Autosportfoto

Boj o Afriku – Dakar vs. Africa Race

Už dobrodružná rally/expedícia Budapašť - Bamako, ktorej tretí ročník odštartoval v polovici janára, bezpečne previedla svojich účastníkov územím Maroka, Mauritánie a Mali.

Zo strany štátu dostali záruky bezpečnosti, ktoré boli do poslednej bodky splnené. O bezpečnosť dobrodruhov sa starali stovky vojakov a aj vďaka tomu prebehla celá súťaž bez akýchkoľvek bezpečnostných či politických incidentov. Z víťazstva sa aj do tretice radovala naša posádka Juraj Ulrich-Danka Ulrichová na Nissane Navara.



Reputáciu si v posledných rokoch snaží napraviť aj Líbya, pričom najväčšiu podporu nachádza na strane Francúzska. Nečudo, že práve francúzski organizátori Tuniskej rally dokázali svoju súťaž dostať aj do lýbijskej púšte. Výrazne tým pozdvihli športovú úroveň celej rally, v ktorej po prvýkrát v kategórii kamiónov triumfoval Tomáš Tomeček na Tatre.

V septembri sa na čiernom kontinente opäť ozývalo burácanie motorov, hostiteľom AMV Shamrock Rally bolo Maroko. Marocké kráľovstvo sa už roky potýka so snahou hnutia Polisario o odtrhnutie a osamostatnenie regiónu Západnej Sahary. Priebeh Marockej rally to však nijako neovplyvnilo. Tradičný nestor afrických súťaží Jean-Louis Schlesser tu do svojej zbierky pridal ďalšie z mnohých prvenstiev, v jednej stope piaty raz v rade oslávil víťazstvo David Fretigné.



Október a Egypt, to nemôže byť nič iné ako Pharaons Rally. Táto súťaž má vlastnú bohatú históriu, Egypt bol naviac dvakrát cieľovou destináciou dakarskej rally. V súčasnosti majú „Faraóni“ veľmi slušné renomé najmä medzi motocyklistami, tento rok sa ich na štart postavila takmer stovka. Úlohu favoritov potvrdili David Casteau (KTM 690) a v kategórii automobilov Christian Lavieille (Dessoude Proto 05). Za zmienku stojí siedma priečka v absolútnom poradí pre najrýchlejší z kamiónov, Unimog pilotovaný Matteom Paccanim.

O tom, že súťažiť môžu nielen vozidlá prepchaté najmodernejšími technológiami, ale aj ich historickí predchodcovia nás presvedčil tretí ročník rally pravidelnosti Transafricaine Classic. Organizátorom je starý známy Patrick Zaniroli a prihlásiť sa mohli posádky s vozidlami od výmyslu sveta, bez ohľadu na ich vek. Ten bol rozhodujúci len pri určovaní súťažnej kategórie. Vedľa seba sa tak postavili Volkswagen Iltis z roku 1980, celá plejáda Mitsubishi a Toyot z deväťdesiatych rokov a najnovšie Isuzu D-Max. K videniu boli aj niektoré z dakarských legiend: Hervé Cotel na Buggy, Claude Marreau na Mitsubishi či Pierre Lartigue na „škaredom káčatku“ Citroën 2CV. Trasa vedúca z Paríža do Dakaru preťala územie štyroch štátov, okrem Francúzska a Senegalu to boli aj Maroko a Mauritánia.



Rovnaké miesto štartu (Paríž), rovnaké krajiny (Francúzsko, Maroko, Mauritánia, Senegal), rovnaký cieľ (Dakar) a pritom iná súťaž. Dámy a páni, predstavuje sa Africa Race, zrejme posledná súťaž, ktorá odštartuje v roku 2008. Alebo neodštartuje?! Práve okolo tejto rally sa v posledných dňoch rozpútala búrlivá diskusia a môže za to ASO. Tej sa nepáčila prílišná podobnosť Africa Race s historickými Dakarmi a tŕňom v oku bol aj post riaditeľa súťaže. Tým nie je totiž nik iný ako Hubert Auriol. ASO ako organizátor Dakaru a vlastník všemožných práv s ním spojených a jemu podobných, sa obrátil na súd s cieľom dosiahnuť zákaz Africa Race. Dva dni stará tlačová správa je dôkazom ich úspechu.

„Rozhodnutím prvostupňového súdu v Nanterre, zo dňa 5. decembra 2008, bolo konanie súťaže Africa Race, organizovanej pánom Hubertom Auriolom a spoločnosťami XRPM a Pom Events, zakázané z dôvodu porušenia práv spoločností Amaury Sport Organisation a Paris-Dakar (bývalé TSO – Thierry Sabine Organisation). Súťaž Africa Race, konaná v termíne od 26. decembra 2008 do 11. januára 2009 je týmto zrušená.“



Z dostupných informácií je hlavným dôvodom tohoto kroku ASO práve osoba Huberta Auriola. Ten šéfoval Dakaru od roku 1995 a dokázal v tej dobe chátrajúcu rally premeniť na perfektne fungujúci a nepochybne rovnako perfektne zarábajúci stroj, v ktorom všetky kolieska do seba bezchybne zapadajú. Nechať tak schopného človeka organizovať súťaž v priamej konkurencii Dakaru je obchodné riziko. Preto nečudo, že ASO zvolila tak radikálnu metódu pri riešení tejto situácie. Medzi priaznivcami cross country rallies to však vyvoláva mnohé negatívne reakcie. ASO, ako organizátor Tour de France, nemá dobré vzťahy s Medzinárodnou cyklistickou federáciou a spolupráca s Medzinárodnou automobilovou federáciou tiež nie je bezproblémová.

Prečo však na tieto boje o moc majú doplácať priaznivci a najmä súťažiaci? Medzi tými čo uprednostnili Afriku pred juhoamerickým Dakarom sú aj Jean-Louis Schlesser, Jan de Rooy či Hans Bekx. A prečo práve teraz, keď sa ukázalo, že v Afrike sa dá zorganizovať a zrealizovať súťaž bez výrazných problémov? Že by sa v ASO báli odlivu známych mien? Najmä teraz keď Dakar stojí pred neľahkou skúškou pravdy v novom prostredí. Mnohí sú nepochybne zvedaví ako bude rally v Južnej Amerike vyzerať a pokiaľ nesplní ich očakávania, je riziko odchodu ku konkurencii veľké. Návrat Dakaru do Afriky si želajú asi všetci, ASO si však neželá konkurenta na „vlastnom piesočku.“



Myslieť si o tejto situácii môžeme čokoľvek, slovné spojenie „fair-play“ však asi na um nepríde nikomu. Nepriaznivé rozhodnutie súdu vo veci konania súťaže Africa Race, však nemusí byť fatálne. Najnovšie správy hovoria o rozhodnutí Huberta Auriola a celého súčasného vedenia súťaže o odstúpení zo svojich postov, čím by sa vyriešila podstata sporu. Samozrejme, že Hubert Auriol rozhodnutie súdu napadne. Prípravy na premiérový ročník Africa Race tak pokračujú naďalej v plnom prúde a štart by sa mal podľa plánu uskutočniť 28. decembra.