazstvo v triede, čo tiež nebude jednoduché. Nech už sa stane čokoľvek, viem že ak pôjdem svojím tempom skončím v prvej pätnástke. Ak sa vyhnem pádom, môžem skončiť vysoko každý deň.



Leo a Patxi, muži plniaci si sny

Leonardo Monti a Francisco Otaño snívali o Dakare dlhé roky, preto sa niet čo čudovať, že keď si to táto slávna súťaž namierila priamo do ich vlasti, chytili príležitosť za pačesy. Pre Lea Montiho to však nebude len splnený sen o účasti na Dakare, ale aj splnený sen o účasti na Dakare s vlastným vozidlom.

Pred štyrmi rokmi odštartoval Monti projekt, ktorého výsledkom malo byť terénne vozidlo pýšiace sa označením Made in Argentina. Cieľ sa podarilo splniť a svetlo sveta tak uzrel prototyp Monti 09. Pri jeho výrobe boli použité výhradne domáce produkty, prevodovka aj motor o objeme 1,6 litra s výkonom 170 konských sú vlastnými produktami vývojového tímu. Leo Monti mal veľké plány ohľadom pilota pre svoj stroj: „Bol by som rád ak by to bol niekto s dobrou povesťou a so skúsenosťami.“ Tým niekým mal byť Juha Kankkunen. A hoci sa nepodarilo získať tohto štvornásobného majstra sveta v rally, smútiť nemusí. Za volant sa totiž posadí Francisco Otaño, priateľmi prezývaný Patxi.



Patxi čakal na svoj dakarský debut dlhých 20 rokov a o význame, ktorý pre neho štart na Dakare má svedčia aj jeho slová: “Je to pre mňa natoľko dôležité, že si dám svoje štartové číslo vytetovať. A to pritom nemám žiadne iné tetovanie.“ Počas svojej tridsať ročnej kariéry prejazdil Argentínu krížom-krážom na motorke aj v aute, vyhral Patagonia Atacama rally v dvoch rôznych kategóriách. Skúsenosti ho teda dostatočne kvalifikujú na zodpovednú úlohu pilota prvého argentínskeho vozidla na Dakare. Jeho prvý štart má aj silný osobný podtón: „Môj otec má 88 rokov a posledné tri roky bojuje s rakovinou. Vždy mi hovoril, aby som sa nevzdával svojich snov, nech sa deje čokoľvek. Pre mňa je tento Dakar mojou osobnou misiou.“

Leo a Patxi majú na „domácom“ Dakare vyššie ambície ako ho len dokončiť. „Chceme podať solídny výkon. Ukázať by sme sa mohli najmä v etapách pri La Serene a Copiapo,“ vraví Patxi a Leo dodáva, „Toto je len začiatok nového dobrodružstva a projektu, ktorý máme pred sebou.“