Autosportfoto

4×4 verzus známa tvár: Lukáš Lacko

Člen Národného tenisového centra v Bratislave chytil tenisovú raketu do rúk ako päťročný. Rozhodoval sa medzi ľadovým hokejom a tenisom, otec ho však presvedčil v prospech tenisu. Najväčší tenisový rast získal v skupine trénera Tibora Macka, pod ktorého vedením dosiahol v mládežníckych kategóriách najväčšie európske úspechy. Na základe výsledkov ako 16-ročný junior prijal ponuku stať sa členom Národného tenisového centra v Bratislave. Profesionálne turnaje hraje od roku 2004. V roku 2006 debutoval v Davisovom pohári v zápase 1. kola svetovej skupiny Chile – Slovensko. LUKÁŠ LACKO (21).
                                                                                                        

Predovšetkým predpokladám, že vo vašom hektickom spôsobe života auto nemôže chýbať. Na akom jazdíte?
- Už dva a pol roka jazdím na Peugeote 207 Sport. Zatiaľ som s ním spokojný.

Na čom ste sa pôvodne naučili riadiť?
- Než som si spravil vodičský preukaz, požičiaval som si auto od otca (Škodu Octavia). Jazdil som s ňou viac-menej rok, potom som si kúpil spomínaný Peugeot.

Čo vás na cestách vie rozhnevať?
- Nakoľko radšej jazdím rýchlejšie, určite sú to zápchy na cestách. Človek sa niekam ponáhľa a veľmi pomaly sa to hýbe.

Skúšali ste šoférovať aj niečo iné, ako automobil? Napríklad skúter alebo motocykel?
- Ani skúter, ani motocykel som si zatiaľ nevyskúšal. Motocyklom sa zvlášť vyhýbam, pretože som toho názoru, že nie sú priveľmi bezpečné. V aute sa cítim oveľa istejšie.
                                                                                                   

Dá sa jazda automobilom nazvať súčasťou vášho relaxu?
- Jazdu autom si určite užívam, jazdím rád. Pre niekoho to je stres, ja si pri počúvaní hudby jazdu vychutnávam.

Máte za volantom aj nejaké neduhy (telefón, prepínanie skladieb na CD)?
- Myslím si, že telefón má za volantom každý. Predpisy niekedy poruším, priznám sa (smiech).

Dokázali by ste zhodnotiť svoje šoférske schopnosti?
- Som toho názoru, že jazdím dobre, rýchlo a bezpečne.
                                                                                                    

Znesiete, keď vám niekto rozpráva do šoférovania?
- Nemám to veľmi rád. V mojich začiatkoch za volantom mi do jazdy občas rozprával otec, ale už som si zvykol.
                                                                                             
Dostali ste sa už do dopravnej kolízie?
- Mal som jedno „ťuknutie“ pri parkovaní. Vážna dopravná kolízia sa mi zatiaľ chvalabohu vyhla.

Aké sú vaše kritériá pri výbere vozidla?
- Pred dva a pol rokom som mal kritérium vlastniť malý automobil, päťdverový s dieselovým pohonom. Vtedy bola „dvestosedmička“ absolútnou novinkou. Keby som si kupoval automobil dnes, vybral by som si niečo rodinne založené – väčší sedan alebo SUV-čko.

Lákalo by vás zviesť sa v off-roade 4x4?
- Určite by som si to rád vyskúšal, aspoň by bola sranda (smiech).
                                                                                                     

Čomu sa venujete pomimo témy o automobiloch?
- Počúvam najmä hudbu. Vlastním menšiu audio zostavu, holdujem dobrým skupinám.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: autor a archív