Autosportfoto

4×4 verzus známa tvár: Eva Evita Urbaníková

Žena, ktorú sme sa v rámci nášho mini seriálu „4×4 verzus známa tvár" rozhodli osloviť, nie je iba známou tvárou z televíznej obrazovky (spomeňme relácie Chilli, Ľudia na jednotku či 7edem, s.r.o.). A tiež nie je iba niekdajšou rozhlasovou moderátorkou (RockFM, Okey). V osemnástich rokoch si začala plniť sen, keď sa vydala na dráhu žurnalistiky. Bývalá šéfka publicistiky v mesačníku Eva, vlastní vydavateľstvo Evitapress a na konte má dva knižné bestsellery - Všetko alebo nič a Stalo sa mi všetko, ktorého predajom podporila aj projekt AVON proti rakovine prsníka. Žije v Bratislave, má dcérku Lindu a syna Filipa. „Svoj osud si človek musí vybrať, nie prijať ho," znie jej motto. EVA EVITA URBANÍKOVÁ (33).

Príbeh jej poslednej knihy Stalo sa mi všetko je nabitý súčasnými reáliami z biznisu aj šoubiznisu, ktoré Evita Urbaníková dobre pozná. „Často sa ma ľudia pýtajú, či sú moje knižky o mne. Pravda je taká, že Linda a Vanda, postavy mojich kníh, sa vymyslieť nedajú. Keď napíšete o tom, čo sa deje reálne v životoch žien a nepcháte do toho zbytočné happy endy, nájde sa v tých písmenkách skôr či neskôr každá," uviedla v jednom zo svojich nespočetných interview. Pre čitateľov (či skôr čitateľky) pripravuje na jún ďalšie prekvapenie - tretiu knihu s názvom Svet mi je dlžný. „Nechcem písať len preto, aby som písala," poznamenala. „Lenže keď vás múza kopne, nie je iná možnosť. Stačí sa rozhliadnuť, námety zo života sa vám priam núkajú."

Predovšetkým predpokladám, že vo vašom hektickom spôsobe života auto nemôže chýbať. Na akom jazdíte?
- Neviem, či sa môj život môže charakterizovať ako hektický, ja ho tak nevnímam. Pravdou však je, že bez auta by som existovať nemohla. Je to moja druhá, pojazdná domácnosť. Mám v ňom knihy, hračky, nejakú kozmetiku a dokonca aj základné lieky. Teraz jazdím na Mercedese A, ale mám objednaný nový automobil Mercedes GLK. O pár týždňov ho mám doma (úsmev).

Na čom ste sa pôvodne naučili riadiť?
- Mojím prvým automobilom bol Fiat Punto, ktorý som dostala v treťom ročníku na výške od rodičov. Modré, pekné. Keď sme ho predávali, aj som si poplakala.

Čo vás na cestách vie rozhnevať?
- Máločo. Som dosť „salámista". Skôr sa usmievam nad tými, čo za volantom kričia, trúbia a privolávajú si infarkt. Ak sa v mojej blízkosti objaví nejaký idiot, čo sa hrá na pretekára alebo naopak skúša, ako najpomalšie sa dá ísť, snažím sa si ho držať čo najďalej od seba a neriešiť to. Na to sú tu policajti.

Skúšali ste šoférovať aj niečo iné, ako automobil? Napríklad skúter alebo motocykel?
- Skúter áno, na dovolenkách. Ale k motorke mám zvláštny rešpekt, na tú by som si nesadla ani ako spolujazdec. Nezdá sa mi bezpečná.

Dá sa jazda automobilom nazvať súčasťou vášho relaxu?
- Ale áno. Rozmýšľam si, analyzujem veci v pokoji, lebo mám čas. Na dlhých cestách mávam aj dobré nápady. Vo vydavateľstve sa moji ľudia vždy smejú, keď idem do Prahy, že kto bude dvíhať pohotovostnú linku... Lebo ako šoférujem, premýšľam a všetko, čo mi napadne, hneď konzultujem s nimi.

Máte za volantom aj nejaké neduhy (telefón, prepínanie skladieb na CD)?
- Telefón zdvihnem, netajím, že nie. Ale inak som pozorný vodič. A zbožňujem piť za volantom kávu. Poznám všetky McDrivy v okolitých štátoch (smiech).

Dokázali by ste zhodnotiť svoje šoférske schopnosti?
- Myslím, že som dobrý šofér. Nie som roztržitá, idem tak rýchlo, ako dovoľujú okolnosti a keď stojím v zápche, som pokojná. Do Chorvátska sme raz cestovali 23 hodín, babská jazda s deťmi. Keby tam bol akýkoľvek chlap s nami, amen tma! (smiech)

Znesiete, keď vám niekto rozpráva do šoférovania?
- Mne nikto nerozpráva do šoférovania. Deti sú primalé a keď so mnou na sedadle spolujazca ide môj priateľ, nemá tendenciu radiť mi (úsmev).

Robíte často priestupky? Dostali ste už pokutu?
- Na diaľnici sem-tam chodievam o niečo rýchlejšie, za to som pár pokút zaplatila. A v centre mesta, v Bratislave, som už párkrát zaparkovala na drzovku tam, kam sa parkovať nemá. Niekedy vám proste dojde trpezlivosť po polhodine krúženia na jednom mieste. Dvakrát ma odtiahli. Akoby čakali len na to (úsmev).

Dostali ste sa už do dopravnej kolízie?
- Nie. Klopem na drevo, ale nie.

Čím vás - ako krásnu ženu - automobil zaujal?
- Neviem to konkrétne definovať, ale je pár áut, do ktorých som vyslovene zahľadená. To je ako s chlapom, buď chémia funguje alebo nie (smiech).

Ženy si vraj vyberajú autá podľa farby. Patríte k nim?
- Áno (úsmev). Ten nový Mercedes bude červený, postavila som si hlavu a aj preto naň čakám dlhšie.

Snažíte sa pri policajnej kontrole využiť svoj ženský šarm?
- Záleží od toho, v akej som nálade ja a v akej sú nálade policajti. Raz ma chytili v strese na našej ulici, kde bývam. Teda medzi rodinnými domami, kde auto prejde dvakrát za hodinu. Že som šla po strede vozovky. To som sa tak vytočila, že čo ma otravujú s takýmito priestupkami, prečo nejdú za roh na Gagarinku, kde keď zasvieti červená, prejde ešte šesť áut... Asi som vyzerala hrozivo, lebo povedali, že prepáčte a poslali ma kade ľahšie...

Aké sú vaše kritériá pri výbere vozidla?
- Roky som verná Mercedesu, lebo celý servis okolo je brilantný. Nikdy ma nesklamali, a to som mala na nich párkrát naozaj šibeničné nároky v rámci opravy. Ja tým „mašinám" nerozumiem. Som teda rada, keď môžem prísť niekde, kde sú milí a kde na mňa nepozerajú, že ženská došla... A „nevyletia" na mňa terminológiou, ktorej nerozumiem... Vyhovujú mi vyššie vozidlá, človek má lepší prehľad o dianí na ceste. No a potom tá farba (úsmev).

Máte nejaký nesplnený motoristický sen (iný automobil)?
- Páčia sa mi kabriolety. Ale kým moje deti vyrastú a nebudú ma potrebovať ako taxikára, budem na kabriolet stará. Takže o vetre vo vlasoch na diaľnici, budem do konca života len snívať.

Lákalo by vás zviesť sa v off-roade 4x4?
- Jasné, v pohode.

Čomu sa momentálne venujete pomimo témy o automobiloch?
- Dopisujem svoju knižku Svet mi je dlžný, ktorá vyjde v júni. Popritom vydavateľstvo, deti, záhrada a dni letia, ani neviem ako.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: www.evitapress.sk