Autosportfoto

Budapešť – Bamako: Slováci si podmanili Afriku

Sahara je bezpochyby jedno z najnevhodnejších miest k životu na zemeguli. Aj napriek tomu je nádherná. Jej zvláštnosti, kúzlo púšte láka už od nepamäti všetky dobrodružné duše. Účasť na najťažších terénnych pretekoch sveta, z ktorých je najznámejšou Dakarská rallye – to vlastne nie je nič iné než uposlúchnutie tohto starého romantického volania divočiny. Týranie strojov a ľudí by sa predsa dalo vymyslieť aj na dostupnejších miestach, keby išlo len o pretekanie.

Test odvahy či hazard?
Sú diaľkové maratóny veľký test odvahy, alebo len nezmyselný hazard s vlastným životom? Nie sú vari účastníci vytrvalostných súťaží, a „Dakaru“ zvlášť, skutoční blázni? Prečo sú títo ľudia schopní a ochotní v čase príchodu nového roka opustiť pohodlie domova, svojich najbližších a vydať sa – pochopiteľne za vlastné náklady – dobrovoľne do nehostinných miest a strastiplných ciest, niekedy až za hranice svojich síl? V čom je motivácia? V čom to čaro, že sa do Afriky pretekári neustále vracajú? Vidina dobrodružstva? Majú tieto piesočné galeje skutočne takú silnú intenzitu „závislosti“, že im človek prepadne ako hráčskej vášni? Nesnažte sa jazdcom hovoriť o smažení sa na slnku, o tom, ako sa v noci budú triasť v stane od zimy. Nespomínajte im blúdenie v púšti na nekonečných piesočných pláňach, kde na stovkách kilometrov niet živej duše. Že si nebudú vedieť rady v piesočnej búrke, alebo stratia stopu súperov a len čert bude vedieť, kadiaľ majú zvoliť ten správny smer? Že ich tam môžu zastreliť? Nepochodíte. Účastníkov to ani len nevzruší.



Zrod afrických zápolení
Ako však mohli takéto preteky vlastne uzrieť svetlo sveta? Vráťme sa v našom príbehu do sedemdesiatych rokov minulého storočia, kedy vznikala nová móda cestovania, objavovali sa nové médiá a ľudia z miest, presýtení peniazmi, chceli okúsiť to, čo dnes nazývame adrenalínové športy. Píše sa rok 1975, rodí sa prvé africké dobrodružstvo smerujúce z Pobrežia Slonoviny k Azúrovému pobrežiu a niekoľko desiatok odvážnych mužov i žien si sľubuje, že s tajuplnou saharskou púšťou budú zvádzať boj každoročne. História fenoménu afrických súťaží vytvorí prvú neobyčajnú postavu, ktorá vycíti veľký smäd francúzskej verejnosti po dobrodružstve a divých priestranstvách. Francúz Jean-Claude Bertrand pochopí, že ľudia si jednoducho chcú siahnuť na dno a overiť si, čo v nich je. A ocitnúť sa sám v Afrike je ten najideálnejší spôsob. Povzbudený úspechom, začne snívať o súťaži, ktorá by pretínala každý kontinent planéty v priebehu piatich rokov. Taký projekt však je iba ťažko realizovateľný a pretekári musia počkať na príchod nového mecenáša, ktorý uspokojí ich hlad po drsných priestranstvách.

Thierry Sabine & Rallye Dakar
Ten sa objaví práve na trase Bertrandovej rallye pretínajúcej Abidjan a Nice. V roku 1977 na svojom motocykli však na hranici oddeľujúcej Niger od Líbye zablúdi a tri dni a tri noci bojuje bez jedla a pitia na pokraji existenčných síl. Unikne smrti, no nútený pobyt v púšti je pre neho tak silným zážitkom, že sa oň rozhodne podeliť s ostatnými. Meno strateného? Thierry Sabine. Stojí na začiatku dakarského príbehu, prostredníctvom Rallye Paríž – Dakar je ochotný priviesť vás ku dverám dobrodružstva. „Ale je na vás, aby ste ich otvorili a vyzvali osud,“ nechá odkaz v rozsiahlej mediálnej kampani. Do pretekov vnesie unikátnu kombináciu športovej i kamarátskej atmosféry, akú nikdy pred tým účastníci medzi sebou nepociťovali. Z „Dakaru“ je mýtus, legenda. „Pôvodná zábava šialencov“ – ako s obľubou komentuje počiatky tohto podujatia svetová tlač – vnukne začať usporadúvať aj iné terénne súťaže na africkom kontinente. Schopnosti ľudí aj techniky v najnáročnejších podmienkach, aké si človek dokáže predstaviť, v priebehu troch desaťročí preveria novodobé púštne preteky, nové motivácie a nové výzvy, ktoré rastú ako huby po daždi. Zrejme najmladšou je Rallye Budapešť – Bamako.



Nízkorozpočtová alternatíva s charitatívnym duchom
Diaľkovú súťaž do Bamaka vymysleli Maďari ako „protiváhu“ za prestížnu Rallye Dakar. Je to akási nízkorozpočtová alternatíva, ktorá dáva možnosť zažiť takmer identické trate, po akých sa jazdí na „Dakare“. Takže ak máte dostatok finančných prostriedkov a chcete zdolať nástrahy púšte v horúcom sedadle rýchleho off-roadu, potom je Dakarská rallye, alebo aspoň doposiaľ bola, práve pre vás. Ak ale je váš rozpočet limitovaný, no africké dobrodružstvo vás aj tak bytostne láka, vašou súťažou môže byť práve jazda z Budapešti do Bamaka. Mimochodom, tieto preteky majú rovnaký cieľ ako počiatky Rallye Dakar, kedy všetci utečenci pred civilizáciou v púšti spolu trávili nezabudnuteľné chvíle. Kedy posádky automobilov či motocyklisti boli v cieli „erzety“ skôr než usporiadatelia a zaznamenávali ďalším prichádzajúcim súperom čas. Kúzlo „Bamaka“ spočíva v jazde púšťami a savanami bez relatívneho platenia, stresu a naháňania sa za výsledkami. Tiež v sebe nesie ducha charitatívnej činnosti. Vstupné poplatky pokrývajú organizačné náklady a zvyšok je venovaný na detský fond, ktorý pomáha chudobným a znevýhodneným deťom v Mali. Toto dobrodružstvo naviac prináša pre pretekárov úlohy, ktoré v doterajšej histórii automobilových pretekov boli nezvyklé. Počas niektorej z etáp sú účastníci napríklad vyzvaní hľadať dom pána Taliba v dedine a nechať tam detské šaty pre rodinu či hľadať písmená alebo čísla napísané na kameňoch. Alebo pátrajú po rôznych stavbách či najrôznejších „pokladoch“. Hľadané miesta väčšinou dostanú zašifrované v GPS súradniciach. Keďže limity sú nastavené behom celého preteku dosť prísne, váhanie pri plnení úloh môže znamenať ich nesplnenie. Takže sa prepočítava a taktizuje. Musíte sa rozhodnúť, ktorému bodu dať prednosť a ktorý je menej dôležitý a kedy je lepšie dôjsť do cieľa a nejaký úkol vynechať.
Zatiaľ čo osud tridsiateho ročníka Rallye Dakar je definitívne spečatený, vo vzduchu sa vznášajú vážne obavy aj o tretie pokračovanie „Bamaka“. Jej hlavný organizátor Andrew G. Szabo však akékoľvek pochybnosti o neuskutočnení súťaže vyvráti: „My sa nemôžeme skloniť pred hrozbou teroru. Terorizmus je nechutný výtvor sveta v ktorom žijeme a my sa musíme učiť akceptovať ho. Ak sa vzdáme, legitimujeme tým jeho realitu a dáme súhlas so šírením násilností. Nesmieme pripustiť aby niekto terorizoval snahu a naše sny.“ A tak v sobotu 12. januára 2008 sa z Maďarskej metropoly vydá na 8760 kilometrovú púť stopäťdesiat pretekárov (o štyridsať viac než vlani, o stovku než predvlani). V priebehu šestnástich dní ich čaká Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Maroko, Západná Sahara, Mauritánia a Mali.

Keď víťaz, tak Slováci!
Manželia Juraj a Daniela Ulrichovci z Bratislavy trávia obdobie na prelome rokov už tradične netradične. Ešte pred koncom roka 2005 sa spoločne vydali na trať 1. ročníka tejto motoristickej rallye a aj vďaka tomu, že Juraj Ulrich – majster Slovenska v cross country rallye z roku 2003 – už africké končiny poznal z nesúťažnej cesty do Dakaru, Slováci na premiére vyhrali. O rok si skúsení bratislavskí off-roadisti prvenstvo zopakovali. Tí už tradične štartujú v súťažnej kategórii, v ktorej rozhoduje nielen rýchlosť na trati, ale aj schopnosť navigácie. „Ideme sa pokúsiť obhájiť naše dve doterajšie víťazstvá na súťaži Budapešť – Bamako,“ hovorí pred štartom Juraj Ulrich. „Určite to v náročnej konkurencii 150 áut nebude jednoduché, ale naše ciele sú jasné. Chceme aj do tretice stáť na stupňoch víťazov.“ Aj keď je súťaž z väčšej časti maďarskou záležitosťou, najväčšie obavy majú Ulrichovci paradoxne z ďalších slovenských a českých posádok, ktoré im v minulom roku robili najväčšie problémy. Ťažkosti im v afrických štátoch budú robiť aj policajti a colníci, čo je na samostatnú kapitolu. Napriek povoleniam, ktoré majú posádky od všetkých krajín, ktorými budú prechádzať, podľa Ulrichovcov sa už tradične vyskytnú drobné ťahanice. Bez nejakého darčeka nemáte u nich takmer žiadnu šancu pochodiť. „Ovládajú len veľmi lámanú angličtinu a po francúzsky tiež vedia spoľahlivo len jedno slovo – cadeau, teda darček,“ spomína na skúsenosti z minulých rokov Juraj Ulrich. „Každý z nich sa tvári, že jeho pečiatka je najdôležitejšia, za všetko si niečo vypýtajú. Kontrolovali nás aj každých desať kilometrov, ale na hraniciach nás behom kilometra zastavili napríklad aj trikrát. Rozdávali sme tričká, perá, papier na písanie, šiltovky, niekedy si však vypýtali aj mobil či fotoaparát. Mnohokrát sme museli vyťahovať peňaženku. Keď nás tieto praktiky už prestali baviť, tvárili sme sa, že ničomu nerozumieme a že sa vlastne ani tak veľmi neponáhľame. A nakoniec sa dalo ísť ďalej aj bez prezentu.“



„Bamako“: Tretie „vydanie“ štartuje
Nepresne vymedzené etapy, údaje o štarte a cieli s niekoľkými styčnými bodmi – to ostatné už je iba na pretekároch, ktorí si môžu vybrať tú najlepšiu cestu podľa vlastného uváženia. Niektoré etapy majú 180, ale niektoré aj 1100 kilometrov, takže deväť až jedenásťhodinové šoférovanie nie je žiadnou výnimkou. Prvá etapa sa ide z Budapešti do talianskych Benátok. Európske „erzety“ bývajú dosť nudné, vsádza sa predovšetkým na rýchlosť. Väčšina terénnych automobilov si už tu na ostatnú konkurenciu (bežné osobné autá v cestnej premávke – na štarte popri nich možno vidieť aj motocykle, štvorkolky a občas nejaký ten nákladný automobil) vytvorí značný náskok. Ruleta púštneho podujatia sa v druhom meranom úseku rozkrúti už na plné obrátky, nakoľko organizátor spojí tri „erzety“ v jednu a najbližší spoločný cieľ je až v strede Maroka! Ide o najdlhšiu etapu celej súťaže. Najdlhšia ale je čo do počtu kilometrov. Časovo najdlhšie etapy jazdcov ešte len čakajú. Otázku preplávania zo starého na čierny kontinent tak musí riešiť každá posádka samostatne. Vstup na africký svetadiel zastupuje hlavne veľké množstvo byrokracie, neporiadok a nezáujem colníkov.

V labyrinte saharského pekla
Oproti ďalším štátom, ktoré účastníkov ešte len čakajú, je Maroko krajinou relatívne civilizovanou. Práve táto časť etapy sa stala osudnou mnohým súťažiacim v poslednom ročníku. Niekoľko sto kilometrov jazdy kamenistým údolím dáva poriadne zabrať hlavne technike, tlmiče a nápravy si prídu na svoje. Niet preto divu, že niektoré z posádok „uzdravujú“ svoje stroje do skorých ranných hodín. Mestečko Smara je ďalším etapovým bodom, nachádzajúcim sa na hraniciach Západnej Sahary. Pretek má zatiaľ relatívne pokojný priebeh. Súťažiacich však začínajú sužovať piesočné búrky a väčšia zima, akú doposiaľ v týchto končinách nezažili. Jazda Západnou Saharou k mauritánskym hraniciam je vďaka zamínovaným územiam možná len po jednej jedinej ceste, nič mimoriadne organizačná zložka pre svojich púštnych zákazníkov ďalší deň „naservírovať“ nedokáže. Piesku je stále ešte minimum. Spestrením je opäť veľké množstvo kontrol a vojenských jednotiek UNPROFOR. Všetky kontrolné stanovištia sú blízko trate, čo však vyvažujú náročné časové limity. Súťaž pritom nespočíva už iba v riadení auta. Nastupujú požadované úlohy v hľadaní „pokladov“.
Nasledujúca špeciálka vedie do Mauritánie. Itinerár jazdcov upozorní na možnosť výskytu nášľapných mín. Systém súťaže umožňuje každému odštartovať, kedy sa rozhodne. Jedinou podmienkou je štart po šiestej hodine rannej. Všetci vyrážajú do ďalších bojov ako o život. Vo vzduchu už cítiť koniec prvej polovice súťaže. Nepríjemnosťou je prekročenie marocko – mauritánskych hraníc. Vláda pred štartom prisľúbila bezpečnosť o súťažiacich a dokazuje to hneď pri vstupe. Vďaka prísnym kontrolám sa za pár hodín podarí vybaviť iba päť posádok! Keď totiž vidia colníci takú kolónu áut, radšej zavrú a idú na obed.



Mauritánska vláda: Sme radi, že ste nenasledovali „Dakar“
Ďalší deň sa na program dostane pol deň voľna. Prestávka prichádza – pri tohtoročnom veľmi vysokom tempe rallye – všetkým vhod. Stačí sa iba presunúť 150 kilometrov po pláži Atlantického oceánu do hlavného mesta Mauritánie Nouakchottu. Nebolo by to náročné, nebyť mimoriadne nepriaznivého počasia. Táto trať je zjazdná len v čase odlivu. Vzhľadom k prebiehajúcim búrkam oceán nie je k účastníkom až tak prívetivý. Vlny nie a nie ustúpiť a tak celá kolóna musí čakať niekoľko hodín na situáciu, keď voda aspoň trochu ustúpi. Okolo obeda sa aj tak stane a môže sa pokračovať. Aj táto etapa niektorým prinesie vrásky na čele. Ten kto ju nestihne absolvovať za tých pár hodín odlivu má smolu. Jedna posádka, ktorej auto počas etapy vypovie službu sa musí bezradne pozerať ako sa až po okná stráca v poobednom prílive. Hlavné mesto potom ponúkne jazdcom i technike čas na relax. „Až tu sme si však uvedomili, ako sa mauritánski predstavitelia tešia, že naša rallye nenasledovala kroky organizátorov ‚Dakaru‘,“ píše z Afriky v tlačovej správe Juraj Ulrich. „Prišiel sa na nás pozrieť ministerský predseda a od tejto chvíle sa o nás starali desiatky po zuby ozbrojených vojakov. Nikto nemal šancu sa k nám priblížiť, nikto z nás nemal šancu dostať sa do nepríjemností. Poriadok a bezproblémový prechod Mauritániou bol stopercentne zabezpečený. Na prítomnosť zbraní a vojakov sme si rýchlo zvykli.“

Slováci víťazmi aj do tretice
V týchto miestach sa rallye v minulosti stáčala smerom k Mali. Znamenalo to teda koniec Sahary a piesku. Tento rok však organizátor pripraví pre pretekárov ešte jednu perličku. Presunú sa do púštneho miesta Tidjikja a odtiaľ trať smeruje naprieč dunami, kaňonmi, útesmi a všadeprítomným pieskom do pohraničného mestečka Kiffa. „Pôvodný zámer, že do cieľa etapy nás privedú hlavne stopy nedávnej Rallye Dakar sa nevydaril. O to viac bola pre nás táto etapa náročnejšia a zaujímavejšia,“ uvádza ďalej Juraj Ulrich. Posledné stopy v piesku tu dávno zafúka vietor a celá etapa závisí na navigátoroch. Kto netrafí má smolu.
Priebeh ďalšej súťaže a záver nepoľaví na obtiažnosti. Príchod do Bamaka nie je úplne bezproblémový – sedem kontrolných bodov pozdĺž rieky Niger a limit na príchod do vytúženého cieľa hnaný až na doraz, to je posledná prekážka pred epilógom. Na večernej slávnostnej ceremónii sa vyhlasujú víťazi. Dvojnásobný úspech zaznamenajú Slováci, po tretíkrát v rade sú najúspešnejší manželia Juraj a Daniela Ulrichovci z Raid Adventure teamu Slovakia. Úspech slovenských farieb zavŕši dvojica z TBA Racing Slovakia stajne, so stratou desiatich bodov na víťazov.



Ľutujú sa straty a prehry, slávia úspechy. A všetci spoločne – víťazi aj porazení – už začínajú spriadať nové plány. Ako inak – na Budapešť – Bamako 2009.