Autosportfoto

Chvíľami to bol doslova boj o život, hovorí o najťažšej rely prvý Slovák na juhoamerickom Dakare

Slovenský motocyklista Ivan Jakeš, 35-ročný skúsený jazdec enduro, dvanásťnásobný účastník medzinárodnej motocyklovej Šesťdňovej, sa včera stal druhým Slovákom v histórii, ktorý – po Jaroslavovi Katriňákovi spred dvoch rokov – najťažšiu rely sveta, legendárny „Dakar“, pokoril. Napriek vážnym problémom s technikou, penalizácii či takmer osudnému pádu dokázal preťažkých 5974 km dokončiť na solídnej 43. priečke.
                                                                                                        

Štartovali ste v službách početne silného českého KM Racing tímu. Kto všetko ho reprezentoval a ako ste sa doň dostali?
"Po skončení spolupráce s Environ Servis Moto Teamom vo februári minulého roka som hľadal nové možnosti spolupráce s nejakým tímom. Začiatkom jari 2008 prišla ponuka štartovať na Dakare v Južnej Amerike v českom tíme. Prikývol som. Boli sme v kontakte už od minulej Rely Dakar, ktorá napokon bola zrušená. V tomto „česko-slovenskom“ tíme štartovali tri motocykle KTM, dva kamióny LIAZ a jedna štvorkolesová motorka, tzv. quad."

Koľko činila cena motocykla a koľko to finančne stálo vás osobne?
"Cena špeciálne upraveného stroja KTM 690 Rally Replica činila 28 000 eur, teda 843 528 bývalých korún. Do tohto tímu som bol prijatý za podmienky, že musím okrem dobrého zdravotného stavu disponovať aj sumou štyridsaťtisíc eur v hotovosti. V prepočte náklady na jedného účastníka vychádzali na cca 3,6 milióna českých korún. Veď iba štartovné činilo 14 500 eur."
                                                                                                       

Aký je rozdiel medzi africkým a juhoamerickým Dakarom?
"Z Afriky si pamätám široké pláne, tu som sa musel držať vyjazdenej stopy, vybočiť z nej sa príliš nevyplácalo. Všade boli doslova tony prachu. Na druhej strane prejazd pohorím Ánd som nevnímal až tak nebezpečným, ako som si spočiatku myslel."

Mohlo by sa teda zdať, že tohtoročný Dakar nebol až tak ťažký, ako sa všade proklamuje...
"Dakar nie že nebol ťažký, práve naopak. Bol sakramentsky ťažký. Počasie, púštne úseky s nevypočítateľným pieskom... to je iba zlomok z tej vrahoviny. Terén bol veľmi nebezpečný, ako to už spomenul Tomáš Tomeček, zvlášť pre nás motocyklistov. Aj keď havarovať možno aj s kamiónom, ako sa to stalo práve jemu. Keď vás predbiehajú osobné automobily, nebodaj kamióny, ste nútený uhýbať sa a neraz je to doslova boj o život."
                                                                                                   

Dostali ste všetci poriadne zabrať...
"Slovo poriadne určite možno podčiarknuť. Mnohí to peklo nevydržali, vrátane profesionálov a ich špičkovej techniky. Veď iba nás motocyklistov štartovalo 235 a skončilo 113, čo je takmer polovica."

Na Dakare sa opätovne objavili aj ženy - pretekárky, dokonca za riadidlami motocykla...
"Majú môj obdiv, pretože mnohé z nich, na rozdiel od dlhého zástupu mužských spolubojovníkov, dokázali preteky dokončiť. Spomeniem Švédku Annie Seelovú alebo dvojnásobnú víťazku, Francúzsku Ludivine Puyovú."
                                                                                               

Vaša účasť bola tiež niekoľkokrát ohrozená, zakaždým ste boli na pokraji vypadnutia...
"V tretej etape ma zastavila porucha motora. Myslel som, že je koniec. V duchu som sa už videl vyradený. Do cieľa chýbali tri stovky kilometrov, vedľa mňa stála ,ká-te-emka‘ so zadretým motorom... Naviac som nemal signál pre spojenie sa s kolegami zo servisnej liazky. Našťastie mi pomohol miestny farmár, okolo štvrtej nadránom sme v cieli z jeho kamióna vyložili motocykel a mechanici Ján Hrehor a Michal Kroupa mali tri hodiny na to motor vymeniť. Na druhej strane ma neminula trojhodinová penalizácia."

V druhej etape ste pre zmenu havarovali v stokilometrovej rýchlosti...
"Aj v tomto prípade som mal veľké šťastie, že som pád absolvoval bez väčšej ujmy na zdraví. Kolega – motorkár ma vytlačil z trate, reflexívne som strhol riadidlá stroja do miest, kde nebolo kamenie. Len čo som „opustil“ sedlo motocykla, snažil som sa stočiť do klbka, čo pád značne stlmilo. Také šťastie už nemal kolega Dušan Randýsek, ktorý s dolámaným kolenom a pomliaždeným hrudníkom skončil v nemocnici."
                                                                                                

Aká bola atmosféra na juhoamerickej verzii Dakaru?
"Jedným slovom skvelá! Dali by vám to posledné čo mali, doniesli mi napríklad dvadsaťlitrový kanister a nechceli prijať peniaze. Skoro zadarmo ma odviezli tristo kilometrov spomínaným kamiónom do cieľa. Potešilo ich, keď nám mohli pomôcť. Zástupy státisícov divákov dotvorili skvelý rámec živej atmosféry podujatia. S Afrikou sa to nedá vôbec porovnávať."

Váš najsilnejší zážitok?
"Keď český jazdec Ivo Kaštan zachránil jednému motocyklistovi život. Bolo to v tretej etape, v ktorej ten motorkár spadol. Ivo pribehol k nemu a v tom hustom prachu sa ho snažil z trasy „stiahnuť“. Hneď nato sa objavil kamión Kamaz, ktorý zranenému pretekárovi doslova preletel iba pár centimetrov okolo hlavy. Nebyť Kaštana, mohli si usporiadatelia do štatistík pripísať krížik navyše."
                                                                                                    

Ste s výsledkom spokojný?
"Samozrejme. Nebyť spomínanej penalizácie, mohlo to byť o desať priečok lepšie. Predsavzatie, a síce dôjsť v zdraví do cieľa späť do Buenos Aires, som si však splnil. Myslím si, že to je to najdôležitejšie."

Foto: autor a archív KM Racing Teamu (www.davidpabiska.cz)