Autosportfoto

Bosnianske dobrodružstvo Slovak National HillClimb Teamu

Slovenský kopcový kalendár v tomto roku obsahuje jedno dosť exotické podujatie, konajúce sa v Bosne a Hercegovine. Jeho premiéra v rámci slovenských majstrovstiev sa konala práve počas uplynulého víkendu a na štarte nechýbala ani štvorica jazdcov Slovak National HillClimb Teamu.

Opisovať slovenským cestovateľom trasu ktorou sa dostanú do chorvátskeho Karlovacu, či na Plitvička jezera by bolo asi viac menej zbytočné. Dvojicu týchto známych miest už navštívila asi väčšina dovolenkárov, smerujúcich každoročne k „slovenskému moru". Iba málokto z nich však asi tuší, že iba nejakých deväťdesiat kilometrov od Karlovacu leží v Bosne a Hercegovine mesto Cazin. A práve toto mesto hostilo desiaty víkend zaradený do seriálu Majstrovstiev Slovenska pretekov automobilov do vrchu.

Po opustení Karlovacu sa zdá akoby cesta smerovala na koniec sveta. Aspoň čo sa kvality jej povrchu týka. Mám rád Chorvátsko, jeho prírodu, mentalitu národa, jeho obyvateľov a vôbec sa tým netajím. Túto sympatickú krajinu som navštívil azda stokrát, no po prekročení štátnych hraníc medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou aj na milovníka Chorvátska čaká úplne nový svet. Svet, kde zrazu cesty vyzerajú ako cesty a nie ako tankodrom, obyvatelia, ktorí sa na všetkých stále usmievajú a sú ochotní v každom momente pomáhať, krajina, kde spoločne v úplnej zhode bok po boku prežívajú ľudia vyznávajúci trojicu náboženstiev, krajina v ktorej si čerstvý chlieb, či pečivo kúpite hoc aj o polnoci.

Poďme však k samotným pretekom. V Cazine mala možnosť takmer stovka zúčastnených jazdcov bojovať nielen do slovenských, chorvátskych, čiernohorských či bosenských majstrovstiev, ale aj do zóny strednej Európy. Tunajšia trať vedúca od hotela Sedra nachádzajúcom sa na rieke Una do starého mesta Ostrožac, pričom dĺžka trate je štyritisícsto metrov, nachádza sa na nej celkovo dvadsaťtri zákrut a prevýšenie trate je 5,25 %. Štart sa nachádza v 186 metrov nadmorskej výšky a cieľ je umiestnený nadmorskej výške 377 metrov.

Ako sme už na začiatku povedali, Slovak National HillClimb Team sa na pretekoch v Cazine prezentoval štvoricou súťažiacich a treba rovno povedať, že sa im na tunajšej trati naozaj darilo.

Peter Jureňa, štartujúci rovnako ako aj na ostatných kopcových podujatiach s vozidlom MItsubishi Lancer vybojoval nielen víťazstvo v skupine N a triede N +2000, ale aj siedme miesto absolútneho hodnotenia.

Iba o dve priečky za ním v rámci absolútneho hodnotenia dojazdil Peter Ambrúz na vozidle Vauxhall Vectra ST, pričom si na svoje konto pripísal aj víťazstvo v triede E1 -2000.

Martin Juhás so svojim BMW M3 dojazdil síce v triede E1 +2000 v porovnaní s nesmierne kvalitnou zahraničnou konkurenciou, ak si však uvedomíme, že pred ním dojazdili iba vozidlá s poháňanými oboma nápravami, Martinov výkon bol naozaj veľmi dobrý, veď absolútne štrnáste miesto z Cazinu mu prinieslo nielen nové skúsenosti, ale aj uznanie množstva divákov.

Posledný zo štvorice jazdcov Slovak National HillClimb Team, Sergej Škarpíšek spoločne s vozidlom Opel Astra GSI sa rovnako na trati činil, pričom si pripísal v rámci slovenského šampionátu ďalšie body za tretie miesto v triede E1 +2000.

Po tomto výpočte úspechov jazdcov reprezentujúcich Slovak National HillClimb Team treba jednoznačne konštatovať, že „bosnianske dobrodružstvo" sa vydarilo a jazdci tímu v početnej zahraničnej konkurencii jednoznačne nesklamali. S výkonmi jednotlivých jazdcov, ale aj svojim je spokojný aj manažér Slovak National HillClimb Teamu, Peter Ambrúz: „Myslím si, že preteky v Bosne a Hercegovine sa vydarili nielen nášmu tímu, ale aj všetkým slovenským jazdcom, ktorí do Cazinu vycestovali. Pri zaraďovaní tohto podujatia do kopcového kalendáru SAMŠ boli mnohí proti. Dnes už aj najväčší kritici uznali, že tieto preteky sú pripravené profesionálne, s dôrazom na bezpečnosť, ale aj spokojnosť všetkých súťažiacich. Samotné preteky boli super, škoda iba prerušenia pri rozliatom oleji, ale toto sa stáva aj na iných pretekoch. Náš tím ich nielenže prežil bez akejkoľvek ujmy, ale aj bez stresu a dokonca by som povedal, že sme si na pretekoch v Cazine všetci aj trochu oddýchli. Ďakujem všetkým slovenským jazdcom, ktorí sa zúčastnili, jazdcom nášho tímu za perfektnú reprezentáciu Slovak National HillClimb Teamu a samozrejme všetkým partnerom tímu za podporu. Vidíme sa o dva týždne na Čiernom Balogu."

Miro Majláth