Autosportfoto

4×4 verzus známa tvár: Fredy Ayisi

FREDY AYISI (43) sa tancu venuje už dvadsaťtri rokov. Najväčšiu popularitu získal v roku 2005 ako porotca v zábavnej šou „Dievča za milión" a predseda poroty v tanečnej súťaži „Miliónový tanečník". Od svojich dvanástich rokov sa venuje karate, je dvojnásobným majstrom sveta. „Je pre mňa cestou k dokonalosti," tvrdí. Vo svojej kariére sa prezentoval aj ako spevák. Vydal albumy You don't know me, Not really black, Not really white, Rapsody in Black. Je lídrom tanečnej skupiny Fredy´ s Dance Group. V súčasnosti je majiteľom tréningového centra a tanečnej školy.

Vo Fredyho prípade napriek všetkému zostáva zaujímavým najmä fakt, že ani po rokoch na výslní sa z neho nestal o nič horší človek, akým bol v období, keď ho ešte nikto nepoznal.

Predovšetkým predpokladám, že v tvojom hektickom spôsobe života auto nemôže chýbať. Na akom jazdíš?

- Mojou obľúbenou značkou je Peugeot, nakoľko jazdím už na štvrtom aute tohto francúzskeho výrobcu. Momentálne to je typ 306 SW s plátennou strieškou.

Na čom si sa pôvodne naučil riadiť?

- V autoškole som začínal na Favorite. Neskôr to bol Talbot Horizont, môj prvý vlastný automobil.

 Čo ťa na cestách vie rozhnevať?

- Faktorov, ktoré človeka vedia vytočiť, je samozrejme viacej. Počnúc agresivitou vodičov, končiac rozbitými cestami. Hodne ma vie nahnevať, keď spomalím s tým, že idem odbočiť a za sebou počujem šialené vytrubovanie. Detail, hovoriaci o netrpezlivosti šoférov. Jamy na cestách sú samostatná kapitola. V centre hlavného mesta bývajú také výmole, že sa v nich pomaly dá rozbiť automobil. A to platíme vysokú cestnú daň.

Je o tebe známe, že hodne cestuješ po svete. Môžeš svoje skúsenosti z našich ciest porovnať s inými krajinami?

- Samozrejme. Pokiaľ sme spomínali vytrubovanie vodičov jedného po druhom, schválne uvediem pre nás exotickejšie krajiny, ako India, Egypt, Thajsko či Kambodža. Tam vodiči po sebe vytrubujú síce neustále, ale aj sa to tam inak chápe.

 Človek bude názoru, že v takej Indii musí byť cestovanie trestom...

- Je to tam neuveriteľné, to je fakt. Napríklad naraz sa v protismere objaví kamión alebo ťava ťahajúca náklad. Ani automobil bez svetelného označenia stojaci v ceste nie je žiadnou výnimkou. Raz som takého vodiča kamióna zastavil a spýtal sa ho, čo ho to napadlo vyraziť do protismeru. Odpovedal, že v jeho jazdnom pruhu je zápcha a že sa mu nechce čakať... Keby som v tých končinách mal jazdiť každý deň, vystúpim z auta, sadnem si vedľa cesty a ďalej ma nik nedostane. Je v tom však paradox.

Aký?

- Napríklad ten, že napriek ich neskutočnému chaosu tam nemajú toľko dopravných havárií, aké je možné vidieť u nás. Aspoň osobne som tam nikdy žiadnu nevidel. Podotýkam, že nemajú semafory a existencia dopravných predpisov je im na míle vzdialená. Takže to spomínané trúbenie je u nich organizovaním dopravy.

 Skúšal si šoférovať aj niečo iné, ako automobil? Napríklad skúter alebo motocykel?

- Často navštevujem uvedené krajiny, v Thajsku som bol hneď trikrát. Tam celé dni jazdím na skútri. Motocykle ma síce priťahujú, ale na cestách sa mi vidia desivé. Aj včera som sa vracal domov z Popradu*, pršalo. Po diaľnici som to „napálil" stotridsiatkou a v zapätí ma neskutočným spôsobom „zobrala" motorka. Musí to byť neuveriteľná odvaha s motocyklom na mokrej vozovke predbiehať v rýchlosti 150-170 km/h ostatných. Je to obdivuhodné a zároveň desivé. (*rozhovor sme realizovali 22. marca - pozn. autora)

Dá sa jazda automobilom nazvať súčasťou tvojho relaxu?

- Určite áno. Vyraziť na cesty za oddychom do prírody či pokochať sa krásnou krajinou je v totálnom protiklade s posúvaním sa po krôčiku v zápche v meste, medzi podráždenými, nervóznymi a unavenými ľuďmi.

Máš za volantom aj nejaké neduhy (telefón, prepínanie skladieb na CD)?

- Priznám sa, že telefonovanie si za volantom neodpustím. A keďže za jazdy riešim a vybavujem veľké množstvo vecí, nie je ho málo. Neodolám ani tomu prepínaniu cédečiek. Alebo držím ľavou rukou volant a pravou okrem preraďovania rýchlosti hladím aj nohu nejakej atraktívnej ženy. (smiech)

Dokázal by si zhodnotiť svoje šoférske schopnosti?

- Tie by asi mali posúdiť iní. Myslím si však, že som vcelku dobrý šofér. Hoci začiatky neboli ideálne. Za viac ako dvadsať rokov čo sa v šoubiznise pohybujem, som - ak to dobre počítam - absolvoval vyše tisíc hudobných či tanečných vystúpení. Takže som križoval nielen Slovensko, ale aj Česko či Rakúsko.

 Znesieš, keď ti niekto rozpráva do šoférovania?

- Myslím, že môžem o sebe povedať, že na svojom egu nejako zvlášť nelipnem. Nemám problém si nechať poradiť, a to vo všetkom, nielen v šoférovaní. Mám zdravé sebavedomie, viem čo viem. „Špeciálnym prípadom" je iba moja mama, ktorá nevlastní vodičský preukaz. Neustále mi niečo dohovára. Prehnaná starostlivosť rodiča je však prirodzená, takže je to v poriadku.

Robíš často priestupky? Dostal si už pokutu? 

- Zaplatil som značné množstvo pokút, či už dajme tomu za zlé parkovanie či odbočenie. Veľa riskujem, to je fakt.

Čo kolízie, havárie?

- Mal som niekoľko havárií, i keď si dovolím tvrdiť že bez vlastného pričinenia.

Ženy si vraj vyberajú autá podľa farby. Ty ako chlap si na farbu potrpíš?

- Určite nie. Ale už keď ich spomíname, uvediem čiernu, bielu a striebornú. Iné si neviem ani predstaviť.

Aké sú tvoje kritériá pri výbere vozidla?

- Určite by malo byť priestranné, keďže veľa cestujem so svojou skupinou. Aby sa doň zmestilo nielen veľa ľudí, ale aj aparatúra. Ďalej by malo byť pohodlné a tiež bezpečné. Zastávam názor, že túžba po veľkom, silnom a drahom aute je iba vlastnou túžbou ega po vlastnom prejave. Auto ostáva pre mňa stále iba prostriedkom na premiestňovanie sa.

Máš nejaký nesplnený motoristický sen (iný automobil)?

- Automobilový ideál zatiaľ nevlastním, a tým je Jeep. Keď si poriadim nový automobil, bude to práve on.

 Lákalo by ťa zviesť sa v off-roade 4x4?

- Určite áno. Už som spomínal, že pobyt v prírode mi je veľmi blízky.

Čomu sa momentálne venuješ pomimo témy o automobiloch?

- Záber mojich aktivít je veľmi rôznorodý a široký, hoci všetko sa to v podstate točí hlavne okolo jogy, cvičenia, aerobiku a tancovania. Náplňou teda je cvičenie a učenie ľudí. Ako druhoradé ešte stále mám nejaké tie vystúpenia. A cestovanie. Veď za posledných päť rokov bolo tých končín neúrekom!

Ďakujem za rozhovor.

Foto: www.fredy.sk