Autosportfoto

Baja 1000 – Veľké finále pohľadom Armina Schwarza

Štart 41. ročníka tejto najlegendárnejšej z amerických off-road súťaží pripadol na 21. november, pre Armina Schwarza a celý tím All German Motorsports sa všetko začalo už omnoho skôr. Účasti na Baja 1000 predchádzal štart na PRIMM 300, ktorý spolu s Martinom Christensenom premenili na víťazstvo vo svojej triede. Vďaka tomu mali šancu na zisk triumfu v celom šampionáte, samozrejme len v prípade úspechu na Baja 1000. Okrem tohto cieľa si tím vytýčil ešte jeden a nemenej ambiciózny – celkové víťazstvo!



Počas prípravy neponechali Armin a Martin nič na náhode. Od štrnásteho do osemnásteho novembra spolu so svojimi navigátormi prechádzali zverejnenú trasu tohtoročnej Baja 1000, robili si poznámky k nebezpečným častiam trate, plánovali stratégiu. Armin Schwarz: „Vylosovali sme si štartové číslo 107, čo znamená, že na trať vyrazíme ako siedma buggy v poradí. Pred nami sa však v tom čase už bude púšťou hnať 30 Trophy truckov, výkonnejších ako naša buggy. Aby sme sa dostali dopredu budeme ich musieť jednoducho predbehnúť – v nepreniknuteľnom prachu a s takmer nulovou viditeľnosťou. Optimizmus je súčasťou nášho plánu.“

Zopár súťažiacich absolvuje celú súťaž bez striedania, väčšina sa však o volant auta či riadidlá motorky alebo quadu rada podelí so svojimi tímovými kolegami. Armin a Martin sa podelili spravodlivo: „Moja časť má niečo cez 500 kilometrov, čo je zhruba 7-8 hodín za volantom v úmorných horúčavách. Prvých 60 km. je bláznivých, všetci sa ženú vpred ako splašené stádo, všade je množstvo divákov, oči treba mať naozaj všade. Za mestom Ojos Negros sa krajina otvára, tam by sme sa mohli predrať vpred. V pit-stope uprostred ničoho nás v kokpite nahradia Martin a Greg, ich úlohou bude čo najrýchlejšie absolvovať zvyšných 500 km.“



Také boli plány, realita však bola iná. Zo začiatku sa pritom situácia pre obe vozidlá All German Motorsports tímu vyvíjala priaznivo a čoskoro predbiehali aj skôr odštartované Trophy trucky. Ako prvý sa do problémov dostal Armin Kremer, európsky majster v rally z roku 2001. „Prach bol neuveriteľný, viditeľnosť nulová. Nemáme sprievodný vrtuľník, ktorý by nás upozornil na prekážky pred nami. Tak sa stalo, že sme vo vysokej rýchlosti narazili do stojaceho vozidla, pričom sme poškodili pruženie.“ Posádke sa podarilo dostať poškodené vozidlo do pit-stopu, mechanici opravili čo bolo treba a jazda mexickou púšťou mohla pokračovať. Nemala však dlhé trvanie, po 130 km. to pruženie definitívne vzdalo a Armin Kremer zo súťaže odstúpil.

Podobný osud takmer postihol aj známejšieho z dvojice Nemcov, v našich končinách dobre známeho Armina Schwarza. Toho trápili nielen tlmiče, ale aj nehostinný terén. „Po 20 míľach (cca 32 km.) sme dostihli Trophy trucky. Potom však prišla sekcia s hlbokým prachom a my sme zapadli. Po polhodine hádzania lopatou sme boli späť na trati, nie však na dlho. Kvôli zapadnutému Mini-trucku sme museli spomaliť, vďaka čomu sme sa znovu zahrabali a tentoraz naozaj dôkladne. Dve hodiny sme sa potili pri vyhrabávaní našej buggy, aby nás nakoniec vytiahol jeden z truckov.“



Armin a jeho navigátor Bryan Lyttle sa ocitli uprostred hustej súťažnej premávky. Motorky, quady, buggy aj autá sa stále naháňali po púšti a mali pred sebou ešte riadny kus cesty keď na krajinu začala padať tma. Strata troch hodín plus tma ako v rohu mínus dostatočné osvetlenie rovná sa problém. Tak v takejto situácii sa ocitol Armin Schwarz. „Počítali sme s tým, že do pit-stopu sa dostaneme ešte pred zotmením, na vozidle sme nemali dodatočné reflektory a tak sme šli viac menej po tme. GPS nám síce ukáže cestu kadiaľ ísť, nie však jamy či kmene stromov ktorá na nej ležia. A nevaruje nás ani pred hlbokým, ako múka jemným prachom, ktorý z nás opäť spravil svojho väzňa. Zdolať nasledujúcich päť míľ (cca 8 km.) nám trvalo hodinu, navyše nám odchádzal pravý zadný tlmič.“



Na 190. míli bol pit-stop a v ňom voda pre vyprahnutú posádku, nové tlmiče a benzín pre buggy. Celkové víťazstvo bolo stratené, v hre však boal stále prvá priečka celého šampionátu Class 1. Problémy mal totiž aj vedúci B.J. Richardson, ktorý na trati tiež nabral niekoľkohodinovú stratu a musel meniť prevodovku. V prípade jeho odstúpenia by Arminovi s Martinom stačilo siedme miesto v triede na zisk titulu.

Predtým ako za volant usadol Martin Christensen však musel Armin zdolať zvyšok svojho úseku. Na trati strávil 16 hodín, ktoré zhodnotil nasledovne: „Boli to najnáročnejšie chvíle mojej jazdeckej kariéry. Hoci sme boli vo forme, púsť nás vyslovene ničila.“ V pit-stope umiestnenom v polovici trate prevzal oťaže buggy Martin Christensem s navigátorom Gregom Grassmannom. V cieli v Ensenade im časomiera prisúdila výsledný čas 22 hodín 38 minút a 26 sekúnd. V triede skončili deviati, len jednu priečku za najväčším súperom, B.J. Richardsonom, ktorý sa stal šampiónom v Class 1.



Armin Schwarz: „Našu doteraz najlepšiu sezónu sme s dvoma víťazstvami ukončili ako vice-majstri. Poďakovanie patrí všetkým v našom tíme, najmä však Martinovi Christensenovi. S blížiacimi sa Vianocami sa však nemôžem zbaviť myšlienky na príjemné leňošenie, bez natriasania sa a prachu a s dostatkom svetla.“