Autosportfoto

Automobily: Kde sú tie zlaté časy...?

Dakar zažíva vrchol popularity a veľkí výrobcovia v ňom dokazujú kvality i konkurencieschopnosť svojich vozidiel (a zároveň prostredníctvom automobilového športu svoje výrobky propagujú). Kto chce predávať, musí investovať – do športu. Je to ako začarovaný kruh. Na jednej strane státisíce nezamestnaných, stojace výrobné pásy, mlčiace stroje a v protiklade týchto krízových javov ostro kontrastujúce astronomické sumy tečúce plným prúdom do automobilového športu. Automobilové koncerny totiž nepochybujú, že šport je tou najlepšou reklamou. Kde sú však tie časy, keď Francúz Jean-François Dunac vyhral na rakúskom automobile Steyr Puch Pinzgauer kategóriu kamiónov prvého „vydania“ Dakarskej rallye? Pravda, vtedy vďaka koeficientu ešte nerozhodoval počet kilowattov a objem motora – preto mohol malý Puch (s netradičnými troma nápravami) poraziť Porsche či Mercedes a stačil mu k tomu smiešny výkon sedemdesiatich piatich konských síl. Silní a veľkí si takú potupu neodpustili. Dnes vyhrávajú „Dakar“ monštrá o výkone 199 kW (270 HP). Recept na víťazstvo sa zdá byť veľmi jednoduchý: najvýkonnejší motor namontujte na dobrý podvozok, všetko prikryte laminátovou karosériou a posaďte do toho špičkového jazdca, ktorý dokáže takú „potvoru“ uriadiť. Že to až tak jednoduché ale nie je, sa za tridsaťročie trvajúcu púštnu avantúru presvedčila nejedna renomovaná firma...



Favoriti: Mitsubishi alebo Volkswagen?
Tradíciou posledných rokov sa na „Dakare“ stal v kategórii automobilov súboj dvoch továrenských tímov Volkswagen a Mitsubishi. Na jednej strane aj tentoraz stoja Francúzi Peterhansel s Alphandom a Španiel Roma s Japoncom Masuokom ako úradujúci alebo bývalí víťazi, na druhej veteráni a bývalí majstri svera v rallye – Španiel Sainz, Juhoafričan De Villiers, Američan Miller či Nemec Depping. Na pozadí tohto súboja titanov bude na šancu čakať najmä Francúz Schlesser na bugine vlastnej konštrukcie, ktorý sa posledne po trojročnej „absencii“ opäť mohol radovať z miesta na stupňoch víťazov. Najväčším z najväčších je pochopiteľne Stéphane Peterhansel, ktorý má na svojom konte neuveriteľných deväť víťazstiev (v minulosti bol šesťkrát prvý na motocykli), i keď na druhej strane jeho nesplneným snom pravdepodobne navždy ostane zisk titulu vo WRC. „Každým rokom je Dakar vždy novou výzvou, pretože musíte prekonávať sám seba,“ hovorí Peterhansel. „Zakaždým prináša nové nepredvídateľné situácie a vždy ho prežívate odlišne.“ Vďaka nemu (a jeho tradičnému spolujazdcovi Jeanovi-Paulovi Cottretovi) tak konečné poradie v cieli Dakaru 2007 pripomínalo dobre známy príbeh: Mitsubishi opäť dominovalo, keď dosiahlo siedme víťazstvo v sérii, ktorú začalo v roku 2001. Celkové skóre tak na dakarskom podujatí vylepšilo na dvanásť prvenstiev! Iba so sedem a pol minútovým odstupom za nimi došiel víťaz z roku 2006 a ďalší „Mitsuman“ Luc Alphand s navigátorom Gillesom Picardom. „Narodil som sa v Briançone vo francúzskych Alpách. Od rýchlosti som závislý už od doby, keď som bol dieťaťom. Milujem dobrodružstvo, som rád neustále v pohybe, baví ma poznávať nových ľudí a čeliť stále novým výzvam,“ vymenúva niekdajšia hviezda zimných zjazdoviek, ex-číslo jeden v lyžiarskom svetovom rebríčku a deväťnásobný šampión Francúzska Luc Alphand, ktorého francúzski žurnalisti nezvyknú volať inak ako „Lucho“. A čo podľa neho účasť v Rallye Dakar vyžaduje? „Musíte byť silní a duševne zdraví, pretože je skutočne náročné byť v strehu každý deň po viac než dva týždne. Zvlášť keď bojujete o víťazstvo, musíte v pozornosti hodne pridať a neustále sa sústreďovať. Ale skúsenosti, znalosť krajín, ktorými prechádzate, dobrý tím a dobrý navigátor – to všetko je taktiež dôležité. A nesmieme zabudnúť na šťastie. K tomu, aby ste Dakar vyhrali, je ho treba skutočne veľa!“ Zatiaľ čo zo zostávajúcej dvojice pilotov japonskej stajne Hirosi Masuoka s Pascalom Maimonom budú usilovať o vylepšenie piatej priečky, „Nani“ Roma s navigátorom Lucasom Cruzom sa pokúsia zabojovať o TOP 10. Trinásta priečka víťaza Dakaru z roku 2004 v motocykloch bola po treťom mieste z 28. ročníka horkou pilulkou.



Teda kto z koho?
Zo štatistík 29. ročníka však vôbec nevyplýva takáto drvivá prevaha japonskej stajne. Mitsubishi totiž po prvýkrát nevyhralo ani jednu etapu! (Podobné víťazstvo zaznamenali Francúzi Marreauovci na Renaulte 20 Turbo v roku 1981 či Nemka Jutta Kleinschmidt o dvadsať rokov neskôr.) V ostrom kontraste s týmto faktom je plejáda desiatich etapových víťazstiev, ktoré získal Volkswagen! (Lepšiu šnúru dokázal potiahnuť iba Jean-Louis Schlesser v roku 2001, keď vyhral 11 z 20 špeciálok.) Carlos Sainz s Michelom Périnom kraľovali v piatich „erzetách“ a Giniel De Villiers (patriaci ku kandidátom na neoficiálny titul „najspoľahlivejší jazdec Dakarskej rallye“ – od roku 2003, kedy sa na Dakare objavil po prvýkrát, vždy dochádzal na popredných priečkach, akokoľvek štartoval s automobilmi, o ktorých sa nedalo povedať, že by boli najperfektnejšie) s pätnásťnásobným majstrom Nemecka v endure Dirkom Von Zitzewitzom ich mali na konte štyri. Javí sa paradoxné, že najrýchlejším jazdcom stajne (4. priečka) sa posledne stal bývalý investičný manažér Mark Miller s Ralphom Pitchfordom. Je teda otázne, či jazdcov tímu s tromi diamantmi v znaku nebude opäť mátať nočná mora v podobe loga VW – aj napriek tomu, že sa nemeckému koncernu neušiel žiaden cenný kov. Jeho automobily totiž dokázali japonské „špeciály“ poriadne potrápiť tak ako nikto predtým. Štvrtými do partie budú dvaja nemeckí jazdci. Riaditeľ športového oddelenia tímu VW Kris Nissen k ich účasti poznamenal: „Dieter Depping so svojim spolujazdcom Timom Gottschalkom perfektne pasujú do nášho tímu. Dieter preukázal za posledných pár mesiacov počas testov Touaregu enormnú snahu a spolupráca s Timom taktiež funguje na výbornú. Títo dvaja sa k sebe perfektne hodia, čo preukázali už aj v minulosti. Podpisom zmluvy s touto nemeckou posádkou sme sa len uistili, že na Dakar 2008 máme výbornú zostavu jazdcov a spolujazdcov a máme tak veľmi vysoké ambície.“ Pre Dietera Deppinga, trojnásobného nemeckého rallye majstra, to bude už tretí štart na týchto ťažkých pretekoch. „S Volkswagenom Race Touareg som dobre oboznámený, nakoľko som sa ako testovací vodič zúčastnil všetkých testovacích jázd a mohol som s ním odjazdiť značné množstvo kilometrov. Mojou prioritou je doraziť do cieľa, vybojovať čo najlepší výsledok a optimálne podporiť tím Volkswagen,“ poznamenal skúsený Depping. S Gottchalkom mali pretekársku premiéru už v roku 1998 a naposledy tento rok na Dakare (s truckom MAN L90 4×4 skončili na 26. priečke). „S Dieterom sa poznáme veľa rokov a sme dobre zohraný tím. Teším sa na novú výzvu. Pre mňa bude najdôležitejšie vyladiť navigáciu do dokonalého stavu,“ dodal 33-ročný Berlínčan Timo Gottschalk, ktorý v rokoch 2005 a 2006 absolvoval ako spolujazdec Andreasa Aignera majstrovstvá sveta v rallye. Carlos Souza s Andym Schulzom – čo dodať? Len toľko, že ich automobil – rovnako ako v 29. ročníku – pripraví polotovárenský tím Lagos.

Jutta Kleinschmidt: Namiesto do Dakaru na filmové plátno.
BMW X-Raid Team, od ktorého sa posledne očakávalo, že bude tretím do bitky, stratil najskôr po veľkých technických problémoch víťazku spred siedmich rokov Nemku Juttu Kleinschmidt (odmávli ju až na 15. mieste s desať a pol hodinovým mankom), potom v piatej „erzete“ vypadol zo 6. miesta po sérii kotrmelcov Francúz Guerlain Chicherit a napokon sa šťastie voči ním obrátilo formou penalizácie, ktorá ukončila účinkovanie katarského pretekára Saleha Nassera Al Attiyaha v prvej päťke. Jutta Kleinschmidt však tentoraz, po sedemnástich účastiach, chýba. Historické víťazstvo ako prvej ženskej účastníčky v 23. ročníku na Mitsubishi Pajere jej síce zaistilo neotrasiteľné postavenie v dejinách tejto nebezpečnej súťaže, nezabránilo to však skutočnosti, že sa tentoraz ocitla bez angažmán. „Nekorunovaná kráľovná Jutta I.“ (ktorá sa v rokoch 1999 až 2005 medzi automobilistami dokázala štyrikrát presadiť na stupne víťazov!) pritom v minulosti prešla niekoľkými poprednými stajňami angažujúcimi sa v diaľkových súťažiach (počínajúc tímom Jeana-Louisa Schlessera, cez Mitsubishi, Volkswagen až po BMW) a neváhala vložiť do týchto projektov všetky svoje skúsenosti... V januári však napriek tomu do púšte zamieri: jej denným chlebom nebude síce zdolávanie meraných úsekov jednotlivých etáp, ale – a možno budete prekvapení – filmovanie! Už po tretíkrát sa zúčastní na natáčaní celovečerného filmu. Po spolupráci na francúzskych snímkoch „Taxi“ a „Taxi Taxi“ sa bude Nemka tentoraz podieľať na príprave amerického filmu „Nine Miles Down“. „Bude to ďalšia zaujímavá skúsenosť, na ktorú sa veľmi teším. Zvlášť preto, že sa tentoraz bude nakrúcať v tuniských dunových poliach,“ hovorí Kleinschmidt.



BMW napokon bez Romana Krestu.
Hviezdnu dvojicu bavorského tímu Al Attiyah (so švédskou spolujazdkyňou Tinou Thörner) a Chicherit doplní víťaz dakarského podujatia z roku 1993 Francúz Bruno Saby. Ten si svojej kalvárie posledne užil viac než dosť: Jeho sny o úspešnom zdolaní všetkých nástrah 29. rallye sa rozplynuli v noci z 9. na 10. januára 2007. Fiat PanDAKAR (s päťhodinovou penalizáciou už z prvej európskej etapy na konte) v dunách hľadal v nočnej tme správny smer, ale prejazd bol veľmi zložitý. Ráno sa síce skúsený dakarský matador z dunového pekla vymotal a nasledovaný doprovodným kamiónom Iveco EuroCargo (ktorého posádku tvorili známi „perliniovci“ z Talianska Diamante a Albiero) dorazil až do Varzazatu, cieľa štvrtého dňa. Do piatej etapy ale už neodštartoval – čas svojho štartu „prešvihol“ o dve hodiny a tak ako on, i asistenčné Iveco boli diskvalifikovaní. Akokoľvek však účasť Fiatov (s druhým štartovala ďalšia ikona automobilových majstrovstiev – Massimo Biasion) s motormi o výkone iba 105 koní skončil veľmi skoro (handicapom sa ukázali byť malé rozmery modelu PanDAKAR, ktorý sa len s problémami prebíjal koľajami vyjazdenými silnejšou – a v porovnaní s Pandami tiež širšou – konkurenciou), vedenie talianskej automobilky nebolo s neúspechom sklamané. Ale to už je iná kapitola... „Podmienky, za akých Bruno Saby posilnil náš tím, sú samozrejme veľmi tragické,“ povedal k celej situácii manažér stajne X-Raid Sven Quandt. „Ale neviem si predstaviť žiadneho lepšieho pilota. Ide o veľmi skúseného a úspešného jazdca, ktorý nášmu tímu určite pomôže.“ Pripomeňme, že pri „výberovom konaní“ – náhrade za tragicky zosnulého bývalého šampióna svetových rallye Colina McRaea – sa zúčastnila šestica adeptov, medzi nimi aj popredný český súťažný jazdec Roman Kresta.


Presadia sa opäť autokrosové buginy?
Posledný ročník bol špecifický tým, že sa v ňom skvele viedlo autokrosovým „špeciálom“. Francúz Jean-Louis Schlesser nenašiel síce oporu v tradičnom sponzorovi Gauloises, ale o to viac na trati dokazoval, že je pre Japoncov jedinou „poriadnou“ konkurenciou. Dve vyhraté etapy mu pri vyrovnaných výkonoch stačili na celkovú 3. priečku a prvenstvo pohonu jedinej nápravy. „Mr. Buggy“ tak ku dvom víťazstvám v Rallye faraónov (1992 a 1994), piatim prvenstvám v Rallye Tunis (1998, 1999, 2000, 2002, 2003), piatim v Desert Challenge (1994, 1995, 1999, 2000, 2001), štyrom v Rallye ORPI Maroc (1996, 1998, 2000, 2001) a trom v Master rallye (1999, 2001, 2002) pridal aj to siedme na Dakarskej rallye (1993, 1996, 1998, 2001, 2004, 2006, 2007) – v tomto prípade pochopiteľne iba v kategórii 4×2. Dvojkou v jeho stajni by mal byť Španiel Jose-Luis Monterde. Druhým najrýchlejším automobilom s jedinou poháňanou nápravou bolo monštrum s označením Hummer H3 Robbyho Gordona a Andyho Gridera, v Dakare ôsme. Automobil americkej výroby vôbec po prvýkrát triumfoval v jednej z etáp, konkrétne v šiestej. „Tešíme sa, že sme skončili v prvej desiatke. Stalo sa tak najmä vďaka nášmu tímu, ktorý má z podobných podujatí veľké skúsenosti. Veľa sme sa tu naučili. Našim cieľom je vrátiť sa sem a zvíťaziť,“ povedal pri brehoch Ružového jazera v senegalskej metropole Robby Gordon. Novinkou bude účasť druhého sedemlitrového „špeciálu“ „há tri“, ktorý bude riadiť jeho krajan Ronn Bailey s navigátorom Kevinom Heathom. Ako raketa lietal aj Francúz Bernard Errandonea s krajanom Jeanom-Pierrom Garcinom, ktorí skončili na 12. priečke. Nádherných strojov typu buggy je na štarte vždy dosť, dokonca jednomiestnych. Na tie aj tentoraz stavajú „sólisti“ Philippe Gache (s jednomiestnou americkou SMG Buggy s motorom Porsche posledne preteky dokončil na 31. priečke) či Yvan Muller (hviezda pretekov seriálu zimnej automobilovej Andros trophy je po krajanovi Lucovi Alphandovi ďalší „zimný“ kráľ, ktorý vyrazil do boja s púšťou; vo WTCC jazdí ako člen továrenskej stajne SEAT) – v predošlom „vydaní“ skončil na začiatku druhej desiatky. Nebude však chýbať ani púštny šampión Darren Skilton a Nemka Ellen Lohr. Tá posledne riadila „špeciál“ s označením ML 350 Evo II (skončila však už v druhej etape) – jej Mercedes vyvinula a postavila nellingenská firma ORC. Ellen Lohr sa do diaľkových súťaží pustila už v roku 2004 – v dobe, kedy za sebou mala dvadsať rokov úspešného pretekania na okruhoch. „Toto je skutočný motošport,“ uvedie žena, ktorá si premiéru na Dakare odbila v roku 2005, so súkromnou buginou ale musela odstúpiť kvôli technickým problémom už v priebehu 4. etapy. „A Dakar, to je vôbec najväčšia výzva,“ podotkla.

Prominenti za volantom.
Horúce chvíle v horúcich piesočných presypoch však zažijú aj ďalší. Drogy zvanej „Dakar“ sa nehodlajú zbaviť ani prominentní jazdci – začnime pri dvojnásobnej majsterke sveta v športovom lezení, Francúzske Isabelle Patissier. Tá staví na trojcípu hviezdu v znaku. Popri Belgičanke Vanine Ickx (dcére ex-pilota F1 a víťaza tohto preteku z roku 1983 Jackyho) a jej spolujazdkyni Syndiely Wade (dcére senegalského prezidenta Abdoulayeho) sa do dunových polí a piesku prídu „vyblázniť“ aj víťaz tohto podujatia (1997) Kenjiro Shinozuka (Nissan) či Carole Montillet-Carles. Táto olympijská víťazka v zjazde zo Salt Lake City, tak ako Alphand a Chicherit, to pôvodne skúšala na snehu. Za Nissan však pôjdu aj rallyeoví pretekári – Poliak Krzysztof Holowczyc a Maďar Sándor Kiss. Jazdec F1 Ukyo Katayama uprednostní pre zmenu Toyotu. „Rallyemana“ Stéphana Henrarda bude po púštiach vodiť jeho krajan Serge Bruynkers, niekdajší spolujazdec Čecha s austrálskym pasom Petra Jerieho – ktorý na štarte tentoraz chýba. V Lisabone rovnako neuvidíme Francúza Georgesa Marquesa, ktorý vlani odštartoval s dvojmotorovým Citroënom 4×4, avšak jeho „kačica“ vo štvrtej „erzete“ vypovedala službu. Zato príde niekdajší jazdec za volantmi nákladných mercedesov Yves Ferri či známy „škodovkár“ Mattias Kahle. S pekelnými strojmi Chevrolet sa s dunovými presypmi hodlajú popasovať Eric Vigoroux i niekdajšie hviezdy motocyklovej kategórie Chilan Carlo de Gavardo s Francúzom Jeanom Brucym. Florence Bourgnon a Corentine Quiniou budú obhajovať víťazstvo ženskej kategórie automobilov z vlaňajška.



OffROADSPORT CZ sa vracia v širšej zostave.
V poslednom ročníku sa česká dvojica Miroslav Zapletal – Miloslav Janáček, ako sme už dávnejšie spomenuli, blysla vynikajúcim výkonom keď po 5. etape figurovali na 29. priečke. O dve „erzety“ ďalej, cestou do mauritánskeho Ataru, ich však zradila rozbitá spojka. V noci v piesočnej búrke dokázali na svojom oranžovom Mitsubishi zložitú opravu realizovať, do cieľa dorazili v predĺženom časovom limite, čo im umožnilo v pretekoch pokračovať. Ich zásluhou sa po roku 1994 v cieli pri vlnách Atlantiku objavila druhá česká klasifikovaná posádka osobného automobilu, na 54. mieste. Pripomeňme, že v šestnástom ročníku Miroslav Krejsa a Radek Záruba s Land Roverom za Tuareg Racing Team došli na 37. priečke. Tentoraz stavia na silnejšiu zbraň – továrenský „špeciál“ Mitsubishi L200 Evo. Miloslav Janáček k tomu dodal: „Carlos Sousa dokázal s týmto automobilom vybojovať veľmi slušné umiestnenia a my dúfame, že sa nám to podarí tiež. S týmto ‚špeciálom‘ sme už vyhrali dva preteky vo Veľkej Británii a Maďarsku, takže verím, že budeme siahať po dobrých etapových umiestneniach.“ Stajňu OffROADSPORT CZ bude však tentoraz reprezentovať i Petr Procházka s Vladislavom Nemajerom, idúcich na minuloročnom Mitsubishi Pajero DiD, ktorí by mali plniť najskôr úlohu rýchlej asistencie. Veľkou výhodou bude rýchly servisný truck, ktorý pôjde v triede pretekárskych kamiónov: „MAN 4×4 bude pilotovať Robert Randýsek spoločne s Martinom Mikulanšákom a Petrom Zábranským. Chlapi by pre nás mali byť veľkou oporou hlavne po psychickej stránke, pretože budeme vedieť, že máme za sebou náhradné diely a mechanikov,“ podčiarkol Míla Janáček. A ich ambície pred štartom? „Pre nás bude najväčší úspech dôjsť k Ružovému jazeru. Keby sa to podarilo na nejakom 25. mieste, bolo by to super!“