Autosportfoto

Dakar 2009: Koho uvidíme na trati? (2. časť)

Yvan Muller (Francúzsko, štartové číslo 325, SMG Buggy Monoplace)
„Nebudem si klamať“

Spolu s Lewisom Hamilton z F1 a Sebastianom Loebom z WRC, bol titulom majstra sveta FIA ovenčený aj Yvan Muller, jazdec okruhového šampionátu WTCC. Tento rodák z Alsaska, ktorý svoj prvý Dakar absolvoval s René Metgeom, sa tentoraz rozhodol pre sólo účasť. Pri stanovení si cieľov bol pomerne zdržanlivý.

Nemáte predsa len vyššie ambície?
Čo sa výsledku týka, nebudem si klamať, moje možnosti sú obmedzené. Mám len jedného mechanika a naviac za volantom jednomiestnej buggy sa musím sám postarať aj o navigáciu a s tou nemám skúsenosti. Prirovnal by som sa k rekreačnému bežcovi, ktorý sa prihlásil na Newyorský maratón. Moja jediná ambícia vlastne ani nie je ambíciou, chcem sa len dostať do cieľa.

Mali ste čas na prípravu a študovanie trasy?
Veľmi rád by som celý december venoval prípravám na Dakar. Po zisku titulu som však bol viazaný k účastiam na mnohých akciách mojich sponzorov. Napríklad víkend 20. a 21. decembra som strávil v Seate v Barcelone. Doma sa zas venujem baleniu a papierovačkám. Snažím sa zabezpečiť si všetky potrebné očkovania a tiež jazdeckú licenciu na rok 2009. Nemal som vôbec čas pozrieť sa na trasu, študovať ju budem až v lietadle.

Čo ešte podniknete aby ste boli na Dakar pripravený fyzicky aj jazdecky?
Pravdupovediac, nič. Odlietam 28. decembra a hneď 29. sa budem venovať kontrole mojej buggy. Na fyzickú prípravu nemám čas ani možnosti. Doktori mi zistili únavovú zlomeninu ľavej nohy. Pri súťaži by to nemal byť žiadny problém, teraz si však nemôžem ani zabehať. Budem sa musieť spoľahnúť len na svoju súčasnú kondíciu. A na oddych pred štartom mám už len Vianoce.



André de Azevedo (Brazília, štartové číslo 504, Tatra 815 Dakar)
„Som pod tlakom brazílskych médií“

Tento rok sa André de Azevedo postaví na štart Dakaru už dvadsiatyprvý krát. Či to bolo za riadidlami motocykla alebo za volantom kamiónu, vždy podával slušný výkon a preto ho treba považovať za jedného z favoritov juhoamerického Dakaru.

Ako sa cítite deväť dní pred štartom?
Nie som celkom v pohode. Brazílske médiá na mňa vyvíjajú tlak pred nadchádzajúcim juhoamerickým Dakarom. Všetci si myslia, že to budem mať ľahké, pretože som z Latinskej Ameriky. Ja si to však nemyslím, Argentínu ani Čile poriadne nepoznám. Snažím sa zvládnuť tento mediálny tlak, ktorý je teraz omnoho intenzívnejší ako pri africkom Dakare. Nie je to ľahké, ale mám za sebou už dvadsať Dakaro a viem si poradiť. Pre môjho navigátora to bude však len tretí štart a veľa vecí je pre neho stále nových.

Robili ste na vozidle nejaké zmeny na poslednú chvíľu?
Nie, žiadne zmeny. Ku kamiónu sa dostanem až 30. decembra po vylodení. Spolu s asistenciou idú z Českej republiky a loďou z Le Havre z Francúzska. Keď som v októbri navštívil dielne Tatry, mohol som sledovať posledné úpravy. Vozidlo je o 10 centimetrov kratšie, na prednej náprave má nové pruženie a tiež nové brzdy. Po desiatich odjazdených súťažiach má moju plnú dôveru.

Ako prebieha Vaša fyzická príprava na Dakar?
Moja súčasná forma je výsledkom mnohých rokov príprav. Pár dní pred štartom behám, dávam si pozor na stravovanie a trochu jazdím na motorke. Oblasť kde žijem, medzi Riom a Sao Paulom, je rajom pre milovníkov endura ako som aj ja.



Frans Verhoeven (Holandsko, štartové číslo 15, KTM 690 Rallye)
„Skončiť v prvej desiatke a byť najlepším Holanďanom“

Pred štyrmi rokmi sa Frans Verhoeven objavil na Dakare prvý raz a hneď všetkých prekvapil svojim 16. miestom v cieli. Dnes je jazdcom a manažérom Vectra Racing, tímu ktorý právom pomýšla na najvyššie priečky a v ktorého radoch sú aj David Casteu a Franciso Lopez.

Ako prebiehajú prípravy v posledných dňoch pred štartom?
Ako tímový manažér mám stále čo robiť. Musím sa postarať o logistiku, všetko skoordinovať a to zaberie veľa času. Vzdal som sa aj fyzickej prípravy a sústredím sa hlavne na jazdenie. Na motorke trávim štyri hodiny denne. Do Buenos Aires pricestujeme päť dní pred štartom, aby sme sa adaptovali na tamojšie počasie.

Aké sú Vaše ciele?
Čo sa mňa osobne týka, rád by som skončil v prvej desiatke, hlavne však chcem byť najlepším z Holanďanov. O to sa budem musieť pobiť najmä s Henkom Knuimanom (11. miesto na Dakare 2007). A čo sa tímu týka, chceli by sme viesť vyrovnaný boj s jazdcami KTM. Marc Coma je samozrejme favoritom, máme však dobrý tím, máme dobré motocykle a máme dobrých jazdcov. Že David Casteu vie vyhrávať je všeobecne známe. A Francisco Lopez bude na domácej pôde, ktorú dobre pozná.

Máte pripravenú nejakú stratégiu?
Áno, to máme. Až do voľného dňa pôjde každý sám za seba. Ak sa potom na základe priebežného poradia ukáže, že jeden z nás má šancu na víťazstvo, tak zvyšok tímu by mu mohol byť nápomocný.

Ktorá spomienka Vám utkvela v pamäti z predchádzajúcich štartov?
Jedna z tých najhorších je z roku 2007, keď som mal pád krátko pred koncom súťaže. Zlomil som si obe ramená a musel som odstúpiť z piateho miesta. A jedna z tých najlepších je z toho istého roku. Mal som pocit, že som spravil kus práce ako „nosič vody“ pre Cyrila Despresa. Potom v cieli mi povedal: „Vieš, tento Dakar som nevyhral sám.“



Philippe Domet, Arnaud Domet, Bertrand Domet - rodinná sága

„Som absolútny amatér a na Dakar idem zo svojimi deťmi“ priznáva Philippe Domet (162, Yamaha 450 WRF). Prvý raz sa na štarte objavil v roku 1994, do cieľa sa však nedostal. O rok neskôr sa mu to už podarilo, skončil šestnásty celkovo a druhý v triede Maratón. O pätnásť rokov neskôr sa vracia do tretice a nie je sám. Do partie si prizval synov Arnauda a Bertranda. „Každý rok v januári sme sledovali Dakar na televíznych obrazovkách a tak sme sa rozhodli štartovať spolu a popritom spoznať Južnú Ameriku,“ vysvetľuje Philippe. Ich cieľom je dostať sa do cieľa. „Pre nás to bude to tímová súťaž, ako otec mám predsa zodpovednosť voči svojim synom.“

Dvadsaťštyri ročný Arnaud (160, Yamaha 450 WRF) je športový multitalent. Venuje sa nielen motorkám, jeho vášňou je aj rugby, ktoré hráva za školský tím Lasalle Beauvais. Naviac pôsobí ako prezident združenia, ktoré každú jar organizuje stretnutie stoviek ragbyových klubov zo všetkých kútov Francúzska. S rovnakým zanietením sa venoval aj prípravám na Dakar. „Sledovali sme nášho otca a mysleli len na to, kedy budeme môcť súťažiť spolu s ním.“ Pre Arnauda je Dakar načasovaný priam perfektne. „Školu som skončil v decembri a do práce nastupujem od 1. februára.“



Trojicu uzatvára starší z bratov, dvadsaťpäť ročný Bertrand (161, Yamaha 450 WRF). Rovnako ako mladší Arnaud, ani on sa nevedel dočkať chvíle, kedy sa v otcových šľapajách postaví na štart Dakaru. Museli však počkať na ten správny čas. „Najprv sme museli ukončiť školu a nájsť si prácu,“ vraví Bertrand. „Veľa času som venoval fyzickej príprave, aby som na Dakare nemusel nič ľutovať. Nemali sme však dosť prostriedkov, aby sme mohli trénovať napríklad v Maroku.“ Spoľahnúť sa tak bude musieť na svoje skúsenosti z endura a na pomoc Francka Helberta, mechanika Davida Fretigného. „Jednu motorku sme pripravili spolu s ním, ďalšie dve sme dali dokopy s bratom a otcom.“ Bertrand sa netají túžbou spoznať Dakar nielen z rozprávania svojho otca či z televízie. „Viem, že sme na začiatku veľkého dobrodružstva. Chuť skúsiť to znova príde čoskoro.“ Rodinná sága práve začína.

Zdroj: www.dakar.com
Foto: archív autora