Autosportfoto

4×4 verzus známa tvár: Misha

Predstavovať MISHU (34) by asi bolo nosením dreva do lesa. Atraktívna speváčka slovenskej pop scény, ktorej hlavným koníčkom bolo a aj stále je štúdium angličtiny, respektíve prekladanie a tlmočenie, svoj talent naplno zúročila v roku 2002 víťazstvom v talentovej súťaži „Coca Cola Popstar“. Od tej doby sa s ňou na hudobnej scéne musí počítať.
                                                                                                         
Rodáčka z Michaloviec, väčšinová autorka všetkých svojich skladieb, začala písať novú éru slovenskej hudby. Uviedla totiž soul a rhythm’n’blues do dovtedy prevažne gitarovým popom naplnenej hudobnej scény. Zaujímavosťou je aj skutočnosť, že hudba bola u nej spočiatku iba „do počtu“. Veď ako sama hovorí: „Nikdy som nemala spevácku kariéru ako hlavný cieľ“. Okrem veľkého množstva hudobných ocenení (AUREL, Slávik, OTO, Grand Prix Rádio a ďalšie) si stihla vyskúšať aj úlohu moderátorky v rádiu TWIST. Dnes delí svoj život medzi dva kontinenty – severoamerický a európsky – a brázdi cesty automobilom, ktorý však nie je iba prepravným pomocníkom, ale aj tvorivou dielňou.



Predovšetkým predpokladám, že vo vašom hektickom spôsobe života auto nemôže chýbať. Na akom jazdíte?
- Auto je môj uzavretý svet. Neviem si život bez neho predstaviť. Okrem toho, že sa ním premiestňujem, je to asi najčastejšie miesto, kde tvorím. Práve za jazdy mi prichádza najviac inšpirácie. Mám rádio prispôsobené na napojenie diktafónu a iných zvukových zariadení, tak v aute často aj pracujem. Jazdím na malom chutnom červenom Mercedese A. To auto je zvnútra obrovské a zvonku malinké a to mi úplne sedí.

Na čom ste sa pôvodne naučili riadiť?
- V autoškole som jazdila na bielej Octavii. Mala som už 25 rokov, pretože som autoškolu asi trikrát začala a nikdy z časových dôvodov nedokončila. Jazdy mi prepadli a musela som to platiť znova. Bolo to počas vysokej školy a ja som vtedy dosť veľa tlmočila a prekladala popri štúdiu. Na autoškolu neostával čas. Vodičský preukaz som si teda urobila až pár rokov po škole.
                                                                                                  
Čo vás na cestách vie rozhnevať?
- Arogantní vodiči. Keď vidím niekoho predbiehať do kopca cez dve plné čiary a ohrozovať celú kolónu áut, vytáča ma to do nepríčetnosti. Nechápem, ako môže niekto až takto hazardovať. Tiež neznášam frajerov, čo robia myšičky po meste vo veľkej rýchlosti. Keby mu vtedy vbehlo do cesty dieťa.... to je hrôza len pomyslieť.



Skúšali ste šoférovať aj niečo iné, ako automobil? Napríklad skúter alebo motocykel?
- Som veľký odporca motocyklov. Priznávam. Keď som mala dva roky, mamin najmladší brat na motorke prišiel o život a nebola to jeho chyba. Vraj ma mal veľmi rád. Preto som motocykle nikdy neuznávala. Je to najnebezpečnejší dopravný prostriedok, pretože je rýchly a nechránený. Vyskúšala som si len motokáry a vodné nemotorové prostriedky ako surf a catamaran a podobne. Podarilo sa mi však spolupilotovať štvormiestne lietadlo okolo Manhattanu. A to bol nádherný zážitok! V ľavej ruke kormidlo a v pravej moja zrkadlovka. Mám z toho letu nádherné zábery.

Dá sa jazda automobilom nazvať súčasťou vášho relaxu?
- Určite áno. Niekedy si robím tzv. tvorivé výjazdy po Slovensku alebo aj okolitých štátoch. Sadnem za volant a idem pozrieť priateľov napríklad na Stredné Slovensko alebo do Nemecka. Cestou dorábam demonahrávky, zastavím sa na Donovaloch a sadnem si na kopec... fotím kobylky makroobjektívom a píšem si pesničky. Celé leto mám v kufri koberček, ktorý môžem prestrieť do trávy a kolieskové korčule. To je moja základná výbava auta.
                                                                                                    

Máte za volantom aj nejaké neduhy (telefón, prepínanie skladieb na CD)?
- Hm. Asi musím priznať, že dvihnem za volantom aj telefón, snažím sa však hovor rýchle skončiť. Raz som písala cestou z pražského koncertu sms-ku na diaľnici pri pomerne rýchlej jazde neskoro v noci. Skoro som zišla z cesty. Vtedy som zastavila, vystúpila som z auta, predýchala som to a prikázala som si, že už nikdy nesmiem písať sms za volantom. Odvtedy ich nepíšem.

Dokázali by ste zhodnotiť svoje šoférske schopnosti?
- Myslím, že som celkom zdatný šofér. Jazdím dosť veľa a rada. Neriskujem zbytočne. Nemám najsilnejšie auto a myslím, že je to k dobru. Viem, že čo nemôžem a preto to nerobím. Pridám len na otvorenej a prázdnej suchej ceste. Ale niekedy pridám poriadne.

Znesiete, keď vám niekto rozpráva do šoférovania?
- Mne nikto do šoférovania nerozpráva. Proste nemám také skúsenosti. Ale keby mi do toho niekto rozprával, asi by mi to vadilo.
                                                                                                 

Robíte často priestupky? Dostali ste už pokutu?
Nerobím priestupky, teda aspoň nie vedome. Pokutu som pár krát platila za rýchlosť a raz som vliezla do protismeru v malej uličke, blúdila som rýchlosťou asi 10 km/h. Policajt však bol neúprosný. Stálo ma to 1000 Sk.

Dostali ste sa už do dopravnej kolízie?
- Raz som bola účastníkom reťazovej havárie, ale veľmi slabučkej. Odniesol si to len predný a zadný nárazník. Nikomu sa našťastie nič nestalo.

Čím vás - ako krásnu ženu - automobil zaujal?
- Vždy som chcela auto s rovnou podlahou vzadu. Je tam toľko miesta, že sa na zemi dajú skladať puzzle. Odveziem v ňom celú kapelu a raz som viezla na Stredné Slovensko dvoch zdatných basketbalistov. Celú cestu ani nemukli. Proste si mali kde vystrieť nohy.
                                                                                                       

Ženy si vraj vyberajú autá podľa farby. Patríte k nim?
- Áno. Patrím. Aj keď môj výber červenej farby bol aj kvôli bezpečnosti. Auto je lepšie vidieť, keď vyrazí z tieňa na slnko alebo v daždi. Aj keď svietiť je treba vždy.

Snažíte sa pri policajnej kontrole využiť svoj ženský šarm?
- Ja asi neviem prehovárať. Väčšinou jednoducho zaplatím. Ale pár krát sa nado mnou aj zľutovali.
                                                                                                     

Aké sú vaše kritériá pri výbere vozidla?
- Bezpečnosť asi na prvom mieste. Pohodlie a výkon. Auto musí mať aj charizmu. Ako žene sa mi proste musí páčiť.

Máte nejaký nesplnený motoristický sen (iný automobil)?
- Chcela by som si raz kúpiť poriadne silné, i keď nie veľmi veľké terénne auto.

Lákalo by vás zviesť sa v off-roade 4x4?
- Určite áno. Možno by som mala z ťažkých terénov poriadny rešpekt ale vyskúšala by som si to s radosťou.
                                                                                                      

Čomu sa momentálne venujete pomimo témy o automobiloch?
- Práve sa snažím zotaviť z pádu z rebríka na podkroví pred mesiacom. Musím tri mesiace odležať zlomený stavec v chrbtici a dve kosti v členku. Popritom však veľa vecí z postele zvládam, mám pri posteli na dva notebooky napojené štúdiové reproduktrory, diktafón a všetko ostatné, čo potrebujem na strih audia. Pripravím tak podstatnú časť materiálu na môj štvrtý album, ktorý potom vyjde na jar. Niekoľko skladieb naň je už hotových, aktuálny singel „Budeme alright“ už beží v éteri. Viac je na www.misha.sk, kde si tiež píšem diáre a všetko o mojom páde tam je z môjho pohľadu napísané... alebo na www.myspace.com/mishask.

Ďakujem za rozhovor.
Foto: Misha - archív, Lubo Špirko (www.misha.sk)