Autosportfoto

Armin Schwarz: Púštne preteky s GPS

To čo vidíme, je mapa púšte ktorou sa ťahá farebná čiara. Tá znázorňuje trasu - zhruba. Nad ňou potom sedíme: „Pamätáš? Tu trať prudko klesá do rokliny. Musíš sa držať vľavo aby si sa vyhol tým obrovským balvanom. Inak nemáš šancu dostať sa odtiaľ von.“ Mnohé je nám známe, mnohé je nové.

Pre orientáciu sú na mape zobrazené GPS body. Každé vozidlo má GPS prijímač a vysielač pomocou ktorých satelit sleduje jeho aktuálnu polohu a informuje o nej súťažnú posádku aj organizátorov. Vďaka tomu všetci, počnúc organizátormi a končiac našimi mechanikmi, vedia kde presne v nekončenej púšti práve trápime seba aj našu buggy.



Na niektorých GPS bodoch sú kontrolné stanoviská na ktorých treba zastaviť. Na niektorých pretekoch to však ešte v roku 2006 vyzeralo inak. Na Baja 250 a Baja 500 sme museli mať k autu pripevnenú hliníkovú skrinku nazývanú Smetiak. Na kontrolnom bode vhodil jeden z prítomných organizátorov do Smetiaka papier s pečiatkou a podpisom. V cieli sa potom Smetiak skontroloval, či sú v ňom všetky papiere. Je škoda, že sa tento krásny staromódny zvyk vytratil.

Ostatnými GPS bodmi stačí jednoducho prejsť vo vzdialenosti približne 200 metrov od jeho presnej polohy. Je len na nás, ktorou trasu v tomto vymedzenom priestore pôjdeme. Trasu si vyberáme počas prípravnej jazdy krátko pred samotným štartom a spolujazdec ju poznačí do elektronickej mapy .



Trasa zaznačená v elektronickej mape je tak presná, že navigátor mi môže povedať čo má čaká za najbližšou zákrutou. Naviac organizátori do mapy vkladajú „way pointy“, body ktorými označujú nebezpečné miesta ako sú hlboké jamy, horizonty alebo vodou vymleté jarky. Zbytočne nás však neznervózňujú veľkým počtom way pointov. Pri púštnych pretekoch platí jedno pravidlo: „Ak tu chceš súťažiť, musíš vedieť čo robíš.“ To je skvelý postoj - hlavne v súčasnosti, keď sú európske súťaže príliš viazané mnohými pravidlami.



Navigátor sleduje mapu na veľkej obrazovke pripevnenej na palubnej doske . My používame obrazovky určené pre súťažné lode. Sú odolné voči vode aj prachu a vydržia aj v naozaj drsných podmienkach.

Myslím, že z predchádzajúcich riadkov je to zrejmé - neviem sa dočkať ďalšieho preteku série SCORE. Počas piateho a šiesteho septembra sa zúčastníme preteku Terrible’s Primm 300, na ktorom máme čo napravovať. Minulý rok sme v polčase preteku viedli našu triedu, nakoniec sme však skončili štvrtí.



Zaujímavé veci sa však dejú aj doma: svetový šampionát v rally zavíta do Nemecka. Významná televízna spoločnosť bude počas víkednu zabezpečovať prenosy z rally a ja, ako bývalý pravidelný účastník, budem pomáhať štábu a komentovať dianie na trati.

Po deviatach kolách je na čele šampionátu Fín Mikko Hirvonen, s náskokom jedného bodu na Sebastiana Loeba. V Nemecku bude musieť Mikko ukázať, aký rýchly je na asfalte a bude sa snažiť oplatiť Loebovi porážku z domácej súťaže vo Fínsku. Mikkov boj o titul nebude veru ľahký Po Nemecku nasleduje Nový Zéland, Korsika a Španielsko. To sú tri asfaltové súťaže a len jedna šotolinová, na ktorej sa Mikko cíti ako doma. V každom prípade sa veľmi teším na ďalšie súboje týchto dvoch špičkových jazdcov.

Koncom augusta sa ozvem s komentárom z Rally Nového Zélandu a s ďalšími novinkami k Primm 300.

Zatiaľ zostávam s pozdravom
Armin Schwarz